Nad vodnou nádržou Nová Bystrica sa nachádza murovaný kostol dnes už zaniknutej obce Riečnica. Niekoľko desiatok metrov nad ním sa na svahu nachádzajú zvyšky niekdajšieho cintorína, kde sa dodnes vypínajú ruiny kamennej stavby. 

2. júna tohto roku som sa spolu s historikom Kysuckého múzea Mariánom Liščákom a archeológom Krajského pamiatkového úradu v Žiline Tomášom Koptákom vybrala k ruine, aby sme si ju dôkladne prezreli a zvážili možnosť prípadného archeologického výskumu. Ruiny kostolíka majú dnes podobu výraznej vyvýšeniny zarastenej vysokými stromami.

Písomné pramene odhaľujú podobu kostlíka

O existencii kamennej stavby svedčí už na pohľad veľké množstvo kameňov a pri podrobnejšej prehliadke sme objavili aj súvislý pás muriva. Zasypané ruiny naznačujú, že stavba nebola veľká, no vzhľadom na jej dnešný stav nie je možné presnejšie rozmery či dokonca pôdorys odhadnúť. Zo starších písomných prameňov sa však zachoval jeho popis, podľa ktorého mal kostolík štyri okná a v jeho interiéri sa nachádzal oltár, drevená kazateľnica a 16 lavíc pre veriacich (organ v kostole nebol). Kostolík mal drevenú zvonicu, v ktorej visel malý zvon. Záznam z roku 1754 zároveň uvádza, že samostatná farská budova sa tu nenachádza, no v susedstve kostolíka sú dve miestnosti určené pre farára. Izby boli zrejme pristavané ku kostolíku, s ktorým tvorili jeden celok.

Pohľad na zarastené ruiny kostolíka (foto Tomáš Kopták)

Poznáme rok, kedy bol kostolík postavený

Známy je aj čas vzniku kostolíka. Ako spomína Drahomír Velička vo svojom článku Zaniknuté kostoly v Kysuckom Pobeskydí III, gróf Ján Jakub Löwenburg, majiteľ panstva Teplička, kam patrila aj Riečnica, vydal 4. septembra 1731 fundačnú listinu, v ktorej spomína, že je potrebné v Riečnici zriadiť duchovnú správu a postaviť kostol, pretože obec je príliš vzdialená od Varína a Bystrice, ktoré ju spravovali. Fundácia mala slúžiť aj na zriadenie školy a vydržiavanie farára a učiteľa.

V nasledujúcom roku bol postavený kostolík aj s niekoľkými vedľajšími miestnosťami, ktoré zrejme slúžili na ubytovanie pre farára a možno aj ako sídlo školy. Pre účely kostola a fary gróf vyčlenil jednu usadlosť, tzv. Cabadajovskú, z ktorej kostol poberal príjmy. Základina pozostávala z rolí, lúky, pasienku a lesa, k čomu gróf pridal ešte hôrku zvanú Vrchovina. Príjmy zrejme nepostačovali na vydržiavanie kostola, ktorý bol v roku 1767 už v zlom stave, preto po zriadení farnosti bol pravdepodobne v roku 1791 v obci postavený nový, tentoraz drevený kostol. Hoci už mali Riečničania nový kostol, objavili sa návrhy, aby bol opravený aj starý. Ten v tom čase ešte stál, no nemal už strechu a hrozilo mu zrútenie. K jeho oprave došlo napokon až v roku 1894, kedy riečnický farár požiadal o jeho vysvätenie, pričom v žiadosti uvádza, že starý kostolík nazývajú „barák“. Kostolík však zrejme nepostačoval, a tak bol v rokoch 1902 až 1905 v Riečnici postavený nový murovaný kostol, ktorý stojí dodnes.

Viac o súčasnom kostole:

Riečnica (Nová Bystrica). Čaká vás pokoj a krásne výhľady

Kostol v Riečnici

Výlet do Riečnice - fotogaléria od Miroslava Paveleka

História kostolíka doteraz fascinuje

Riečnický kostolík je zachytený aj na historických mapách. Na mape prvého vojenského mapovania, ktoré bolo prevedené v rokoch 1769 až 1784, je zaznačený červenou farbou ako kamenný kostolík. Pripomeňme si, že v tom čase mal byť už značne schátraný. Na mape druhého vojenského mapovania z roku 1824 je už na jeho mieste nakreslená značka s nápisom ruine. Neudržiavaný kostol sa zrejme medzičasom zrútil, preto ho kartograf do mapy zaznačil ako ruinu.

V súvislosti s kostolíkom sa v Riečnici tradovala povesť, že to bol letohrádok palatína Františka Vešeléniho, ktorého súčasťou bola aj kaplnka. Vešelénimu táto oblasť v 17. storočí skutočne patrila, no o stavbe nejakého letohrádku či podobnej budovy nie sú žiadne písomné záznamy. Naopak, zachované písomnosti z 18. storočia jasne potvrdzujú sakrálny charakter stavby. Ruiny neznámej stavby fascinovali aj riečnického farára Rudolfa Baránka, ktorý tu v 60‐tych rokoch 20. storočia uskutočnil amatérsky archeologický výskum. Podľa ústneho podania narazil na zaklenuté pivničné priestory,pričom v zásype našiel okrem úlomkov skla (už vieme, že kostolík mal okná, ktoré boli zjavne zasklené) aj kostričku dieťaťa.

Počas obhliadky sme mohli konštatovať, že na danom mieste skutočne v minulosti stála kamenná murovaná stavba. Okolitý cintorín, založený oveľa neskôr ako kostol, rešpektoval jeho polohu a nezasahoval do hmoty objektu. Na základe starších písomných zmienok a mapových podkladov možno zachované ruiny jednoznačne stotožniť so zmieňovaným kostolíkom z roku 1732. História kostolíka je teda pomerne dobre známa, nepoznáme však pôdorys stavby a jej rozmery. Tu by mohol pomôcť archeologický výskum, alebo aspoň geofyzikálny prieskum, pri ktorom by sa pomocou georadaru dali ďalšie informácie získať aj bez výkopových prác.

autor: Mgr. Danka Majerčíková
foto: Kysucké múzeum v Čadci, Tomáš Kopták, Marii Anna

článok bol prvýkrát publikovaný v Kysuckom múzejníku