Výkon trestu domáceho väzenia sa uskutočňuje tzv. monitorovacím náramkom po splnení materiálno- technických podmienok. Istotne bežného čitateľa vyruší tá skutočnosť, že na výkon tohto trestu domáceho väzenia sú spojené aj finančné prostriedky, ktoré do istej miery znáša štát. Avšak v danom prípade štát hradí nižšie finančné prostriedky na odsúdeného, ktorému bol uložený trest domáceho väzenia ako na odsúdeného umiestneného do zariadenia na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas.

Tento čas sa započítava do výkonu trestu. Výrok uloženia trestu domáceho väzenia obsahuje čas počas kalendárneho dňa, počas ktorého je odsúdený povinný zdržiavať sa v domácom obydlí. Avšak napríklad je odsúdený vopred objednaný u lekára a to počas hodín, kedy je povinný vykonávať trest domáceho väzenia, môže navštíviť lekársku ambulanciu len s vopred daným súhlasom probačného a mediačného úradníka. Pre prípad, ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň súd rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Čo považujeme za pozitívum, trest domáceho väzenia sa v trestnom súdnictve uplatňuje čoraz častejšie. Je to pozitívna reakcia na tú skutočnosť, že v podmienkach Slovenskej republiky je aj týmto spôsobom zachovaný miernejší spôsob vykonania trestu ako prísny trest odňatia slobody nepodmienečne. V roku 2016 uložili slovenské trestné súdy 23 trestov domáceho väzenia, v roku 2017 to bolo 14 trestov domáceho väzenia, v roku 2018 uložili 28 trestov domáceho väzenia (t. j. 100 % nárast oproti roku 2017), v roku 2019 to bolo 68 trestov domáceho väzenia, v rok 2020 uložili 64 trestov domáceho väzenia a v roku 2021 to bol počet 51 trestov domáceho väzenia.

Napríklad ak si v roku 2021 porovnáme celkový počet odsudzujúcich rozsudkov, v ktorých bol uložený trest v celkovom počte 30 985, na druhej strane trestov domáceho väzenia bolo uložených v počte len 51. Ak si však zoberieme štatistiku odsúdených, tak len za roky 2016 – 2021, bolo uložených 31 549 nepodmienečných trestov odňatia slobody, zatiaľ čo alternatívny trest domáceho väzenia za to isté časové obdobie, bol uložený len v 248 prípadoch, čo predstavuje len 0,79 % mieru ukladania trestu domáceho väzenia k pomeru ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Za akých okolností je možné umiestniť obvineného do domáceho väzenia?

Inštitút trestu domáceho väzenia je v slovenskom právnom poriadku upravený v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Výkon trestu domáceho väzenia je upravený v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Ide o alternatívny druh trestu, ktorý podporuje princíp restoratívnej justície. „Restoratívnu justíciu môžeme chápať ako súbor postulátov, cieľov a metód, ktoré charakterizujú určitý prístup k riešeniu problematiky zločinnosti. Ide o také poňatie trestnej justície, v ktorom sú hojne zastúpené prvky zdôrazňujúce práva obete a ich ochranu, mimosúdne prejednávanie trestných vecí a pod.“1 Trest domáceho väzenia v podmienkach Slovenskej republiky má znamenať druh trestu, ktorého výkon sa neuskutočňuje v zariadení na výkon trestu odňatia slobody. Trestný zákon vo svojich hmotnoprávnych ustanoveniach avšak kladie podmienky, za ktorých trest domáceho väzenia možno uložiť.

Súd môže uložiť páchateľovi trestného činu trest domáceho väzenia, ak

ad i) vzhľadom na povahu trestného činu (môže sa jednať o trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom neprevyšujúcou desať rokov), osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie tohto trestu,

ad ii) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,

ad iii) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.

Ad i) Trestný zákon stanovuje hmotnoprávnu podmienku pre uloženie trestu domáceho väzenia trestnosť činu, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov. Trest domáceho väzenia možno uložiť najmenej na dolnej hranici trestnej sadzby odňatia slobody a naviac v rozsahu štyroch rokov.

Ad ii) Písomným sľubom páchateľa trestnej činnosti by mal súd disponovať už pred začatím hlavného pojednávania. Jedná sa o písomnosť, ktorú páchateľ vlastnoručne podpisuje a svojim podpisom súdu dáva sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Páchateľ okrem iného môže v písomnom sľube uviesť aj ďalšie okolnosti, ako napríklad, že povedie riadny život, zamestná sa a podobne.

Ad iii) Podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami je samostatne upravená vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 178/2015 Z. z. o materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov, podľa ktorej materiálno-technickými podmienkami použitia zariadenia na kontrolu prítomnosti v mieste výkonu rozhodnutia sú: dostupnosť a funkčnosť elektrickej prípojky, dostupnosť verejnej elektronickej komunikačnej služby alebo možnosť jej zavedenia, dostupnosť vhodného miesta na umiestnenie technických prostriedkov v obydlí kontrolovanej osoby, konektivita s osobným identifikačným zariadením, umiestnenie v obydlí kontrolovanej osoby na mieste, ktoré umožňuje prevádzku tohto zariadenia v súlade s prevádzkovými pokynmi používania technických prostriedkov. Z dôvodu, že sa jedná o technické zariadenie, bez splnenia týchto podmienok by výkon trestu domáceho väzenia fakticky nebol možný.

Aké možnosti (práce či iné) majú odsúdení umiestnení do domáceho väzenia?

Výhodou trestu domáceho väzenia je, že vo veľkej miere ostávajú zachované rodinné, sociálne a pracovné väzby, nakoľko odsúdený môže naďalej chodiť do práce, avšak po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý mu určí súd vo výroku rozhodnutia, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, musí viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Súd mu teda jednoznačne určí, kedy sa musí v obydlí zdržiavať a nie je tomu tak, že by 24 hodín denne musel tráviť v tomto obydlí. Samozrejme, odsúdený má možnosť sa aj zamestnať, dokonca v niektorých prípadoch môže súd odsúdenému počas výkonu trestu priamo uložiť, aby sa zamestnal alebo sa preukázateľne uchádzal o zamestnanie. Je to totiž indikátorom vedenia riadneho spôsobu života.

Odsúdený sa teda môže naďalej vzdelávať, pracovať a sociálne participovať so svojimi blízkymi či priateľmi, aj keď s istými obmedzeniami. Nie je však správne si trest domáceho väzenia predstavovať ako úplnú slobodu. Okrem toho, že odsúdený má presne určený čas, kedy musí byť prítomný vo svojom obydlí a musí sa podrobovať kontrole elektronickými prostriedkami, súd mu môže uložiť aj ďalšie obmedzenia, ktoré spočívajú napr. v zákaze účasti na určených verejných podujatiach, požívania alkoholických nápojov či iných návykových látok, vstupu na vyhradené miesta a priestory, na ktorých trestný čin spáchal, či iné obmedzenia podľa Trestného zákona.

Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia by odsúdený nemal opustiť svoje obydlie v čase, keď má povinnosť sa v ňom zdržiavať. V takomto prípade opustiť svoje obydlie môže len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu. Podstatou trestu odňatia slobody je, že odsúdený je ponechaný v jeho domácom, prirodzenom prostredí, ale zároveň je z istej časti obmedzená jeho osobná sloboda a je vykonávaný aj dohľad nad jeho správaním. Odsúdený na trest domáceho väzenia má podstatne viac možností ako odsúdený na trest odňatia slobody, avšak výkon a uplatňovanie týchto možností zo strany odsúdeného nesmie byť v rozpore s riadnym spôsobom života, s časom, ktorý má tráviť v obydlí, ako aj s ďalšími príkazmi či obmedzeniami uloženými súdom.

Máte viac otázok?

• Ak máte otázku v rámci bezplatnej právnej poradne, môžete ju napísať na e-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.

foto: pixabay.com