fusekov dom historiaFusekov dom v KNM má bohatú históriu. Prečítajte si príspevok Danky Majerčíkovej.

V Kysuckom Novom Meste na Námestí slobody stojí dom, pri pohľade zvonku celkom nenápadný a nijako neprezrádzajúci svoj vek. No keď človek vstúpi do veľkej prízemnej miestnosti, ako prvé mu udrie do očí krásny drevený vyrezávaný strop. Pri pozornejšom skúmaní záujemca objaví nápis „Aedificavit S.D. Andreas Fusek cum contoralis sua D. Elizabetha Borcsicky. Anno 1748 die 6. Mai.“ Nápis hovorí, že strop dal postaviť Ondrej Fusek so svojou manželkou Alžbetou Borčickou.

strop penzion knmStrop v penzióne Elisabetha

Najstaršiu podobu domu poznáme z votívneho obrazu, umiestnenom dnes v kostole Panny Márie, ktorý vznikol niekedy okolo polovice 18. storočia. Na obraze je znázornená východná strana námestia, kde sa nachádza aj spomínaný dom. Domy sú zobrazené s plnou čelnou stenou bez laubní, len s bránou na prízemí.

Oblúkové arkády boli vybudované neskôr, ako to dokazuje aj archeologický výskum z roku 1994, kedy bolo pri domoch s arkádami na úrovní pilierov nájdené základové kamenné murivo, pozostatok pôvodného plného múru. K prestavbe fasády došlo zrejme po požiari v roku 1748.

votivny obrazVotívny obraz

Požiar v roku 1904

Podobu s arkádou zachytáva ešte fotografia z roku 1901, v roku 1904 však Kysucké Nové Mesto spustošil veľký požiar, pri ktorom utrpel aj dom Ondreja Fuseka - zhorela strecha a výrazne bolo poškodené aj poschodie. Prízemie pred ohňom ochránila polmetrová vrstva piesku, prekrývajúca stropy, vďaka čomu drevený strop z roku 1748 nezhorel.

fusekov dom pred poziaromDom Ondreja Fuseka pred požiarom v roku 1904

fusekov dom po poziariDom Ondreja Fuseka po požiari v roku 1904

Po požiari bola budova opravená a fasáda prestavaná do dnešnej podoby, pričom dom ako jediný na námestí dostal balkón. Dnes je v budove otvorený penzión Elisabetha, pomenovaný po Alžbete Borčickej.

Kto boli Fusekovci?

Nápis na zachovanom drevenom strope prezrádza čo-to o majiteľoch domu v 18. storočí. Spomínaný Ondrej Fusek a jeho manželka boli šľachtického stavu, no zatiaľ čo Alžbeta pochádzala zo starobylého šľachtického rodu, v prípade Ondreja bolo šľachtictvo ešte celkom čerstvé, do šľachtického stavu bol povýšený spolu s otcom Adamom v roku 1741. Šľachtický armáles vydala Mária Terézia pre Adama, Ondreja a Ondrejove deti Jána, Alžbetu a Zuzanu.
Ondrejov otec Adam patril v prvej polovici 18. storočia k váženým mešťanom. Zastával rôzne úrady v mestskej správe a v roku 1716 bol zvolený za richtára. Gróf Anton Suňog Adama a jeho dedičov v roku 1733 oslobodil z poddanstva a panskej jurisdikcie a udelil im slobodu sťahovania.

Fusekovci pochádzali z rodu Bielek, Adam aj jeho otec Mikuláš používali ešte zdvojené priezvisko Fusek alebo Bielek, príp. Bielek alebo Fusek. Bielekovci patrili k mestskej honorácii a viacerí z nich pôsobili v mestskej rade. Richtárom bol aj Adamov otec Mikuláš a starý otec rovnakého mena. Tento Mikuláš Bielek st. sa v roku 1625 spomína ako mestský mýtnik. V mestských knihách sa k nemu viaže viacero záznamov, podľa ktorých zrejme nemal najlepšiu povesť.

Napr. v roku 1624 ho Mikuláš Jaroš obvinil, že je „zgewny mordar a zbognik“, že na verejných cestách prepadáva ľudí a že zabil človeka. Mestská rada vypočula svedkov, obvinenie sa však nepodarilo dokázať, a preto bol Jaroš odsúdený na pokutu. Mikuláš Bielek za „neslechetne“ reči musel dať na mestský špitál a richtárovi po jednej svini. Napriek tomuto verdiktu Mikuláš aj neskôr čelil podobným urážkam. V tom istom roku mestská rada žalovala aj jeho manželku, jej sestru, slúžku a ďalšiu ženu, že sa obliekli do mužských šiat a správali sa veľmi neprístojne. Záznam žiaľ neuvádza, aké neprístojnosti mali spomínané ženy napáchať.

1914 fusekov domDom Ondreja Fuseka v roku 1914

O sedem rokov neskôr čelil Mikuláš ďalšiemu obvineniu - jeho žena dovolila v ich šenku na Nový rok čapovať pálenku, a to počas omše, v dôsledku čoho niektorí ľudia prišli do kostola opití a došlo aj k nejakým výtržnostiam. Magistrát ho preto odsúdil na pranierovanie – mal byť na pranieri posadený na dreveného koňa a zotrvať tak istý čas. Potrestaní boli aj tí mešťania, ktorí v krčme pili, a to pokutou. Ján Hrianka a Mikuláš Jarolím sa dokonca pobili (ako sa píše v mestskej knihe – ťahali sa za vlasy), obaja preto museli dať spolu desať kôp šindľa na cintorín.

Podľa záznamu z roku 1636 pôsobil Mikuláš Bielek istý čas v službách budatínskej zemepánky Barbory Ostrožičovej. V jej mene obvinil mešťanov Kysuckého Nového Mesta, že bez povolenia užívajú panský les a rúbu v ňom drevo, pričom mestský richtár o to nedbá. Kedy Mikuláš zomrel nie je známe, stalo sa tak niekedy pred rokom 1650, kedy mestská rada podelila jeho dedičov.

Bielekovci

Pôvod Bielekovcov je trochu komplikovaný. V mestských knihách Kysuckého Nového Mesta sa spomínajú už v roku 1593, v 17. storočí sa rod značne rozvetvil a v 18. storočí už rozlišujeme v meste viacero línií. Niektoré z nich sa hlásili k šľachtickému stavu a v roku 1782 cisár Jozef II. skutočne potvrdil šľachtický pôvod šiestim členom rodu – Jánovi, Mikulášovi Ondrejovi s prímením Ištvánek, Ondrejovi s prímením Habeš a Ondrejovi a Štefanovi s prímením Kalivoda.

Ich vzájomný príbuzenský vzťah zatiaľ nie je genealogicky celkom spracovaný, doteraz sa podarilo zistiť toľko, že Mikuláš je strýkom Ondreja Ištvánka a bratancom Ondreja Habeša. V listine Jozefa II. sa nespomína pôvod Bielekovcov, je však pravdepodobné, že boli príbuzní so šľachtickým rodom Bielek (Bielik) z Dežeríc. V Kysuckom Novom Meste sa Bielekovci vo veľkom venovali mäsiarskemu remeslu a vlastnili niekoľko jatiek.

fusekov domFusekov domV meste však žili aj ďalšie línie rodu Bielek, ktoré zrejme nepatrili k šľachtickej vetve. Okrem spomínaných prímení sa používalo aj prímenie Kurik či oveľa častejšie Mucha, a v 17. storočí tiež prímenie Fusek. Z tejto línie sa postupne sformoval samostatný rod, ktorý v roku 1741 dosiahol povýšenie do šľachtického stavu.

A tým sme sa opäť vrátili k Ondrejovi Fusekovi a Alžbete Borčickej. Alžbeta bola dcérou Ondreja Borčického a Terézie Ordódyvej, narodila sa v roku 1701 v Bolešove. Jej rod bol omnoho starší ako Ondrejov, prví členovia rodu sa spomínajú už v 14. storočí. Zosobášili sa v roku 1725 a v roku 1730 sa Alžbeta spomína ako pani mitna, z čoho vyplýva, že Ondrej bol mýtnikom.

Potomkovia ich syna Jána koncom 18. storočia odišli do Ovčiarska, a tak jedinou pamiatkou na rod Fusek v Kysuckom Novom Meste zostal spomínaný dom s nápisom na drevenom strope.

Mgr. Danka Majerčíková 

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: