Obec Čierne pri Čadci ako jedna z mála susedí hneď s dvoma štátmi, keďže v jej chotári sa stretáva hranica s Českou republikou a Poľskom. V 19. storočí obec patrila, tak ako ostatné obce v okolí, k panstvu Strečno. Podobne ako v susednom Skalitom sa tam v tých časoch hojne ťažilo drevo, ktoré patrilo k hlavným obchodným komoditám Kysúc. Okrem ťažby pre panstvo ho tam nakupovali kupci z blízka i z ďaleka prostredníctvom svojich zástupcov – agentov.

Podobne ako obyvatelia na Skalitom, aj obyvatelia z Čierneho pomerne často svoje poddanské robotné povinnosti odrábali formou ťažby dreva. V dedine žilo v roku 1785 ešte len 1212 obyvateľov. Následne však v roku 1828 tento počet stúpol už na 1981. V roku 1840 ich tu už žilo 2023, ale pod vplyvom hladomorov a chorôb sa tento stav do roku 1857 zredukoval už len na 1663 osôb.

Čierne na mape druhého vojenského mapovania (1819 – 1869) (https://maps.arcanum.com/)

Richtári

Plat miestneho richtára predstavoval sumu 20 zlatých ročne. Na základe archívnych dokumentov sa dá zostaviť rámcový zoznam miestnych richtárov do polovice 19. storočia. Na čele obce teda postupne stáli Juraj Budoš (1662), Juraj Grochal (1699), Ján Grochal (1771), Šimon Jurga (1778), Juraj Jurga (1781), Juraj Špita (1791-92, 1806-09), Matej Priečko (1812), Ján Priečko (1813-14), Ján Špilák (1815), Juraj Mariňák (1822, 1834-35, 1838), Juraj Kužma (1839-40), Ján Gelačák (1844), Juraj Gelačák (1845) a Jakub Budoš (1846-48). Notár dostával plat vo výške 20 zlatých ročne. V časoch urbárskej regulácie (1770-72) tam pôsobil Martin Rusinský. Počiatkom 19. storočia už notársku funkciu zastával Ján Kaštulaj (1806), v tridsiatych a štyridsiatych rokoch potom Augustín Moravský (doložený 1834-46), následne v roku 1848 už miestne písomnosti vybavoval Jozef Nemčák. Obec platila aj dvoch hájnikov a dvoch nočných strážnikov (vartášov).

Kostol a cintorín

V roku 1839 bol v Čiernom zriadený nový cintorín. Pozemok pre tento účel bol prenajatý od Doroty Najdekovej, vdove po miestnom obyvateľovi Pavlovi Najdekovi. Obec jej za to odvtedy platila tri zlaté ročne. V tom istom roku sa vybudovali v obci dva nové kríže. Jeden na cintoríne a druhý „na Ondrašovem pri Czeste.“ Na kríže boli umiestnené plastiky Ježiša Krista. Jedna nová, druhá staršia. Obidve boli v tom čase zakúpené v Živci. Spolu kríže i s plastikami obec vyšli na 39 zlatých. V nasledujúcom roku sa oba kríže ešte namorili olejom a natreli farbou.

Čierne – ústredie obce s pamätníkom padlým v prvej svetovej vojne (30. roky 20. storočia) (Fotoarchív Kysuckého múzea)

Patrónom tamojšieho kostola bol už aj v tej dobe sv. Ignác z Loyoly (31. júl), vďaka čomu sa hody na Čiernom usporadúvali na prelome júla a augusta. Obec si v prvej polovici 19. storočia počas hodov pamiatku tohto patróna pripomínala slávnostnými výstrelmi z pušiek. Okrem toho počas slávnostnej omše hrali v kostole aj muzikanti. V roku 1839 boli navyše vo farskej budove opravované kachle, čo stálo 19,25 zlatých a celá bola vybielená vápnom, ktoré stálo 2,23 zlatých. V roku 1840 sa v obci uskutočnili vojenské odvody.

Počas roka 1843 na miestnej škole vymenili šindle. Vybudovali sa v nej aj nové kachle, bola vybielená vápnom a boli do nej vyrobené nové lavice. V kostole boli počas hodov posväcované nové zástavy a nový škapuliársky obraz. Na kostole sa v tom čase osadili nové bočné dvere. Postavila sa k nemu i malá búdka, ktorá pravdepodobne mala slúžiť pre ochranu malého mažiara, ktorý obec v tom čase zakúpila za 19,15 zlatého kvôli slávnostným výstrelom na hody („na strilane pri Službach Boskich na S. Ignatza“). Odvtedy sa slávnostné výstrely využívali aj počas Veľkej Noci a sviatku Božieho tela.

Počas roka 1844 prebehlo v obci očkovanie proti pravým kiahňam. Okrem toho sa však vtedy hlavne vymenila strešná krytina na kostole. Zaujímavá je aj zmienka o čakaní na rozhodnutie o postavení nového kostola („wespolek naloželo sa straniwa pripadaicze tehoto Nakladku z Radi knezatskej ked Resolutia na Postaweni noweho Kostela prinde...“), čiže už vtedy sa obecní predstavitelia spoločne s miestnym farárom usilovali o výstavbu nového kostola, ktorý bol však dokončený až v roku 1888. V roku 1846 už prebiehalo určovanie miesta pre nový kostol, spisovali sa zmluvy na dodávky piesku a kameňa k výstavbe.

V roku 1845 sa pri vyššom počte detí škola prestavala a miestnosť pre vyučovanie sa zväčšila. Tieto stavebné úpravy vyšli obec na 99 zlatých a ďalších takmer 6 zlatých stál prenájom inej miestnosti od miestneho obyvateľa Mariňáka, ktorá slúžila ako dočasná náhrada pre vyučovanie, kým sa stavebné práce nedokončili. Na to v roku 1846 nadviazala snaha obecného úradu, keď niekoľko dní richtár, rechtor a prísažní obchádzali všetky domy v dedine s výzvou, aby rodičia posielali svoje deti do školy, pričom sa im snažili vysvetliť výhody vzdelania pre budúcnosť ich ratolestí.

Čierne v medzivojnovom období (Fotoarchív Kysuckého múzea)

Hospodárstvo

Panstvo Strečno malo v roku 1781 v obci Čierne štyri mlyny a dve píly. V roku 1791 tam počet panských mlynov stúpol na päť. Z týchto si jeden mlyn a pílu v roku 1831 prenajali Juraj Fonš, Juraj Moravec, Jozef Jašurek, Juraj Franek a Juraj Bukovan, ďalšiu pílu a mlyn v tom istom roku Juraj, Pavol, Ján a ďalší Juraj Jurgovci. Ďalší mlyn a pílu si prenajali Šimon Boško, Ján Zemaník, Jozef Beňko a Ján Gelačák. Ďalší mlyn si prenajali Pavol a Ján Benčíkovci a Jakub Grochal a posledný panský mlyn Juraj Mariňák, Ján Grochal, Juraj Gomola a Jakub Grochal.

V dedine sa nachádzala aj jedna panská krčma, ktorá stála pri kostole a začiatkom 19. storočia ju mal v prenájme Abraham Hoffmann spolu so synom Löblom. V dvadsiatych rokoch 19. storočia bol jej nájomcom už Jakub Altmann, ktorý si ju prenajímal ešte aj v rokoch 1844-46. Jakub prišiel do obce Čierne v roku 1794 zo Sliezska ako 20 ročný. Jeho syn Dávid Altmann sa neskôr zaoberal obchodom s drevom. Zatiaľ čo v roku 1828 v Čiernom žilo až 25 židovských obyvateľov, tento stav do roku 1840 klesol na 12 a podobná populácia sa zachovala až do roku 1858, kedy ich tam žilo 15.

Pôvodný ľudový dom v Čiernom (Fotoarchív Kysuckého múzea)

Právo výseku mäsa si od panstva prenajímala takmer počas celej prvej polovice 19. storočia celá obec Čierne zastúpená richtárom a prísažnými. Podobne si dedina prenajímala aj právo rybolovu vo svojom chotári. Na Čiernom podľa súpisov z roku 1781 a 1791 pôsobilo päť tkáčov a jeden kováč. Podľa slov samotných obyvateľov pri spisovaní dotazníka k tereziánskemu urbáru v roku 1770, bola pôda v dedine Čierne neúrodná. V tom čase sa tam najviac pestoval ovos a „polovnik,“ teda ovos spoločne s jačmeňom.

Okrem toho sa tam pestovala aj kapusta. Zemiaky sa v Čiernom, podobne ako inde na Kysuciach, výraznejšie presadili až koncom 18. a počiatkom 19. storočia. Už v časoch urbárskej regulácie sa na potoku Čierňanka každoročne budovali hate, ktoré okrem iného umožňovali splavovanie dreva aj v období slabšej zrážkovej činnosti.

Prečítajte si aj:

• Skalité na prelome 18. a 19. storočia
• Zborov na prelome 18. a 19. storočia
• Zákopčie na prelome 18. a 19. storočia
• Kysucká obec Raková v 19. storočí

 autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.