Kysučan a rodák zo Zborova nad Bystricou Zdeno Pupík pôsobí ako hovorca Žilinskej diecézy a je tiež riaditeľom organizácie Institút Communio. Tento rok oslávi 25. výročie vysviacky do kňazského povolania, v túto nedeľu sa v Zborove sa preto bude konať slávnostná sv. omša. Prečítajte si rozhovor s kňazom Zdenom Pupíkom.
Ako sa zrodilo vaše rozhodnutie stať sa kňazom? Ako to prijalo okolie?
Moja odpoveď na Božie pozvanie sa rodila postupne a v etapách. Do kňazského seminára som sa hlásil ešte pred rokom 1989, ale vtedy to nebolo jednoduché sa tam dostať. Po Nežnej revolúcii sa možnosti stať sa kňazom značne rozšírili. Naša rodina prijala toto moje rozhodnutie aj prvýkrát, keď sme nevedeli, aké to bude mať dôsledky v našich životoch, aj druhýkrát, keď už bola sloboda. Seminár som absolvoval v Nitre v rokoch 1990-1996 a teraz je to 25 rokov, čo som bol kardinálom Korcom vysvätený za kňaza.
Aké je teraz vaše poslanie?
Momentálne pôsobím ako hovorca Žilinskej diecézy a riaditeľ neziskovej organizácie Inštitút Communio. Mojou úlohou je viesť redakčný kolektív diecézneho mesačníka, viesť odborný teologický časopis Communio Missio, pravidelne pripravujeme vzdelávacie a popularizačné stretnutia v podobe školení, prednášok, dialógov, festivalov a podobne. Je to veľmi rôznorodé a tvorivé.
V dnešnej dobe (nemyslím tým primárne koronavírus) ľudia žijú pod tlakom. Práca, obavy z budúcnosti atď. Vnímajú to aj kňazi? Môže byť viera cestou?
Náš pohľad na život je čitateľný z našich postojov, slov, reakcií, konaní, rozhodnutí... Ak je súčasťou tohto pohľadu na život viera, zákonite sa to musí niekde prejaviť. Vo väčšej či menšej miere. Kresťanstvo ponúka nielen racionálnu analýzu aktuálneho stavu, ale aj nádej do budúcnosti, optimizmus prameniaci z dôvery v Božiu pomoc a Božiu prozreteľnosť. Boh, ako ho poznáme my kresťania, nie je len pasívnym divákom alebo nezávislým pozorovateľom, ale vstupuje do histórie človeka, rodiny, národa – koná. Jeho konanie má svoje tempo a svoju dynamiku, až sa nám môže zdať, že zaspal od únavy, alebo na nás zabudol, ale On koná.
Niektorí ľudia vidia kňazov, že sú akoby odtrhnutí z reality, že žijú v akejsi bubline. Aký je pohľad z druhej strany?
Každý z nás žije v nejakej bubline, v nejakom skleníku. Záleží na tom, s akými ľuďmi sa stretávame, aké médiá sledujeme, čo čítame... Kňaz sa deň čo deň stretáva s ľuďmi z rôznych vekových, intelektuálnych a sociálnych skupín – stretáva sa s deťmi, mladými, s ľuďmi stredného veku, so seniormi, učiteľmi, úradníkmi, robotníkmi... Jeho bublina je naozaj veľká. Aj kňaz, ako všetci ostatní, sleduje médiá – rozhodujúci je výber médií. Ale najviac ho formuje čítanie Biblie a slávenie liturgie, lebo tam sa stretáva nielen s ľudskou biedou, ale s tajomstvom osobného Boha, ktorý vstupuje do života človeka. To je tak ohromujúce, keď vidíte, ako Boh mení vnútro človeka, ktorý sa mu otvára...
Rok 2015, na stretnutí s mons. Ľudovítom BalážimVeľmi ťažko sa to opisuje, teologický cirkevný jazyk je veľakrát ťažko zrozumiteľný... Človeku, ktorý nemá vieru alebo nemá duchovné skúsenosti, to pripadá veľmi divné, lebo sa mu to nezmestí do hlavy, presahuje to jeho bežnú životnú skúsenosť, a tak je (oprávnene) skeptický, ba nedôverčivý... Nehovoriac o množstve iných negatívnych (pravdivých či spochybňujúcich) informácií o Cirkvi z médií. Každý z nás, či už je alebo nie je veriaci, je pozvaný vykročiť z vlastnej bubliny, z vlastnej komfortnej zóny, počúvať ľudí aj iného názoru, konfrontovať sa s nimi a hľadať pravdu, ktorá (ako hovorí Hans Urs von Balthasar) je symfonická...
Keď sme pri médiách... Veľmi dvojsečnou zbraňou sú sociálne siete. Vy tiež pracujete pre média. Ako narábať s informáciami?
Sociálne siete ako zdroj informácii, to je v súčasnosti veľmi populárne. Často sa to nedá overovať respektíve novinár je tlačený okamžite reagovať čo nie je dobré, lebo sa môže nechať viest klamlivými informáciám.
Médiá, ako všetko, sú dobrý sluha, ale zlý pán. Ľudia nemajú čas nechce, sa im overovať zdroje. Spoliehajú sa na momentálnu náladu a ani nevedia ze sa stávajú ohnivkom v reťazi zavádzania či klamstva... a tým vytvárania atmosféry v spoločnosti...
Tento týždeň oslávite 25. výročie vysviacky, v Zborove sa chystá sv. omša. Čo by ste chcel odkázať Zborovanom, prípadne Kysučanom?
Tých 25 rokov prešlo veľmi rýchlo, akoby to bolo len pár mesiacov, čo som s rodákmi slávil primičnú omšu... Skúsenosť z pôsobenia vo väčšom meste, na vidieku, s mládežou na univerzite alebo biskupskom úrade ukazuje rozmanitosť kňazskej služby. Je to úžasné dobrodružstvo. Ďakujem všetkým za podporu a modlitby počas tých rokov. Aj ja na vás pamätám, vyprosujem hojnosť požehnania pre každú rodinu, pre deti, mladých, aj seniorov. Aby sme žili z nádeje a pre nádej.
Ďakujem za rozhovor.
zhováral sa Peter Kolembus
Prečítajte si aj:
