Úprava práv a povinností k maloletým deťom

1. Úloha kolízneho opatrovníka v konaniach pred súdmi

Vzhľadom na § 9 Občianskeho zákonníka ( zákon č. 40/1964 Zb. z.) podľa ktorého majú maloletí spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, nie sú teda spôsobilé ani oprávnené vystupovať v konaniach pred súdmi samostatne, ale musia byť zastúpené zástupcom.

Slovenská právna úprava rozlišuje dva typy zástupcov a to: 1. zákonného zástupcu a po 2. kolízneho opatrovníka. Zákonný zástupca býva vo väčšine prípadov rodič dieťaťa alebo osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti ( poručník alebo opatrovník ). V prípade kolízneho opatrovníka sa väčšinou ustanovuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nakoľko maloleté dieťa nie je schopné samostatne vystupovať v konaniach pred súdmi, musí byť zastúpené buď rodičmi ako zákonnými zástupcami, alebo kolíznym opatrovníkom. Funkcia kolízneho opatrovníka prichádza do úvahy vtedy, ak by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov medzi maloletými deťmi a rodičmi. Hlavnou úlohou kolízneho opatrovníka je chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa a vždy musí zohľadniť najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Kolízny opatrovník aj keď nie je účastníkom konania, má v konaniach pred súdmi postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Kolízny opatrovník je oprávnený navrhovať súdu vykonanie dôkazov a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

2. Zníženie výživného

V živote každého rodiča môžu nastať pomery, kedy sa zhorší finančná situácia. Dôvodom môže byť strata zamestnania, zníženie príjmu, choroba, úraz alebo z iných dôvodov. Ak bolo výživné platené dobrovoľne druhému rodičovi bez právoplatného rozhodnutia súdu V živote sa stávajú situácie, kedy sa sociálna a finančná situácia rodiča môže zhoršiť. Či už z dôvodu straty zamestnania, zníženia príjmu, krachu podnikania, vážneho ochorenia, úrazu či z iných, častokrát aj nepredvídateľných dôvodov.

Pokiaľ sa výživné platilo dobrovoľne druhému rodičovi alebo priamo plnoletému dieťaťu bez rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody (častokrát len ústnej). Ak však bola v takomto prípade súdom určená vyživovacia povinnosť vo výške, ktorú už povinný rodič nie je schopný platiť, môže sa obrátiť povinný rodič na súd s návrhom na zníženie výživného.

Čo má obsahovať návrh na zníženie výživného?

Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. Pokiaľ je dieťa ešte maloleté, je treba uviesť aj označenie zákonného zástupcu, ktorým bude spravidla druhý rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie). Takýmito dôkazmi môžu byť napríklad výpoveď z pracovného pomeru, rozhodnutie o priznaní dávok v hmotnej núdzi či iné potvrdenia úradov.

Čo stojí konanie o zníženie výživného?

Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. A to aj vtedy, ak je už dieťa plnoleté.

Náklady však môžu vzniknúť povinnému rodičovi v prípade, ak sa mieni dať zastupovať právnym zástupcom (advokátom), a tieto náklady budú spočívať v odmene advokáta, ktorú mu musí zaplatiť.

Náklady by mohli vzniknúť povinnému rodičovi aj v prípade, ak by bol v konaní neúspešný a protistrane by vznikli v konaní trovy, mohol by súd na žiadosť protistrany prikázať úhradu týchto trov povinnému rodičovi.

Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu. Napríklad, ak by si súd vyžiadal správu od banky o výške zostatku na bankovom účte, alebo pohyboch na účte, súd musí banke zaplatiť poplatok za túto správu a následne si zaplatenú sumu vyžiada od neúspešného účastníka. Náklady by mohli vzniknúť aj v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ak by ho súd v konaní nariadil.

Kde sa podáva návrh na zníženie výživného

Pokiaľ je dieťa maloleté, tak je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Pokiaľ je dieťa už plnoleté, návrh sa podáva na súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, teda kde sa zdržuje trvalo (pojem bydlisko nemusí vždy korešpondovať s trvalým pobytom, relevantným je bydlisko, teda miesto, kde sa osoba zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo).

Pozor na minimálne výživné

V prípade, ak vyživovacia povinnosť k dieťaťu stále trvá, teda dieťa nie je schopné sa samé živiť, napríklad z dôvodu, že sa stále pripravuje na budúce povolanie (študuje), rodič musí platiť výživné v minimálnej výške vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.

Čo to znamená? Znamená to, že aj keby rodičove schopnosti a možnosti neumožňovali platiť žiadne výživné, aj tak musí platiť výživné v minimálnej výške určenej zákonom.

K problematike minimálneho výživného a jeho presnej výške pozrite podrobný článok o minimálnom výživnom na portáli najprávo.sk, ktorý si môžete prečítať TU. 

Niektoré zásadné veci

• Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
• Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, (napríklad povinný rodič bezdôvodne ukončí podnikateľskú činnosť alebo sa na pracovisku správa tak, že to má za následok rozviazanie pracovného pomeru a podobne) majetkového prospechu (napríklad povinný rodič odmietne dedičstvo alebo výhru); rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (napríklad gamblerstvo, tipovanie a podobne).

Máte ďalšie otázky?

• Ak máte otázku v rámci právnej poradne, môžete ju napísať na email Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.

foto: pixabay.com