Dedičské konanie je právoplatne skončené, majetok rozdelený a rodina má pocit, že je všetko definitívne uzavreté.
Často dochádza k situáciám, že o niekoľko mesiacov, či dokonca rokov sa objaví informácia o ďalšom majetku poručiteľa – zabudnutá vkladná knižka či podiel na pozemku.
Čo teraz? Je potrebné otvárať celé dedičstvo nanovo? Dá sa s tým ešte niečo robiť? Dobrou správou je, že zákon na takúto situáciu pamätá.
Čo je dodatočne objavený majetok?
Dodatočne objaveným majetkom je majetok, ktorý poručiteľ ku dňu svojej smrti vlastnil, avšak z nejakého dôvodu bol v pôvodnom dedičskom konaní opomenutý. Najčastejším dôvodom býva to, že o ňom dedičia jednoducho nevedeli.
Môže ísť napríklad o:
• bankový účet alebo vkladná knižka, o ktorých rodina nemala informáciu,
• podiel na nehnuteľnosti evidovaný v inom katastrálnom území
• cenné papiere
• členský podiel v družstve
• finančné prostriedky z poistky
Podstatné je, že tento majetok existoval už v čase smrti poručiteľa.
V praxi najčastejšie dochádza k situáciám týkajúcim sa nehnuteľného majetku, kedy je poručiteľ na liste vlastníctva zapísaný bez bližších identifikačných údajov (bez dátumu narodenia, rodného čísla a adresy). Jedná sa predovšetkým o staršie zápisy, ktoré vznikli v minulosti a neobsahovali dnešné identifikačné náležitosti a preto takýto majetok v pôvodnom dedičskom konaní nebol prejednaný. Ak má však katastrálny odbor k dispozícii tzv. nadobúdacie tituly (napr. staré kúpne/darovacie/zámenné zmluvy, rozhodnutia o dedičstve alebo iné listiny), je možné osobu dodatočne stotožniť a majetok dodatočne prejednať.
K dodatočne objavenému majetku často dochádza aj v súvislosti s tzv. obnovou evidencie pozemkov (známou pod skratkou ROEP), ktorá predstavuje súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli evidovaní v katastri nehnuteľností. Ide o proces, pri ktorom sa v jednotlivých katastrálnych územiach postupne preverovali a zosúlaďovali staré vlastnícke vzťahy k pozemkom. V minulosti totiž evidencia vlastníctva nebola taká presná ako dnes. Mnohé pozemky boli zapísané len podľa mena a priezviska vlastníka. Často išlo o zápisy ešte z čias pozemkových kníh alebo z obdobia pred digitalizáciou katastra.
V rámci ROEP-u sa teda odstraňujú hluché miesta v evidencii nehnuteľností, keď sa vlastníci nehnuteľností dôsledne neevidovali. Nejde pritom o nové pridelenie majetku zo strany štátu, ale o dodatočné spresnenie a zosúladenie historického vlastníckeho stavu s evidenciou v katastri.
Čo je dodatočné prejednanie dedičstva?
Ak sa takýto majetok objaví, uskutoční sa tzv. dodatočné prejednanie dedičstva. Nejde o nové dedičské konanie v plnom rozsahu, ale o konanie, v ktorom sa prejedná výlučne novoobjavený majetok. Pôvodné rozhodnutie o dedičstve tak ostáva nedotknuté, „otvára sa“ len tá časť týkajúca sa dodatočne zisteného majetku.
Kto môže podať návrh?
Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva môže podať ktorýkoľvek z dedičov. Podáva sa na okresný súd, ktorý vydal pôvodné dedičské rozhodnutie. Súd následne poverí notára ako súdneho komisára, ktorý majetok prejedná.
K návrhu je vhodné priložiť doklady preukazujúce existenciu majetku, napríklad list vlastníctva, potvrdenie banky alebo inú relevantnú dokumentáciu.
Existuje časová lehota?
Zákon nestanovuje žiadnu konkrétnu lehotu, dokedy je potrebné návrh podať. Dodatočné prejednanie dedičstva je možné aj po mnohých rokoch od právoplatného skončenia pôvodného konania. Dôležité však je, aby išlo skutočne o majetok poručiteľa ku dňu jeho smrti.
Kto je účastníkom dodatočného konania?
Pri dodatočnom prejednaní dedičstva sa často mylne domnieva dedič, ktorý nadobudol dedičstvo v pôvodnom dedičskom konaní, že bude iba on účastníkom aj toho dodatočného. Tak to však nie je. V dodatočnom konaní sa vychádza z pôvodného okruhu dedičov, čo znamená, že účastníkmi konania sú tí istí dedičia, prípadne ich právni nástupcovia.
Dodatočné prejednanie dedičstva sa teda netýka len jednej osoby, ale rešpektuje pôvodné dedičské podiely a právne nástupníctvo.
Prečo je dôležité situáciu riešiť?
Ak sa dodatočne objavený majetok právne nevysporiada, môže to v budúcnosti spôsobiť komplikácie, napríklad pri predaji nehnuteľnosti, pri prevode podielu alebo pri nakladaní s finančnými prostriedkami. Rovnako môže dôjsť k sporom medzi dedičmi, najmä ak niektorý z nich začne s majetkom nakladať bez riadneho právneho titulu.
Praktická rada na záver
Ak sa po skončení dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa, odporúčam situáciu nepodceňovať a podať Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva. Ide o štandardný a zákonom predpokladaný postup, ktorý zabezpečí právnu istotou všetkým dedičom.
Včasné a korektné vyriešenie tak predíde zbytočným sporom a zabezpečí, že majetok bude rozdelený zákonným spôsobom.
