zmluvna pokutaOtázka: Chcel by som vedieť viac o zmluvnej pokute - ako sa dojednáva, aké povinnosti sa na ňu viažu?

Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov upravených novelou OZ zákonom č. 509/1991 Zb., s účinnosťou od 01. 01. 1992. Do prijatia tejto novely občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. zmluvnú pokutu nepoznal a upravoval len niektoré zabezpečovacie inštitúty ako ručenie, dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch, obmedzenie prevodu nehnuteľností, zloženie do úschovy.

Zmluvná pokuta je v platnom a účinnom občianskom zákonníku zaradená do ôsmej časti, prvej hlavy, piaty diel pod názvom zabezpečenie záväzku. Nie len zo systematického hľadiska zaradenia tohto inštitútu do koncepcie občianskeho zákonníka, ale aj z jeho samotnej povahy vyplýva, že ma primárne zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj funkcia prevenčná. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože tento si uvedomuje hroziacu sankciu s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti.

Odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona alebo na základe dojednania účastníkov podľa ust. § 48 odst. 1 OZ nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Preto strana, ktorá urobeným jednostranným úkonom platne od zmluvy odstúpila, neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, ale iba vykonala právo, ktoré jej podľa zmluvy patrilo. Výkon práva nemôže podliehať sankcii.

Zmluvná pokuta je samostatne upravená aj v Obchodnom zákonníku. Ustanovenia §§ 300 až 302 OBZ predstavujú lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z názvu oddielu „niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute“ je zrejmé, že úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nemá komplexnú povahu. Rámcovosť úpravy zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku spôsobuje aplikáciu ust. §§ 544 a 545 OZ aj v obchodnoprávnych vzťahoch. To neplatí ohľadom moderačného oprávnenia súdu. Táto otázka je osobitne upravená v obchodnom zákonníku (ust. § 301 OBZ) a osobitne v občianskom zákonníku (ust. § 545a OZ).

Dojednanie zmluvnej pokuty

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší) záväzok, ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej. Občiansky zákonník obligatórne vyžaduje existenciu písomne dojednanej zmluvnej pokuty, pričom však je potrebné upozorniť, že rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného – zabezpečovaného záväzku, ktorý môže byť uzavretý aj bezformálne. Dohodu o zmluvnej pokute taktiež možno uzavrieť súčasne s hlavným záväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Keďže zmluvná pokuta má povahu akcesorického záväzku nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného – zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať. Platne zabezpečiť nemožno ani tzv. naturálne obligácie, a to právo na výhru zo zmluvy o hre alebo stávke uzatvorenej medzi fyzickými osobami alebo pohľadávku z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Zabezpečenie týchto záväzkov akýmkoľvek zabezpečovacím inštitútom občianskeho práva a teda aj zmluvnou pokutou priamo vylučuje ust. § 845 odst. 1 OZ.

Na dôvažok je potrebné podčiarknuť, že ak platne nevznikne hlavný – zabezpečovaný záväzok nemožno hovoriť ani o platnom uzavretí zmluvnej pokuty. Tam kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický. Bez platného záväzku nemôže dôjsť ani k porušeniu povinnosti z neho vyplývajúcich.

Existencia zmluvnej pokuty nemá vplyv na možnosť veriteľa uplatňovať si aj úroky z omeškania. Vo vzťahu k dlhu majú úroky z omeškania akcesorický charakter a tvoria jeho príslušenstvo. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške. Je však možné dojednať nižšie úroky z omeškania ako sú uvedené vo vykonávacom predpise č. 87/1995 Z. z.. Uplatnenie úrokov z omeškania nemá vplyv na možnosť uplatniť si aj zmluvnú pokutu v prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania a zmluvná pokuta bola viazaná práve na omeškanie dlžníka s plnením dlhu. Ide o dva samostatné a navzájom nezávislé právne inštitúty. Aj z tohto dôvodu súd nemôže použiť moderačné oprávnenie a jeho aplikáciu založiť len na zistení, že okrem práva na zmluvnú pokutu vznikli oprávnenému ďalšie majetkové práva (napríklad právo na úroky z omeškania) z toho istého porušenia zabezpečovanej povinnosti, bez toho, aby prihliadol k hodnote a významu takejto povinnosti.

Zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody musí byť dojednaná dostatočne jasne tak, aby nevzbudzovala u účastníkov žiadne pochybnosti o jej výške, poprípade o spôsobe jej výpočtu. Zmluvná pokuta môže byť stanovená fixnou sumou, bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti alebo dĺžky omeškania s plnením dlhu, poprípade môže byť stanovená percentom zo zabezpečovacej istiny za každý deň omeškania a pod. Je nesporné, že pri percentuálne vyjadrenej výške zmluvnej pokuty viazanej na počet dní omeškania dlžníka nie je účastníkom dohody o zmluvnej pokute v čase jej uzatvárania zrejmé, či vôbec dôjde k uplatneniu zmluvnej pokuty (toto je vylúčené v prípade riadneho plnenia zo strany dlžníka) alebo do akej výšky sa táto vyšplhá.

Ustanovenie § 545 dáva účastníkom občianskoprávnych vzťahov značnú dispozičnú voľnosť pri úprave vzájomných práv a povinností. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví, ak to nie je medzi účastníkmi výslovne dojednané. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že úhradou zmluvnej pokuty hlavný zabezpečovaný záväzok zaniká a dlžník už nemusí plniť.

Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére predstavuje škodu – majetkovú stratu poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecného ekvivalentu. Náprava tejto ujmy smeruje k jej náhrade prioritne vo forme relutárnej (peňažnej) náhrady alebo za splnenia zákonných podmienok k naturálnej reštitúcií (navrátením do pôvodného stavu). Ak ide o ujmu na veciach alebo majetkových právach zákon používa na vyjadrenie ujmy pojem škoda ( ust § 442 OZ).

Čo rozumieme pod pojmom škoda?

Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. (NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008)

Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. V dohodách o zmluvnej pokute sa často stretáva s formulkou „nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý“, čo má zásadný význam, pretože ak sa účastníci záväzkového vzťahu nedohodnú inak, zaplatením zmluvnej pokuty nemá veriteľ právo na náhradu škody, čo sa však týka len porušenia povinnosti ktorá bola zabezpečovaná zmluvnou pokutou. Ak došlo k porušeniu povinnosti zabezpečenou zmluvnou pokutou a zároveň k porušeniu inej povinnosti (ktorá nebola zabezpečovaná zmluvnou pokutou), ktorá mala za následok vznik škody má veriteľ právo jednak na plnenie dohodnutej zmluvnej pokuty ako aj na úhradu škody vzniknutej z porušenia inej povinnosti dlžníka.

Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Zavinenie možno definovať ako vnútorný psychický stav zodpovedného subjektu k jeho konaniu a následku tohto konania. V prípade, ak vznikne škoda, ktorej zavinenie nie je možné pripočítať určitému konkrétnemu subjektu práva, ide o náhodu.

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Moderačné právo súdu

Moderačné právo súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu bolo do občianskeho zákonníka doplnené novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2008. Súdy na podklade tohto ustanovenia môžu na návrh, ako aj bez návrhu, posúdiť výšku zmluvnej pokuty s prihliadnutím na dva aspekty. Tým prvým je hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti a tým druhým je výška škody. Súd môže postupovať obdobne ako je tomu i v Obchodnom zákonníku, čiže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť. Ide o významné oprávnenie, keďže súdy tak môžu urobiť aj bez návrhu. Na uvedené ustanovenie a oprávnenie súdov využiť moderačné právo aj bez návrhu je možné nazerať z rôznych uhlov pohľadu. Jedným z nich je ten, že civilné sporové konanie je spravované istými zásadami, kde jedna z nich je aj zásada kontradiktórnosti. Táto zásada je typická pre sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja dve procesné strany. Jedna strana uplatňuje svoj nárok a druhá strana sa bráni proti uplatneniu tohto nároku. Zjednodušene povedané medzi týmito stranami ide o spor o právo. Podstatou zásady kontradiktórnosti je však aj to, že tento spor je procesne usmerňovaný prostredníctvom procesných úkonov súdu, ktorého úlohou je aby sa poskytla ochrana tým právam, ktoré vznikli a ku dňu rozhodovania existujú. Kontradiktórnosť predstavuje pomyselnú hybnú silu procesu, teda tú skutočnosť, že pôsobenie súdu účinne podporuje aktivitu protistojacich strán pri zhromažďovaní skutkového materiálu, pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Avšak dané ustanovenie túto zásadu neguje, pretože v jeho zmysle je popretá základná línia danej zásady, že proti sebe stoja dve strany, pričom jedna strana uplatňuje svoj nárok a druhá sa proti takémuto konaniu (uplatnenému nároku) bráni.

V zásade platí, že pre jedno a to isté porušenie povinnosti veriteľ nie je oprávnený požadovať aj náhradu škody, aj zmluvnú pokutu (pokiaľ sa veriteľ s dlžníkom nedohodnú inak). Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži predovšetkým s prihliadnutím na vzniknutú škodu za stavu, že veriteľ nie je oprávnený žiadať náhradu škody popri zmluvnej pokute. Súd by v takom prípade mal prihliadať na výšku škody a zmluvnú pokutu znížiť až na hranicu vzniknutej škody. Mal by pritom brať zreteľ aj na ust. § 519 OZ a pri výške škody na účely aplikácie navrhovaného ustanovenia brať zreteľ aj na pokrytie výšky škody úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.

Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť, môže ju len znížiť a to iba za podmienky, že táto je neprimerane vysoká. Súd však môže zmluvnú pokutu nepriznať celkom pri aplikácii ust. § 3 odst. 1 OZ, ak dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem využitia moderačného práva súdu teda prichádza do úvahy aj aplikovanie ust. § 3 odst. 1 OZ nie však kumulatívne. Súd buď môže využiť svoje moderačné právo a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť alebo môže aplikovať ust. § 3 odst. 1 OZ. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad bude potrebné z okolností konkrétneho prípadu posúdiť, či dojednaná zmluvná pokuta skutočne odporuje dobrým mravom. Pôjde najmä o situácie, keď zmluvná pokuta je vyjadrená násobkami zabezpečovanej istiny, od postavenia zmluvných strán, ich vzájomného vzťahu a otázke odkázanosti a pod. Zastávam názor, že aplikáciou ust. § 3 odst. 1 nedochádza k narúšaniu kontraktačnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu. Nie je rozhodujúce, že právny úkon bol uzavretý slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a zmluvné strany mali plnú spôsobilosť na právne úkony. V tomto prípade je rozhodujúci len výsledok, a to že dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi.

V aplikačnej praxi sa stretávame s nasledovnými názormi na primeranosť zmluvnej pokuty vyjadrenej percentuálnou výškou:
Zmluvná pokuta 0, 25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (Krajský súd Nitra, sp. zn. 5Co/16/2010). Zmluvná pokuta v sadzbe 0, 1% denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti aj podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (Krajský súd Nitra, sp. zn. 15Cob/194/2010).

Máte viac otázok?

  • Ak máte otázku v rámci bezplatnej právnej poradne, môžete ju napísať na email Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.

foto: pixabay.com

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: