Nie vždy je práca na živnosť legálne možná a od 1.1. 2026 opäť došlo k úprave pracovnoprávnych predpisov, čo núti zamestnávateľov prehodnotiť spoluprácu so živnostníkmi.
Ak sa jedná o obchodno-odberateľský vzťah, kedy živnostník skutočne podniká, čiže prevádzkuje svoju činnosť samostatne, sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a jeho práca nevykazuje znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce, je to v priadku.
Živnosť sa spravidla oplatí tým ľuďom, ktorí majú viacerých odberateľov, pretože v takomto prípade majú väčšiu flexibilitu a často krát aj vyšší čistý príjem. Ak ale ide o zastretý pracovný pomer, obe strany sa vystavujú riziku sankcií za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie.
V prípade, ak strany nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu a na ich právny vzťah sa nevzťahuje Zákonník práce, nejedná sa o zamestnanca a zamestnávateľa, ale o dodávateľa a odberateľa/objednávateľa, na ktorých sa vzťahuje Obchodný zákonník. Hádam najvýraznejší posun od typického zamestnaneckého vzťahu k podnikaniu sa zaznamenal v oblasti upratovacích a čistiacich činností, kedy klasickú upratovačku čím ďalej tým viac nahradzujú profesionálne upratovacie firmy. Hoci Obchodný zákonník striktne nevyžaduje písomnú formu obchodnej spolupráce a je možné fungovať systémom objednávok, odporúčam mať uzatvorenú kvalitnú obchodnoprávnu zmluvu, z ktorej je jasné, že nejde o nahrádzanie pracovného pomeru. Nové zmeny v zákonnej úprave pracovnoprávnych vzťahov totiž spôsobujú, že spolupráca živnostníkov a obchodných spoločností bude opäť o niečo zložitejšia.
Predovšetkým došlo k zmene definície závislej práce, z ktorej po novele opäť vypadol jeden zo znakov, a to práca vykonávaná v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Od januára 2026 teda platí, že za závislú prácu sa považuje vykonávanie práce vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, ale už bez ohľadu na pracovný čas.
Cieľom tejto úpravy je zabrániť dlhotrvajúcemu obchádzaniu Zákonníka práce cez tzv. „fiktívne živnosti“, kedy živnostník vykonáva činnosti ako klasický zamestnanec a o podnikanie ide len formálne. V praxi často dochádzalo k obchádzaniu pracovnoprávnych predpisov tým, že strany podpísali zmluvu, podľa ktorej zamestnanec vykonával činnosti pre zamestnávateľa na základe živnosti, tieto mu fakturoval a tým sa ich vzťah transformoval na obchodnoprávny. Uvedený vzťah mohol byť výhodný pre obe strany a formálne dokonca v súlade so zákonom, napriek tomu v rozpore s jeho účelom a zmyslom. Hlavným argumentom, ktorý sa využíval na aplikáciu obchodnoprávnych predpisov bolo, že uvedený vzťah kumulatívne nespĺňa znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce. Často to bola práve skutočnosť, že živnostník si určuje pracovný čas sám a nepracuje v čase určenom zamestnávateľom.
Po prijatí novej úpravy tak môže byť práca na živnosť, ktorú dovtedy od závislej práce odlišovala len podmienka pracovného času, vyhodnotená Inšpektorátom práce ako nelegálna práca (zo strany zamestnanca) a nelegálne zamestnávanie (zo strany zamestnávateľa). Inšpektorát v takomto prípade kontroluje faktický obsah a podmienky spolupráce a pri zistení porušenia zákona uloží sankciu. Už od roku 2006 sa totiž aplikujú odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, podľa ktorých by sa malo vymedzenie existencie pracovného pomeru primárne spravovať skutočnosťami ohľadom výkonu práce a odmeňovania zamestnanca bez ohľadu na to, ako sa vzťah medzi stranami charakterizoval v akejkoľvek inej zmluve, na ktorej sa strany dohodli.
Hoci pri nelegálnom zamestnávaní viac riskuje zamestnávateľ, bez povšimnutia nezostane ani živnostník „zamestnanec“, pretože vykonával nelegálnu prácu, čím sa dopustil priestupku. Pokuta hrozí aj jemu, pričom mu môže Inšpektorát práce v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. uložiť pokutu do výšky 331 eur. Finančná správa môže takémuto „zamestnancovi“ príjmy z podnikania preklasifikovať na príjmy zo závislej činnosti, čo môže viesť k dodatočnému vyrubeniu nedoplatku na dani.
Väčší postih však hrozí zamestnávateľovi, nakoľko od 1.1. 2026 došlo k navýšeniu pokút za nelegálne zamestnávanie. Spodná hranica sa zdvihla z 2 000 eur na 4 000 eur, čo predstavuje dvojnásobné zvýšenie. Ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, spodná hranica pokuty je 8 000 eur. V oboch prípadoch je horná hranica pokuty stanovená na 200 000 eur. Skutočnosť, na ktorú zamestnávatelia často krát pri kontrole Inšpektorátom práce zabúdajú je, že v prípade nelegálneho zamestnávania má kontrolný orgán povinnosť uložiť pokutu za zistené porušenie. To je rozdiel oproti živnostníkovi „zamestnancovi“, ktorému môže, ale nemusí byť pokuta uložená.
Na druhej strane zákon č. 125/2006 Z .z. zakotvil legálny spôsob zníženia uloženej sankcie. V zmysle § 19 ods. 7 uvedeného zákona ak do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty budú na bankový účet uvedený v rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.
Ďalšou sankciou pre zamestnávateľa môže byť strata účasti vo verejnom obstarávaní, neposkytnutie verejných dotácií a neposkytnutie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Zamestnávateľ môže byť zapísaný do Registra nelegálneho zamestnávania ako osoba, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, čo jej znemožní uchádzať sa o štátne zákazky alebo dotácie.
Dodatočné vyrubenie poistného a dane z príjmov sa v prípade zisteného nelegálneho zamestnávania adresuje zamestnávateľovi, ktorý musí vykonať dodatočné platby v zmysle § 7a zák. č. 82/2005 Z.z.. Štátne orgány prekvalifikujú vzťah zo živnosti na závislú prácu, čím sa zmluvný, resp. obchodný partner živnostníka stáva zamestnávateľom so všetkými z toho vyplývajúcimi povinnosťami.
Všetky vyššie uvedené okolnosti preto nútia prehodnotiť zamestnávateľov, či je pre nich výhodnejšie prijať na konkrétnu prácu zamestnanca, alebo si zabezpečiť poskytovanie určitých činností prostredníctvom iného podnikateľského subjektu. Táto skutočnosť ovplyvní aj možnosť uplatnenia sa živnostníkov na trhu.
- Ak máte otázku v rámci právnej poradne, môžete ju napísať na email
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. , prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.
foto freepik.com
