rudolf ponistUž ako starší pán založil kapelu, ktorá vo svojom žánri prerástla región Kysuce. O pár dní budú krstiť svoje štvrté CD s názvom „Na našich Kysuciach“, ktoré aj teraz pokrstí Vlasta Mudríková. Dobrá príležitosť porozprávať sa.

Rudo, ako si sa dostal k muzike?

K muzike som sa dostal ešte na vojne, aj keď predtým som ako mládenec spieval doma, či po zábavách. Takže až na vojne, keď môj kamarát Janko Jendrišák z Kysuckého prameňa išiel hrať chalanom, ktorí boli na spartakiáde v Prahe a za odmenu dostali týždenný zájazd do Tatier. Starší vojaci, ktorí tam boli si ho vybrali ako muzikanta, lebo vedel hrať na harmonike aj na base.

Vtedy ma tá hudba oslovila. Naplno ma to chytilo až vtedy, keď som našiel harmoniku v popolnici. To som už slúžil druhým rokom na vojne. Tá harmonika bola na dve časti, nejak som si ju podlepil a opravil. Stále som na tom vŕzgal a snažil sa ju doladiť. Keď mi zvuky na harmonike zle zneli, kamarát Janko mi pomáhal pri oprave, čo sa týkalo zvuku vždy mi hovoril tento poltón je zlý aj tento... tam som sa vlastne naučil hrať. Neskôr sme spolu chodili aj hrávať. Aj na súťaže. Ja som hral na harmonike, Janko na base a takto to vlastne začalo.

bystricka kasna00

Neskôr tvoj život bežal viac-menej mimo muziky. Keď ste zakladali kapelu, to si už bol starší pán…

Presne tak. Práveže to bola škoda. Hrával som len tak príležitostne po futbale, doma, na rôznych oslavách a hrával som sám. Bavilo to aj Paľka Halvoníka, ktorý sa neskôr ku mne pridal.
Len mu to so mnou nejako neladilo, a preto si neskôr kúpil druhú harmoniku v ladení DG a už sme hrávali spolu. Potom nám to už začalo ladiť.
Jeden čas - piatky po futbale už potom boli naše. Ako starí páni sme chodili na pivo a vtedy k nám prišiel aj Juro Kristek a tiež hral na harmonike v ladení DG a už sme boli traja.

Už sme takto spolu hrali, padol návrh, aby sme dali niečo dokopy. No ale chcelo by to ešte nejaký doprovod. Padlo meno Milan Brisučiak. Tak som zašiel aj za ním.
Milan mal vtedy taký netypický smetný kôš z ktorého mal prerobený bubon. Upravovali sme ho najmenej stokrát a v roku 2014 sme začali trénovať u neho v garáži. Tam sme trénovali zo dva roky a tak nejako sme sa vypracovali. Prvýkrát verejne sme hrali na Zborovských slávnostiach. Bola to obrovská tréma, pomaly sme nevedeli vyjsť na javisko. Toto časom opadlo a dnes už je to skoro rutina.

Ako vznikol názov Bystrická kasňa?

Pôvodný názov bol Novobystrická kasňa. Ten názov vymyslel Milanko Brisučiak, ktorý bohužiaľ už nie je medzi nami. Odpoveď ako vznikla a prečo vznikol názov Bystrická kasňa sme nechávali vždy len naňho. On vždy oponoval tým, že keď mohol byť Oravský kredenc, tak prečo by nemohla byť Bystrická kasňa. Tak takto aj vznikol názov a takto ho aj uchováme. Podľa tohto názvu nás ľudia aj poznajú.

rudolf ponist peter kolembusNa rozhovore v Starej Bystrici...

Žáner, ktorý hráte, nie je vlastne úplne tradičný, idete si svoje. Dá sa povedať, že nie ste úplní folkloristi aj keď hráte na ľudovú nôtu...

Áno, je to tak prispôsobené. Jednak tomuto kraju a potom aj rodnej dedine. Netypické je to aj tým, že hrávame v inom ladení ako bežní harmonikári dookola. My hráme v ladení DG, je to trošku vyššie položené a je to trošku náročnejšie na spev. Našťastie tie spevy sme zladili, sadli sme si. Teraz to už vypadá aj znie tak ako má.

Každá kapela, aj Kasňa, mala svoj vývoj. Najskôr to bolo také dedinské vyhrávanie, no teraz to už znie profesionálne. Dozreli ste?

Nedozrieme asi nikdy, no postupom času sa to zladilo. Samozrejme, tie piesne treba nacvičiť, je to o drine. Tohoto času už cvičíme skôr v zime než v lete. Počas leta je strašne veľa akcií a podujatí, na ktorých sa zúčastňujeme. V tom zimnom období je to hranie také voľnejšie. No áno, čo sa týka tohto, tak tou drinou sa dá povedať, že sme aj dozreli, ale učiť sa treba stále. Stále je na čom pracovať. Navyše v roku 2016 sa k nám pridala výborná heligonkárka a speváčka Slávka Poništová. 

Je ťažké napísať pesničku?

Piesne vznikajú zo života a je stále čím sa inšpirovať. Témy láska, práca, rodina, dedina… sú stále aktuálne, treba len vedieť o čom bude pieseň a napísať rýmovačky. Ja to mám rád na 4 slohy, ale keď už začnem, niekedy je problém prestať. Takže vznikne niečo ako napríklad Riečnica, kde máš 6 sloh. Aj keď ja mám radšej 4 slohy, keď je to taká ako keby otázka aj odpoveď na tú pieseň.

Kde vás viac „berú“? Doma na Bystriciach alebo inde?

Dnes ma stretla jedna pani, ktorá si zakúpila osem lístkov na krst nášho nového CD a povedala mi  - robte to častejšie, taký koncert ako teraz pripravujete. Keď ideme ďalej z domu - Púchov, Považská Bystrica... nás možno trošku aj viacej uznávajú ako doma. Máme veľmi veľa fanúšikov z iných regiónov, ktorí nám píšu či sms-kujú. Tých kapiel je veľa a presadiť sa je ťažké. Ľudia si tak nejako na ten zvuk a štýl hudby zvyknú a žiadajú si ho. Každý fanúšik si vyberie ten svoj žáner.
My nie sme úplní profesionáli, nie sme žiadne celebrity, žijeme a pracujeme normálne ako bežní ľudia.

bystricka kasna01

Kde sa vám hrá najlepšie?

Povedal by som, že keď ideme vonku je to také iné. Vonku nás asi fanúšikovia uznávajú viac. Tu je to už také iné, možno tým, že sme domáci a že nás poznajú.

Vydávate svoje štvrté CD. Bude zasa trochu iné?

Všetkých chalanov som vyzýval k tomu, že to musí byť pecka. Keď robíme nové CD, vždy to robíme tak, aby sme ľudí zaujali, aby tam boli aj nejaké zvláštne piesne. Ľudia nám potom aj povedia, máte krásne hlasy, krásne piesne... Ja nemám rád, keď je prehraná nejaká veľmi známa pieseň. Musia to byť zvláštne či originálne piesne a potom to ľudia ocenia. Teda sa vyvarujeme takým tým „hitom či dokola sa hrajúcim piesňam“.

cd kasna2

Takže „Hej sokoly“ tam nebudú? (smiech)

No to teda nie. (smiech) Nemôžem povedať, že tie piesne sú otrepané... Ale spievajú sa dookola a niektoré kapely sa tým prezentujú. Prespievajú všetky takéto hity a vydajú CD. Toto nie je naša cesta. Je to skôr o dedine, je to skôr o rodine o živote.

Čo teda radšej hráte? Svoje veci alebo radšej tie klasiky?

Keď je oslava tak hráme všetko, čo sa dá. Často si ľudia vyberú, čo sa im páči. Niektoré piesne a texty už aj zabudneme, takže sa musíme posnažiť. Radi zájdeme s piesňami aj na terchovskú stranu, bystrické piesne, ale aj ostatné ľudové piesne. Všetky sú pekné.

Ale určite vás poteší, keď ľudia poznajú vaše veci.

Samozrejme, ľudia to aj vedia oceniť. No na tej oslave či párty sa musí hudobník prispôsobiť, lebo keby sme hrali všetky naše piesne, ktoré ľudia nepoznajú a nevedia slová, mohla by sa pokaziť zábava. Treba trafiť na tú správnu strunu. Zahráme aj známe, aj rýchle aj veselé a potom treba dokončiť voľnejšie, vychádzame práve z danej situácie.

Tak nech ti a celej kapele vyjde krst albumu. A tiež prajem vám a vašim fanúšikom veľa radosti z muziky, ktorú robíte.

Ďakujem za rozhovor. Zhováral sa Peter Kolembus

Autor, foto: redakcia
Ďalšie foto: Rudek Kuljovský...