pozemok pristupOtázka: Ako postupovať v situácii, keď vlastník nemá prístup k stavbe?

Zriadenie vecného bremena súdom

Vlastník nehnuteľnosti musí mať pre výkon svojho vlastníckeho práva a užívanie stavby prístup. V živote môže dôjsť k situácií, kedy tento prístup k stavbe nemá. Prvoradá je dohoda medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. V prípade, že nedôjde k písomnej dohode s vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý je možné prístup k stavbe zabezpečiť, je nutné sa domáhať zriadenia vecného bremena prostredníctvom súdu.

Práva úprava vecného bremena je obsiahnutá v ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Podľa §151n ods. 1 Občianskeho zákonníka „vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.“

Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach obsahuje uzavretý výpočet možností, kedy môže byť zriadené vecné bremeno prostredníctvom súdu. Ide o:
- § 142 ods. 3 OZ v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva „Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.“

- § 135c ods. OZ v prípade neoprávnenej stavby: „Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.“

- § 150o ods. 3 OZ v prípade, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku: „Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.“

V prípade § 150o ods. 3 bude súd v uvedenom prípade skúmať splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok v ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré musia byť súčasne splnené, sú:

1. Navrhovateľ musí byť vlastníkom stavby, ku ktorej chce zriadiť prístup. Nie je možné sa domáhať na základe vyššie citovaného ustanovenia prístupu iba napríklad k pozemku.

2. Navrhovateľ ako vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ nemožno chápať len bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii.

3. Prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Vecné bremeno nevyhnutnej cesty súd nezriadi v prípade, ak má jeho navrhovateľ zabezpečený prístup na základe obligačného práva (napríklad zmluva so susedom na dobu určitú umožňujúca prístup k stavbe kvôli stavebným úpravám po susediacom pozemku alebo konkludentná dohoda so susedom o práve chodiť cez jeho pozemok), alebo ak môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu relevantným pre zriadenie vecného bremena totiž nie je zabezpečenie pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu vlastníka k stavbe.

Nakoľko zriadenie vecného bremena predstavuje zásah do výkonu vlastníckych práv vlastnícka priľahlého pozemku, v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné iba za primeranú náhradu pre vlastníka pozemku. Výška peňažnej náhrady zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka býva obvykle stanovená znaleckým posudkom, ktorý je vyhotovený pre tento konkrétny účel.

Táto právna úprava v podmienkach slovenského právneho poriadku je účinná už od roku 01.01.2008. Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena je konštitutívnym rozhodnutím. Nedeklaruje už existujúce právo a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. 

Máte viac otázok?

  • Ak máte otázku v rámci bezplatnej právnej poradne, môžete ju napísať na e-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.

foto: pixabay.com

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: