pracovny pohovorOtázka: Ako sa charakterizuje pracovný pomer, ako vzniká a aké majú zamestnanec a zamestnávateľ povinnosti pre začatím pracovného pomeru?

Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou je najbežnejším spôsobom výkonu závislej práce. Pracovnou zmluvou sa zakladá záväzkový vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom obe strany zmluvného vzťahu by mali pred vstupom do zmluvného vzťahu poznať legislatívu a oboznámiť sa so všetkými právami a povinnosťami, ktoré im pred uzavretím pracovnej zmluvy, počas jej trvania, ba dokonca aj po jej vypovedaní vznikajú a sú povinní ich dodržiavať. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) garantuje pre fyzické osoby právo na prácu, pričom toto základné právo je garantované priamo v ustanovení §1 Zákonníka práce bez ohľadu na akúkoľvek diskrimináciu.

Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

Vznik pracovnoprávneho vzťahu

Pracovnoprávny vzťah ako taký môže vzniknúť jedine so súhlasom fyzickej osoby – budúceho zamestnanca a budúceho zamestnávateľa, čiže nikoho nemožno nútiť, aby vstupoval do pracovnoprávnych vzťahov. Na okraj chcem uviesť, aj keď to nie celkom súvisí s pracovnoprávnymi vzťahmi, že ani súd v trestnom konaní nemôže odsúdiť páchateľa na trest povinnej práce bez výslovného súhlasu odsúdeného. Táto tendencia súvisí aj s historickým vývojom a demokratickým spoločensko – politickým zriadením, z ktorého vyplýva, že nemožno niekoho poslať na nútené práce, predsa len doba gulagov a pracovných táborov pominula.

Základné zásady zákonníka práce, ktoré sú vyjadrené v článkoch 1 až 11 a ktoré sú jeho základným pilierom garantujú, že výkon práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, garantujú zamestnancom mzdu za vykonanú prácu a poukazujú na zákaz diskriminácie a na skutočnosť, že ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie, pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky.

Predzmluvné vzťahy

Ešte pred uzavretím pracovnej zmluvy vstupujú budúci zamestnanec a zamestnávateľ do tzv. predzmluvných vzťahov, na ktoré zákon výslovne v ustanovení § 41 Zákonníka práce pamätá. Podstatou predzmluvných vzťahov je určitá informačná povinnosť zo strany zamestnávateľa voči svojmu budúcemu zamestnávateľovi. V prvom rade je zamestnávateľ povinný oboznámiť potencionálneho zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy, najmä o pracovnom čase, pracovných podmienkach, mzde, pracovnom prostredí a pod. Ide o kogentné ustanovenie zákonníka práce, preto zamestnávatelia sú povinní riadne informovať budúcich zamestnancov, pričom sú povinní aj zistiť, či zamestnanci, v prípade ak na výkon pracovnej činnosti je potrebná zdravotná spôsobilosť, túto aj skutočne spĺňajú.

Odporúča sa mať o každom zamestnancovi založenú osobitnú zložku, do ktorej sa všetky písomné potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca ako aj o odbornej spôsobilosti, akou je odborné vzdelanie, vykonanie technických skúšok, odborná zdatnosť, resp. odborný certifikát na vykonávanie určitých činností založia. Má to aj značný praktický význam v prípade kontrol vykonávaných inšpektorátmi práce. Zamestnávateľ je povinný preukázať, že zamestnanec je zdravotne a odborne zdatný na vykonávanie tej ktorej činnosti. Zákon výslovne predpokladá poučovaciu povinnosť zamestnávateľa, preto sa tento nemôže vyviniť, že o odbornej spôsobilosti, resp. nespôsobilosti ho neinformoval zamestnanec a riskuje pokutu od inšpektorov práce. Zákon výslovne ukladá povinnosť, že zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad, ktorý sa na výkon práce vyžaduje (takýmto predpokladom môžu byť napríklad zváračské skúšky, strojnícky preukaz a pod.).

Máte viac otázok?

  • Ak máte otázku v rámci bezplatnej právnej poradne, môžete ju napísať na e-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.

foto: pixabay.com

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: