Veronika, prečo si vlastne začala podnikať?

Hm. Celé sa to akosi narýchlo zomlelo pred tými 19-timi rokmi. Často som hovorila, že to bola náhoda. Nedávno sa mi však dostala do rúk kniha s názvom: ŽIVOT NIE JE NÁHODA a asi nie náhodou vyžrebovali moje meno na konferencii VIZIONÁRI v Bratislave, kde prednášali aj autori tejto knihy.

V podstate som podnikať neplánovala. Necelých 5 rokov som pracovala v Mníchove, odkiaľ sa mi nie veľmi chcelo vrátiť. Hľadala som spôsob, ako tam zostať, pretože som mala pocit, že mi tam je fajn. Okolnosti ma však predbehli, predsa len som sa musela vrátiť a zrazu nevedela, čo s tým svojím životom… Čo robiť ďalej? Ako si ten svoj život naplniť? Pred 19-timi rokmi sa mi po návrate "z veľkého“ Mníchova zdalo, že mi zhaslo svetlo..

A keďže mi chýbali služby na takej úrovni, ako som bola navyknutá (chýbalo mi vtedy asi všetko), tak mi napadlo, že vytvorím niečo podobné, ako som poznala zo zahraničia. Pizzu vtedy ešte v Čadci nikto nepiekol, donáška do domu takisto neexistovala. Povedala som si že to skúsim a tak vznikla pizzeria SAFARI na Žarci. Ale hlavne to bolo o tom, že ja už som sa nedokázala zamestnať, mala som potrebu rozhodovať sama za seba, tvoriť a vyplniť ten čas tak, aby sa mi darilo trochu zabudnúť na ten iný svet, ktorý som si predtým žila.

Už z toho času, aj keď trochu z diaľky, si na teba pamätám. Potom nasledovalo sťahovanie do Lipy...

Po 4 rokoch na sídlisku, mimo centra mesta, kde to zas až tak úplne nebolo len o mne, prišla potreba sa posunúť ďalej, bližšie k náročnejšiemu zákazníkovi a tvoriť viac, lepšie. V hlave sa mi už rysoval sen. Sen o tom, ako má "moja reštaurácia" vyzerať, akého zákazníka chcem. Potrebovala som rozprestrieť krídla. Predsa len, ekonomika nepustí a sídlisko, v tom čase, mi nedávalo ten priestor na rast, aký som potrebovala.

S tým rastom si to zobrala zhurta. Prišlo kaderníctvo, kozmetické štúdio...

Taaak, ja mám trošku takú divokú povahu, môj otec ma niekedy oslovoval "ty poľská kref", keďže som po mame napol Poľka, zrejme toho obchodného ducha som dostala aj do vienka :-D. Avšak, hlavným dôvodom bolo zas len to, že mi v službách, ako sú kozmetika a kaderníctvo, chýbala kvalita.
Tak čo iné? A s mojou povahou?!  Vytvorím si ich podľa svojich predstáv! A BUM! Mne vždy veci pripadali jednoduché a ľahké. Že to také jednoduché nie je, to ti dôjde, až keď začneš realizovať, až keď prídu problémy, starosti. Až keď zistíš, že vecí idú inak, ako si chcel.

Chápem. V konečnom dôsledku si pomohla možno aj desiatke ľudí.

Áno, aspoň to ma na tom teší, že som niektoré výborné kaderníčky a kozmetičky "vychovala" a možno aj ukázala ďalším, že sa to dá aj inak. Mne vždy záležalo na kvalite. Preto som dievčatá vždy posielala na školenia a vyberala kozmetiku, s ktorou sme pracovali, nie najlacnejšiu, ale hlavne kvalitnú. Síce som sa „napočúvala“, ako v Čadci nemáme šancu (aj tak som im neverila :-D), ale dali sme to! 
Vďaka tomu dievčatá získali kvalitné odborné vedomosti a zručnosti a pochopili, že i u nás sú klienti, ktorí ocenia kvalitu.  Avšak, keď sa zdokonalili, začali snívať aj ony svoj sen a odchádzali za ním. Mne časom došlo, že služby, ako sú kozmetika a kaderníctvo nemôžem riadiť popri iných aktivitách. Majiteľka salónu s krásou musí byť tam, žiť tým, len tak to má význam. Preto som im požehnala a „pustila“ ich... 

 ...a prišli zdravé potraviny

Toto je moja "srdcovka". To nie je len biznis. Nielen ZDRAVÉ POTRAVINY, ale ZDRAVIE ako také.
Ja mám kdesi hlboko vo svojej prapodstate zamaskovanú doktorku, či liečiteľku, ktorá vždy chce liečiť a zachraňovať všetkých naokolo. Tak naozaj, z hĺbky duše, so srdcom na dlani. Aj preto som si zriadila "špajzu" so zdravými potravinami pri soľnej jaskyni, preto mi prišli do života zelené potraviny a iné výborné produkty, ktoré skutočne pomáhajú zostať zdravý.

Lebo ja už viem, že 80% zdravia máme vo svojich rukách (a hlavách). A že si ho môžeme uchovať do vysokého veku, keď sa tak rozhodneme. Že vďaka zdravým potravinám máme viac energie, pohody, ľahkosti bytia. Že keď sme zdraví, dokážeme hory prenášať. A že dnešný človek často umiera na "podvýživu" nad plným hrncom. A hlavne viem, že mnohým ochoreniam môžeme s ľahkosťou predchádzať. Rada sa delím o skúsenosti a vedomosti z tejto sféry a teším sa, že dnes je to povedomie o zdravých potravinách úplne niekde inde, ako pred 14 rokmi, keď sme náš obchodík otvorili. No a postupne "pašujeme" tie zdravé potraviny aj do „reštiky“.

Tu sa znovu dotknem kvality, lebo na tom mi od začiatku založenia firmy záleží. Stále sa snažíme hľadať a ponúkať zákazníkom v prvom rade KVALITU. Nie za každú cenu lacné, bohvie akého pôvodu. Preto vyberáme rozumne, ale vždy kvalitu. Aj v reštaurácii DEL NICKY sa zameriavame na kvalitu. Už pred 19-imi rokmi by ste u nás v pizzerii nenašli na šaláty iný olej, ako Extra Virgin olivový. A dnes? Napr. Mätu, bylinky, šaláty máme v letnom období len BIO. Niektoré druhy ovocia na dezerty tak isto. Sójové mlieko pre alergikov len v BIO kvalite a vodu k obedom zásadne filtrovanú. Máme nainštalované filtrovacie zariadenie, ktoré slúži aj ako pitný režim pre mojich ľudí. 
V podstate u všetkých potravín sa zameriavame na kvalitu a čerstvosť, veď jeme u nás i my a naše deti 😉

Kopec mladých sa len tak „prevaľuje“ životom. Povedzme že nemáš už 17, ale tá energia tu stále je. Kde sa berie?

Ja neviem… Určite to bude sčasti genetikou a niečo sa na tej mojej ceste životom na mňa aj nalepilo. Ako som nedávno vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach spomenula, nemala som nikdy nejaký plán, ani analýzu trhu, ani dostatok finančných prostriedkov. Jediné, čo som mala, bol MÔJ SEN, ktorý sa časom tvoril a vyvíjal. Ako fungovať, ako žiť. Dôležitá pre mňa bola a je SLOBODA. A za tým som si vždy išla. A keď som neskôr čítala tie "múdre knihy", ako si plniť sny, zistila som, že ja to vlastne žijem. Že to mám kdesi vo svojom podvedomí. Len s postupom času sa učím, že možno ten plán, tá analýza trhu, by ma boli ušetrili mnohých karambolov a mylných krokov. Som taký podnikateľ samouk.

A energia. Tá vždy prichádza s novou výzvou. Už toho mám dosť za sebou, ale mňa vždy nakopne nová výzva. Ja milujem to niečo nové, keď treba rozdúchať ten oheň, keď sa niečo buduje, keď môžem tvoriť. Mám vtedy husiu kožu, oheň v sebe. Vtedy idem plnou parou vpred! Toto ma vždy dobíja najviac. Keď už je daný projekt v tom takzvanom stereotypnom chode, vtedy ako keby som sa stiahla a celý chod delegujem na svoj tím. Ja proste milujem ten adrenalín, keď sa niečo tvorí a rodí a buduje! A keď popri tom všetkom zdravo ješ, ráno si zabehneš do lesa a sem-tam zacvičíš, energie máš habakuk.

Jasné. Práve sedíme vo vynovenej kaviarni...

To je presne ten moment! Prerábame, tvoríme, takže ten môj oheň je na vysokých otáčkach, ešte idem na tej vlne tvorby a mám “milión” nápadov.
Už dlho som vedela, že kaviareň potrebovala kompletnú zmenu, ale ako som už aj spomínala, mne stále prichádzajú nové výzvy, či projekty, vieme, že je tu naše najmladšie biznis-dieťa MyCeremony, kde sme to postavili na vysokej kvalite, nadštandardnom prístupe k zákazníkovi, až po exkluzívny priestor. A to si vyžiadalo takisto viac energie a investícii, ako som na začiatku znovu mala známy pocit: Veď to je ľahké
A ako to už v biznise býva, človek urobí aj nesprávne rozhodnutia, prídu straty, zarobíte, potom prerobíte, rôzne krízy, neustále rastúce náklady… Pomedzi to osobné krízy… a tak raz chýbajú peniaze, inokedy sila.
Ale mám pocit, že teraz prišla zasa moja druhá vlna, cítim, že je to moja nová šanca, ten môj dobrodružný prelet biznisom, dať do správnych koľají, dať tomu "řád". Nevrhať sa do ďalších a ďalších výziev, ale zdokonaľovať to, čo už tu je. Tú druhú polovicu života si chcem viac užívať a nehojdať sa v nestabilnej loďke na rozbúrenom mori.

Aj keď… Víri sa mi v hlave tisíc nápadov… No vedome sa držím na uzde!

Dobre to poznám. No a posledná otázka. Skalka – malá zelená oáza pred tvojou reštikou, už sme o nej písali...

Áno. Vlastne sa k tomu dostali tiež vďaka okolnostiam. Keďže majitelia budovy museli zrezať existujúce stromy, lebo hrozilo, že sa zrútia, zostalo prázdne miesto, na ktoré sme hľadeli s nevyslovenou otázkou z okna: Čo s tým? Vďaka skvelým ľuďom v mojom živote, ktorí vedia v pravej chvíli pomôcť, našepkať, priložiť ruku k dielu, sme vymysleli a stvorili, ako si povedal, zelenú oázu a budeme ju postupne dotvárať. Myslím, že všetkým by nám malo dôjsť, že sa netreba starať len o to, čo máme za dverami, ale aj to okolie dotvárať. Je to aj aktuálna téma, čítame hanlivé slová na to, ako naše mesto vyzerá. Sami brbleme, že tu zaspal čas. Tak priložme ruku k dielu i my, ktorí tu žijeme, podnikáme. Keď každý urobí niečo, aspoň malé, vnesie to určitú energiu do toho nášho mestečka.  

Lebo mesto je také, akí ľudia v ňom žijú. 

Veroniku nájdete aj na sociálnych sieťach: Facebook, Instagram

Veronika, ďakujem za rozhovor, prajem teda… veľa dobrej energie.
Zhováral sa Peter Kolembus