zivnost definiciaOtázka: Aká je definícia živnosti, akými znakmi sa táto činnosť vyznačuje?

Podľa ust. § 1 tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len "živnosť") a kontrolu nad ich dodržiavaním. Toto ustanovenie ako úvodné vymedzuje predmet úpravy zákona. Tým, že stanovuje podmienky prevádzkovania podnikateľskej činnosti, je daný rozdiel medzi predmetom úpravy tohto zákona a predmetom úpravy obchodného zákonníka.

Zatiaľ čo obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov a ich vzájomné obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním. Živnostenský zákon upravuje najmä podmienky potrebné pre získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť (živnostenské oprávnenie). Rovnako upravuje v záujme komplexnosti v nevyhnutnom rozsahu aj kontrolu nad dodržiavaním podmienok ustanovených týmto zákonom.

Pojem živnosť

Živnostenský zákon v ust. § 2 vymenúva základné charakteristické znaky živností. Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Znakmi živnosti teda sú:

  • sústavnosť,
  • samostatnosť,
  • konanie vo vlastnom mene,
  • konanie na vlastnú zodpovednosť,
  • konanie za účelom dosiahnutia zisku,
  • za podmienok ustanovených zákonom.

Ide o obdobnú definíciu aká je obsiahnutá v ust. § 2 obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obchodný zákonník definuje osobu podnikajúcu na podklade živnostenského oprávnenia za podnikateľa, čo je výslovne uvedené v ust. § 2 ods. 2) písm. b) obchodného zákonníka.

Sústavnosť

Základným pojmovým znakom živnosti, ktorý je transformovaný do ustanovenia § 2 živnostenského zákona je sústavnosť. Nebudeme v žiadnom prípade môcť hovoriť o živnosti v prípade ak budú naplnené aj ostatné pojmové znaky živnosti, ale nebude naplnený pojmový znak sústavnosti. Za živnosť sa preto nemôže považovať činnosť, ktorá je vykonávaná náhodne jednorazovo. Je však v tomto smere potrebné upozorniť, že sústavnosťou sa nebude v žiadnom prípade myslieť nepretržitosť, pretože mnoho podnikateľských činností nie je možné vykonávať nepretržite a sú obmedzené na určité obdobia alebo sezónu. Typickým príkladom môže byť vianočný predaj rýb. V takomto prípade nemožno hovoriť o nepretržitosti, ale v prípade, ak určitý podnikateľ predáva ryby pravidelne každý rok možno už hovoriť o sústavnosti a v takomto prípade by bol pojmový znak vymedzený ustanovením § 2 živnostenského zákona daný.

Mnoho činností má objektívne sezónny charakter a sú viazané na určité podmienky, napr. zber ovocia, prevádzkovanie ľadovej plochy, nekryté ľadové plochy a podobne. Pod pojmom samostatnosť nemožno vnímať iba skutočnosť, že živnostník sám činnosť vykoná, pretože živnostník si na vykonanie činnosti môže zaobstarať iných subdodávateľov, ako aj môže zamestnávať zamestnancov. Samostatnosť treba vnímať skôr v pohľade ekonomickom a v pohľade právnom. Aspekt právny spočíva v tom, že podnikateľ realizuje podnikateľskú činnosť pre niekoho iného, pre tretí subjekt na báze komerčnej, predovšetkým obchodnej zmluvy. Živnostník nie je zamestnancom v pracovnom pomere, preto aj dielo odovzdáva tretiemu subjektu. Živnostník v zásade musí disponovať vlastnou hospodárskou a organizačnou vybavenosťou, pričom aj sám ďalej rozhoduje o ďalšom rozvoji vlastnej podnikateľskej činnosti a jej smerovaní.

Pod vlastným menom

Živnostník vykonáva živnostenskú činnosť pod vlastným menom, pričom živnostenský zákon prenecháva úpravu obchodného mena na ustanovenia § 18-12 Obchodného zákonníka. Každý živnostník vstupuje do obchodno-právnych vzťahov pod vlastným menom, čo je základným znakom živnostenského podnikania. Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. V praxi je problematika obchodného mena značne pretaktovaná a významná, pričom novelou Obchodného zákonníka č. 500/2011 Z. z. došlo aj k úprave ustanovení týkajúcich sa obchodného mena. Táto úprava sa týka najmä odlišujúcich dodatkov tak, aby bolo možné jednotlivé podnikateľské subjekty odlíšiť. V prípade fyzickej osoby odlišujúci dodatok charakterizuje najmä osobu alebo druh podnikania.

V tomto vzťahu je teda doplnok obchodného mena veľmi významný, pretože v určitej lokalite môže vykonávať živnostenskú činnosť viacero subjektov s rovnakým menom a priezviskom a práve dodatok je spôsobilý ich od seba odlíšiť. V prípade dodatku odlišujúceho druh podnikateľskej činnosti môže sieť najmä o dodatok označujúci činnosť napr. kováč, kaderník, stolár, rezbár a podobne. Takýto dodatok môže byť aj čo sa týka lokality, kde sa predmetný podnikateľský subjekt nachádza napr. Nižný koniec, Vyšný koniec, a podobne. Je preto veľmi účelné, aby súčasťou obchodného mena boli aj dodatky, a to buď odlišujúce osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

Treba podotknúť, že obchodné meno je podstatný identifikačný znak podnikateľa a preto v súlade s ustanovením § 10 Obchodného zákonníka nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa, nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania. Najvýznamnejšou zásadou tvorby obchodného mena je jeho nezameniteľnosť s iným obchodným menom iného podnikateľa, čím sa má zabrániť k tomu, aby nedochádzalo k zámene pri identifikácii podnikateľského subjektu podľa obchodného mena. V takomto prípade by obchodné meno neplnilo svoju zadanú funkciu. Obchodné meno by malo byť v zásade aj pravdivé, teda obchodné meno by malo korešpondovať aj s výkonom podnikateľskej činnosti podnikateľského subjektu. Je neprípustné, aby si ako dodatok k obchodnému menu dal napr. dodatok „kamenár“ ak bude vykonávať stolársku alebo rezbársku činnosť. V takomto prípade jeho obchodné meno nekorešponduje s výkonom jeho poskytovaných služieb. Obchodný zákonník v ustanovení § 11 myslí aj na prípad smrti fyzickej osoby podnikateľa.

Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, za podmienok ustanovených v § 481 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podnikateľ fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno môže používať v obchodnom mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno. Tieto ustanovenia Obchodného zákonníka sú logické, pretože v prípade úmrtia fyzickej osoby bolo zvyknutých na určité obchodné meno a teda obchodné meno je aj určitou značkou, ktorá predáva a preto každý dbá na pozitívnom obchodnom mene. V takomto prípade však zákon vyžaduje, aby bolo označené dodatkom nástupníctva a meno nástupcu. Taktiež to isté platí aj pri podnikateľovi fyzickej osoby, ktorá zmenila meno, pričom zákon mu umožňuje podnikať aj pod predchádzajúcom menom, avšak opätovne musí byť k pôvodnému obchodnému menu zapracovaný dodatok označujúci nové meno.

Konanie na vlastnú zodpovednosť

Živnostník vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť, čiže nesie všetky riziká svojich podnikateľských rozhodnutí. V tomto mieste je potrebné upozorniť, že na rozdiel od obchodných spoločnosti živnostník zodpovedá za záväzky vzniknuté z podnikateľskej činnosti nielen majetkom nadobudnutým z podnikateľskej činnosti, ale celým svojim majetkom, vrátane osobného (nepodnikateľského) majetku.

Konanie za účelom dosiahnutia zisku

Základnou motiváciou podnikateľa je dosahovanie zisku. Jedine obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môže byť založená za iným účelom, ako za účelom podnikania. To znamená, že jedine tieto dve obchodné spoločnosti nemusia v určitých prípadoch vytvárať zisk. Nemožno preto hovoriť o inej motivácii podnikateľa ako záujem dosahovať zo svojho podnikania benefit, t. z. zisk. Zákon automaticky prezumuje, že motiváciou každého živnostníka je dosahovanie zisku, preto táto vôľa dosahovať zisk sa u živnostníkov pri vydávaní živnostenského oprávnenia nepotrebuje preukazovať. Nie je preto podstatné, či ho naozaj dosiahne. Je tiež na podnikateľovi, akú stratégiu zvolí pri jeho dosahovaní. Nemožno napríklad u prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia z dôvodov nízkej frekvencie ubytovanie, obmedzeného okruhu užívateľov z radov priateľov, minimálneho zisku a nedostatočnej propagácie automaticky usudzovať, že sa nejedná o sústavnú činnosť prevádzkovanú za účelom zisku. Je to podnikateľ, ktorý nesie prípadné bremeno neúspechu, preto musí mať aj voľné ruky pri voľbe a načasovanie jednotlivých krokov pri svojom podnikaní. Rozhodujúca teda nie je úspešnosť činnosti, ale to, či je uskutočňovaná naozaj s cieľom dosiahnuť zisk. Čiže sa skúma, "čo všetko sa podnikateľ sústavne snaží robiť pre to, aby mu jeho živnosť – napr. prevádzkovanie ubytovacích služieb - produkovala zisk, či už aktuálne alebo do budúcnosti (pro futuro). Je na podnikateľovi, aby dokázal vysvetliť svoj podnikateľský zámer a presvedčivo dokázať, aké konkrétne predpoklady vytvoril pre budúci zisk."1

V dobovej literatúre2 sa môžeme dočítať, že samostatnosť a zisk sú považované za subjektívne znaky. Je však nutné mať na pamäti, že pre záver o tom, či je určitá činnosť prevádzkovaná za účelom dosiahnutia zisku, nestačí obyčajné posúdenie vnútornej motivácia podnikateľa, pretože motivácia nie je objektívne zistiteľným a overiteľným kritériom.3

Ustanovením § 3 živnostenský zákon upravuje čo nemožno považovať za živnosť. V tomto smere za živnosť nemožno považovať najmä činnosti, ktoré sú označované ako štátne monopoly vyhradené štátu poprípade právnickej osobe určenej zákonom.

zdroje:
1 Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 9 Afs 9/2009, zo dňa 26. 3. 2009
2 Ottis, A.: Naše živnostenské právo. Vydanie prvé. V Prahe: V. Linhart, 1947. Knihovna Sbírka právních pojednání; Sv. 79. s. 54.
3 Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. sp. zn. 4 As 9/2007, zo dňa 19. 6. 2008

Máte ďalšie otázky?

  • Ak máte otázku v rámci bezplatnej právnej poradne, môžete ju napísať na e-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.

foto: pixabay.com

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: