Blížia sa Vianoce a námestie v Kysuckom Novom Meste už zdobí obrovský adventný veniec. Vetvy ihličnanov spolu so štyrmi monumentálnymi sviečkami, stuhami a vianočnými ozdobami vytvárajú pôsobivý slávnostný kruh okolo podstavca sochy svätca, ktorá dlhé roky nemo sleduje dianie v meste.

Koho však táto socha znázorňuje? Ide o svätého Jána Nepomuckého (*medzi 1340 až 1350 v Pomuku, dnešnom Nepomuku, + 20. marca 1393 v Prahe), katolíckeho kňaza, generálneho vikára pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna, foto: Lenka Turčániovámučeníka katolíckej cirkvi. Informácie o jeho živote sú stručné, a sú viacmenej obmedzené na Jánovu cirkevnú kariéru. Čo však zaujme, je jeho mučenícka smrť. Podľa legendy mal byť spovedníkom kráľovnej Žofie, manželky českého kráľa Václava IV. Kráľ chcel, aby mu Ján z Pomuku (tak sa počas svojho života volal sv. Ján Nepomucký) prezradil spovedné tajomstvo jeho kráľovnej. Ján to odmietol aj na mučidlách a spovedné tajomstvo nevyzradil ani za cenu smrti.

Toľko legenda. Historici však popisujú Jánovu smrť inak. Medzi kráľom a arcibiskupom Jánom z Jenštejna vznikol spor o menovanie biskupov a vysokých cirkevných hodnostárov. Tento spor prerástol až v otvorenú nenávisť. Udalosti, na konci ktorých bola smrť Jána z Pomuku, začali naberať spád po smrti opáta kláštora v Kladruboch. Kráľ mal v pláne vytvoriť z kláštora biskupstvo v čele s jemu lojálnym biskupom, čím by bola oslabená arcibiskupova moc. Ján z Pomuku však 10. marca 1393 potvrdil ako nového opáta navrhnutého zástupcami kláštora. Václav IV. nestihol proti voľbe podať včas námietku.

Podľa českej archivárky a historičky Zdeňky Hledíkovej išlo o veľmi delikátnu záležitosť, ktorej závažnosť si Ján z Pomuku uvedomoval, čo dokazuje opatrná formulácia predmetnej listiny. Už o desať dní, 20. marca 1393, sa Václav IV. stretol v skorých ranných hodinách s Jánom z Jenštejna. Po hádke nechal kráľ zajať štyroch mužov z arcibiskupovho sprievodu, jedným z nich bol aj Ján z Pomuku. Štyria zajatci boli vypočúvaní, traja z nich aj mučení. Počas mučiarenskej tortúry Ján z Pomuku zomrel. Ostatní traja boli prepustení. Okolo 21. hodiny bolo telo Jána z Pomuku zvrhnuté z Karlovho mostu do Vltavy. To bolo nájdené až 17. apríla na pravom brehu Vltavy.

Tu sa opäť dostávame na pole legiend, keďže pozostatky boli vraj nájdené v mieste,kde svietilo 5 hviezd. Až do roku 1973 sa predpokladalo, že Ján zomrel na následky utopenia. V uvedenom roku však na pozostatkoch Jána z Pomuku previedol antropologický výskum Emanuel Vlček, ktorý objavil zranenia hlavy, ktoré vznikli pravdepodobne pri mučení a ich následkom bola smrť generálneho vikára.

Socha na námestí okolo roku 1918

Už po smrti Jána z Pomuku sa objavili jeho životopisci, ktorí ho vykresľovali ako ctihodného a mučeníka. Rozmach kultu sv. Jána sa začína v 17. storočí, kedy aj bol Ján z Pomuku najskôr blahoslavený pápežom Inocentom XIII. v roku 1721 a potom aj kanonizovaný za svätého v roku 1729 pápežom Benediktom XIII. Sv. Ján Nepomucký býva vyobrazovaný s atribútmi: päť hviezd okolo hlavy, kríž v ruke, prst cez ústa a palmový list a má oblečenie kňaza – kanovníka. Jeho plastiky bývajú umiestnené na mostoch. Tento svätec je okrem iného národným patrónom Čiech, patrónom Bavorska, mesta Nepomuku, kňazov spovedníkov, spovedného tajomstva, ochrany mostov, lodníkov, pltníkov, rybárov, mlynárov atď.

Okrem sochy Paldan (v KNM pôsobil v rokoch 1938 – 1948). „Roku 1761 dal postaviť gróf Szunyogh sochu sv. Jána Nepomuckého na rínku z úcty k svojmu patrónovi. On, alebo na jeho prosbu nitriansky biskup požiadal Svätú stolicu, aby mesto mohlo byť dané pod ochranu sv. Jána Nepomuckého. Bulla prišla z Ríma a spojená bola oktáva sv. Jána s odpustkami pre prítomných na litániách. Knižočka o tom sa užíva ešte dnes pri májových svätojánskych pobožnostiach na námestí pri soche konaných.“

Námestie so sochou v roku 1938

V podstate totožný text uvádza aj Dr. Straňan, ktorý však dodáva, že socha bola postavená na pamiatku obetiam morovej epidémie. S týmto tvrdením Dr. Straňana je ťažké stotožniť sa, keďže posledná morová epidémia zasiahla Uhorsko v roku 1738, čo je rozdiel 23 rokov! Navyše, ako je zrejme z citovaného textu, Paldan, od ktorého Straňan očividne čerpal, nič v súvislosti s morom neuvádza. Pre úplnosť dodávam, že ďalšia morová epidémia po tej z roku 1738 zasiahla Uhorsko až v roku 1769.

Socha Jána Nepomuckého stála nerušene na svojom mieste na „rínku“, či námestí až do 27. mája 1936, kedy dalo mestské zastupiteľstvo súhlas na jej menšie premiestnenie z estetických dôvodov. V máji roku 1975 do podstavca nacúvalo, údajne úmyselne, vozidlo Mestských technických služieb. Podstavec bol zničený a socha poškodená. Plastiku pred nenávratnou stratou zachránil pán František Chromjak, ktorý ju u seba prechovával až do pádu socialistického štátneho zriadenia.

O návrat plastiky sv. Jána Nepomuckého na miesto, ktoré jej z historického, estetického no i morálneho hľadiska patrí, sa okrem pána Chromjaka zaslúžil i prvý primátor mesta Ladislav Suhay a reštaurátori akad. sochár Jozef Mundier a akad. sochár Jaroslav Gaňa. Sochu slávnostne požehnal 21. októbra 1990 vtedajší dekan Kysuckonovomestského dištriktu a správca farnosti KNM vdp. Milan Krkoška.

Aby sme vzťah Kysuckého Nového Mesta uzavreli, musíme ešte spomenúť, že jeden zo zvonov vo veži Kostola sv. Jakuba staršieho nesie reliéf sv. Jána Nepomuckého s textom SV. JÁN NEPOMUCKÝ OCHRÁNCA NÁŠHO MESTA PROS ZA NÁS.

Mário Janík, Kysucké múzeum

Po dlhých rokoch sa pred pár mesiacmi socha sv. Jána Nepomuckého dostala do majetku mesta. Mesto malo o plastiku záujem, aby v prípade potreby mohlo dať sochu reštaurovať alebo čerpať na starostlivosť o ňu finančné prostriedky z rôznych fondov.

Viac o histórii Kysuckého Nového Mesta:

• Reštaurovanie sošky Panny Márie na meštianskom dome v KNM
• Stredoveká pamiatka v KNM - meštiansky dom č. 195
• História Fusekovho domu v Kysuckom Novom Meste