Pojem „zákaz drobenia pozemkov“ určite nie je nikomu neznámy. Zákaz drobenia pozemkov je upravený v zákone č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, konkrétne v jeho tretej časti s názvom „Opatrenia proti drobeniu pozemkov“.
Opatrenia proti drobeniu pozemkov sa vzťahujú na poľnohospodárske pozemky (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty) a lesné pozemky nachádzajúce sa mimo zastavaného územie obce, teda v tzv. extraviláne.
Na základe právneho úkonu (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo na základe rozhodnutia o dedičstve nemôže rozdelením vyššie zmienených pozemkov vzniknúť pozemok menší ako 3000 m2 ak ide o poľnohospodárskych pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok.
Čo to v praxi znamená? Uvediem jednoduchý príklad. Pokiaľ sa pozemok nachádza v podielovom spoluvlastníctve napríklad dvoch osôb, z ktorých každá osoba má podiel ½ z celku nehnuteľnosti, pozemok je v katastri evidovaný napríklad ako orná pôda o výmere 3400 m2, tento pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce a jeden z podielových spoluvlastníkov by chcel z tohto pozemku vyčleniť svoj podiel o výmere 1700 m2 na základe geometrického plánu, v tomto prípade by to nebolo možné práve kvôli zákazu drobenia pozemkov, pretože rozdelením pôvodnej nehnuteľnosti by vznikli dva samostatné pozemky, z ktorých by mal každý výmeru 1700 m2, čo je výmera menšia ako 3000 m2 a zákon to vyslovene zakazuje. Ak by však išlo o ten istý typ pozemku nachádzajúci sa v zastavanom území obce, teda v tzv. intraviláne, vtedy by to nebol problém.
Všetky potrebné údaje o pozemku, teda typ pozemku a jeho výmera sa nachádzajú na príslušnom liste vlastníctva. Rovnako na príslušnom liste vlastníctva sa nachádza aj údaj o umiestnení pozemku, teda či sa nachádza v zastavanom území obce alebo mimo zastavaného územia obce.
V prípade dedičského konania, pokiaľ sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve vyššie zmienených pozemkov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia proti drobeniu pozemkov, podľa vyššie uvedených podmienok, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie, pričom súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.
Ak majú na základe právneho úkonu, rozhodnutia súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k pozemkom, na ktoré sa vzťahujú opatrenia proti drobeniu pozemkov, spoluvlastnícke podiely, rovnako platí, že výmera spoluvlastníckeho podielu pri poľnohospodárskom pozemku nemôže byť menšia ako 3000 m2 a pri lesnom pozemku menšia ako 5000 m2. V praxi by mohlo ísť napríklad o prípad, keď výlučný vlastník pozemku mimo zastavaného územia obce, evidovaného ako orná pôda o výmere 11000 m2 chce darovacou zmluvou tento pozemok previesť na svoje štyri deti, pre každého v rovnakom podiele. Toto by nebolo možné, pretože každý z obdarovaných by nadobudol podiel o výmere 2750 m2, čiže ide o menšiu výmeru ako 3000 m2. Toto pravidlo neplatí, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne. (napríklad keď jeden spoluvlastník prevádza podiel na iného spoluvlastníka, ktorého podiel sa zvyšuje, pričom vlastníctvo prevádzajúceho spoluvlastníka k predmetnému podielu zanikne)
Ak by došlo k situácii, že by na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s vyššie uvedenými podmienkami podľa zákona č. 180/1995 Z. z., štát je oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti, pričom v takomto konaní pred súdom a pri samotnom podaní návrhu je štát zastúpený prokurátorom.
Ako už býva zvykom a v právnej oblasti obzvlášť, z každého pravidla existujú aj výnimky. Výnimky z ustanoveného zákazu drobenia pozemkov obsahuje aj zákon č. 180/1995 Z. z. Podľa ustanovení o zákaze drobenia pozemkov sa nepostupuje v týchto prípadoch:
- 1. ak sa pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz drobenia pozemkov rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav, alebo
- 2. ak ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastnícky vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku alebo podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, alebo
- 3. odčleňuje sa časť pozemku od pozemku v konaní o ROEP, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, alebo
- 4. ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.
Máte viac otázok?
- Ak máte otázku v rámci právnej poradne, môžete ju napísať na email
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. , prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.
foto: pixabay.com
