Rodinné právo v Slovenskej republike kladie dôraz na najlepší záujem dieťaťa ako základný princíp pri rozhodovaní o forme jeho starostlivosti po rozvode alebo rozchode rodičov.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“) upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, striedavú osobnú starostlivosť a spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Cieľom tohto článku je priblížiť právny rámec a praktické rozdiely medzi týmito formami starostlivosti.
Výlučná osobná starostlivosť:
Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom. Je však veľmi dôležité upozorniť, nakoľko možno v očiach verejnosti panuje mylná mienka o tom, že pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič je ukrátený alebo obmedzený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach. Nie je tomu tak. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad zdravotný stav, školské výsledky, a podobne. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča však nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa. Na mimoriadnych výdavkoch na dieťa by sa mali obaja rodičia podieľať spoločne.
Táto forma starostlivosti je najčastejšia v prípadoch, keď je medzi rodičmi narušená súčinnosť a komunikácia, prípadne keď druhý rodič nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa (či už zo zdravotných dôvodov, časových, prípadne je vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby), alebo keď súd dospeje k záveru, že výlučná starostlivosť jedného z rodičov je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť:
Striedavá osobná starostlivosť znamená, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Nie je však podmienkou, aby striedavá osobná starostlivosť bola rozložená 50:50, k čomu sa vyjadroval aj Ústavný súd Českej republiky.
Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, teda aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií, avšak sú aj také prípady, kedy dieťa v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti dochádza do dvoch škôl v závislosti od toho, ktorý rodič aktuálne osobnú starostlivosť aktuálne zabezpečuje. Ďalšiu podmienkou je spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, ďalej to, že o osobnú starostlivosť majú záujem obaja rodičia, striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ako aj to, že mu zaistí všetky jeho potreby. Striedavá starostlivosť by mala dieťaťu zabezpečiť stabilitu a dieťa by nemalo byť opakovane vytrhávané zo svojho sociálneho prostredia.
Výrok súdu o striedavej osobnej starostlivosti uvádza presné intervaly, ktorý rodič a v akom čase zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Čo sa týka výživného, neplatí absolútne, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje. Aj keď je starostlivosť zväčša rozdelená v rovnakom rozsahu, býva bežnou praxou, že rodič, ktorého zárobkové pomery sú podstatne vyššie je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám druhého rodiča.
Spoločná osobná starostlivosť:
Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Novela mala zamedziť, aby súd za každých okolností určil, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu.
Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Opäť pri takejto forme starostlivosti musí opäť naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť na všetkých záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa bez nutnosti ingerencie súdu, a teda podmienkou je dohodyschopnosť rodičov, ich komunikácia na vysokej úrovni, dobré vzťahy rodičov aj po rozpade manželstva či partnerského spolužitia.
Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa. Rovnako ako pri striedavej osobnej starostlivosti, výživné môže, ale aj nemusí byť určené.
Pokiaľ potrebujete poradiť s touto problematikou, neváhajte sa na nás obrátiť.
- Ak máte otázku v rámci právnej poradne, môžete ju napísať na email
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. , prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.
foto: pexels.com
