Kameňolom Klubina je aj pamätníkom najrozsiahlejšej stavebnej činnosti v Bystrickej doline.
V kameňolome sa v minulosti ťažil kameň pri výstavbe Vodného diela Nová Bystrica. Pieskovec mal vhodné vlastnosti, preto mal stavebné využitie.
Po desaťročiach, kedy sa neťažilo, sa lokalita zmenila. Ako uvádza Správa Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, kameňolom môže po ukončení ťažby postupne nadobudnúť aj ekologický význam.
„V opustených častiach lomu môže prebiehať prirodzená sukcesia, postupne sa objavujú trávy, byliny, kríky a stromy. Skalné steny a pukliny môžu poskytovať úkryt alebo priestor na hniezdenie niektorým druhom vtákov a ďalším živočíchom. Ak sa v lome vytvoria vodné plochy, môžu slúžiť ako vhodné prostredie pre obojživelníky, hmyz a ďalšie vodné organizmy.
Rôznorodé prostredie lomu môže podporovať biodiverzitu a vytvárať stanovištia, ktoré v intenzívne využívanej okolitej krajine chýbajú. Práve preto môže mať správne spravovaný a rekultivovaný kamenolom význam nielen z hospodárskeho, ale aj ekologického hľadiska. Kameňolom teda nemusí byť iba miestom ťažby. Pri vhodnom prístupe sa môže stať súčasťou obnovenej krajiny a priestorom pre život a nie ako jedna z ďalších skládok čierneho odpadu,“ uvádza CHKO Kysuce na svojej sociálnej sieti.
Otvorený bol v roku 1983
Kameňolom bol otvorený spolu so začiatkom stavebných prác na vodnom diele v roku 1983. Kvôli výstavbe vodného diela vybudovali aj cestný obchvat Starej Bystrice.
„Nalámané kamenie bolo prevážané ťažkou technikou jednak spomínaným obchvatom, ale i hore riekou Bystricou. Z dôvodu bezpečnosti tunajších obyvateľov bola pred otvorením kameňolomu vysťahovaná miestna osada Králikovci, nachádzajúca sa v jeho blízkosti. Po uzavretí kameňolomu v roku 1989 sa časť jej obyvateľov znova vrátila do svojich príbytkov,“ informuje obec Stará Bystrica.
V kameňolome sa našli i fosílie. Obec ďalej uvádza: „V kameňolome v obci Klubina boli nálezy fosílií predhistorických plazov, ktorých kamenné odtlačky sú osadené v kamennom priečelí budovy obecného úradu v Starej Bystrici. Podľa povesti Rudolfa Mattera, tvoril tento kopec s protiľahlým súvislý celok, čím vytváral prirodzenú hrádzu rieke Bystrica a celé zvyšné územie Bystrickej doliny tak tvorilo obrovské jazero.“
autor: redakcia
foto: FB CHKO Kysuce
