Na základe úverovej zmluvy vzniká medzi stranami záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa. Družka/partnerka, ktorá si zobrala úver ako jediný žiadateľ je sama dlžníkom banky XY, preto je sama povinná dlh plniť.
Jej partner ako tretia, nepovinná osoba (ak to nie je manžel, spoludlžník, ani ručiteľ), nemá zákonnú povinnosť za ňu plniť dlh, hoci spolu žijú v jednej domácnosti. Preto ak niekto tretí plnil za dlžníka, v zmysle slovenského právneho poriadku mu vzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie však od veriteľa, ale od dlžníka. V danom prípade sa preto treba s nárokom obrátiť na družku, nie na banku.
Občiansky zákonník v § 451 ods. 1 hovorí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. V zmysle ďalšieho ustanovenia (§ 454) sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Na strane družky teda vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že namiesto nej plnil Banke XY dlh jej partner. Bezdôvodné obohatenie tým vzniklo vo výške celkovej sumy partnerom uhradených splátok, ktoré bola podľa úverovej zmluvy povinná platiť sama.
V danej veci sú teda splnené základné predpoklady vyžadované ustanovením § 454 Občianskeho zákonníka pre vznik zodpovednosti družky za bezdôvodné obohatenie, a to jednak existencia právnej povinnosti ku konkrétnemu plneniu na strane toho, za ktorého bolo plnené (t. j. povinného subjektu, v tomto prípade družky, ktorá mala z úverovej zmluvy právnu povinnosť splácať dlh) a splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť (t. j. subjektu bez právnej povinnosti, v tomto prípade jej druha).
Podľa ustálenej judikatúry ten, kto plnil záväzok iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový prospech iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Z tohto dôvodu partner môže požadovať vrátenie sumy splátok, ktoré uhradil banke XY len od svojej partnerky. Ak nebude ochotná dohodnúť sa mimosúdne, je možné vec vyriešiť na súde žalobou. Nakoľko nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné požadovať donekonečna, je potrebné uplatniť ho čo najskôr, aby nedošlo k premlčaniu. Bezdôvodné obohatenie sa totiž premlčí v subjektívnej premlčacej lehote dvoch rokov.
Uvedeného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa osoba nemôže domáhať v prípade, keď osobitný právny režim vykazuje znaky aplikačnej prednosti. Nie je pritom dôležité, či tento osobitný právny režim normujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (napr. ustanovenia o ručení), alebo iné právne predpisy (napr. zákon o rodine). To znamená, že sú určité situácie, kedy má iná právna úprava prednosť pred ustanovením § 454 Občianskeho zákonníka. Typickým príkladom je inštitút ručenia, kedy dochádza k zákonnej cesii do postavenia veriteľa voči dlžníkovi, teda ručiteľ, ktorý plnil dlh veriteľovi, sa považuje momentom splnenia za veriteľa voči dlžníkovi, za ktorého dlh sa pôvodne zaručil. Nemôže sa teda odvolávať na bezdôvodné plnenie.
V zásade sa ustanovenie § 454 neuplatní ani medzi manželmi, resp. rozvedenými manželmi, ak dlh vznikol počas manželstva. V prípade manželov, ktorí žijú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM), sa totiž za spoločné dlhy považujú nielen tie, pod ktorými sú podpísaní obaja, ale aj tie, ktoré vznikli počas trvania manželstva a boli použité v záujme rodiny a spoločnej domácnosti, bez ohľadu na to, kto z manželov úverovú zmluvu podpísal.
Nakoľko v danom prípade plnil druh za svoju družku, čiže sa jedná o osoby v partnerskom vzťahu bez manželstva, každý z nich zodpovedá výlučne za svoje vlastné dlhy sám. Tým je splnený jeden z predpokladov pre uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia.
- Ak máte otázku v rámci právnej poradne, môžete ju napísať na email
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. , prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.
foto: pexels.com
