mario janikPracuje ako konzervátor – kustód v Kysuckom múzeu v Čadci. Momentálne spolupracuje aj monografii mesta KNM a na publikácii o skanzene vo Vychylovke. Prečítajte si rozhovor s Mariánom Janíkom.

Rozhovor pripravila Dušana Šinalová pre mesačník Zvesti KNM. Zverejnený bol v rubrike Hosť mesiaca.

Mohol by si sa čitateľom na úvod stručne predstaviť?

Som rodák z KNM, detstvo a dospievanie som prežil na Kamencoch, v súčasnosti žijem na periférii mesta na Neslušskej ceste, pričom katastrálne táto lokalita už spadá do Nesluše. Mám 45 rokov, som ženatý s manželkou Renátou a otcom dvoch synov Milana a Lukáša. Spektrum mojich záujmov je veľmi široké, no asi najviac času venujem histórii, a to najmä tej našej regionálnej, no ako bývalému profesionálnemu vojakovi je mi blízka i vojnová, ďalej pomocné vedy historické. Aktívne sa venujem i športu, konkrétne behu a turistike, okrem toho som vedúci družstva hádzanárskych dorastencov MŠK KNM...

V súčasnosti pracuješ na pozícii konzervátor – kustód v Kysuckom múzeu v Čadci. Vždy tomu tak nebolo. Aká bola tvoja predošlá pracovná kariéra?

Po maturite a absolvovaní základnej vojenskej služby som pôsobil 7 rokov ako profesionálny vojak na záchrannej brigáde CO v Žiline, ktorá v roku 2003 prešla transformáciou pod Hasičský a záchranný zbor, čo v praxi znamenalo, že som zelenú vojenskú uniformu prezliekol za modrú hasičskú a v nej som strávil 9 rokov. Nasledovalo 5 ročné pôsobenie v kysuckom mäsokombináte Marlex a od roku 2017 som zamestnancom Kysuckého múzea v Čadci.

Ako vyzerá bežný deň pracovníka Kysuckého múzea? Je to len o práci v kancelárii?

skanzen vychylovka 1Moja funkcia je kumulovaná. Ako konzervátor ošetrujem zbierkové predmety, čo zahŕňa ich čistenie, opravy a chemické ošetrenie, ako kustód zodpovedám za fyzickú správu časti zbierkového fondu Kysuckého múzea. KM má vo svojich zbierkach celkovo niečo cez 33.000 zbierkových predmetov. Predstava, že sa venujem iba odbornej stránke svojej funkcie je však značne mimo reality. Práca v múzeu zahŕňa celú paletu činností a platí to nielen pre mňa, ale i pre mojich kolegov.Okrem odborných činností sa musíme popasovať s inštalovaním výstav, rôznymi hospodárskymi úlohami potrebnými pre chod všetkých našich prevádzok, rôznymi remeselnými činnosťami, dopravnými úlohami. Chodíme na zber akvizícií, kde často v polorozpadnutých chalupách zachraňujeme predmety, ktoré obohacujú naše zbierkové fondy.

Nie je ojedinelým javom, že ideme s kolegami do Vychylovky vykopávať zhnité podvaly pri rekonštrukcii úvraťovej železničky, či impregnovať ochranným náterom drevenice. V súčasnosti napríklad pyrograficky vypaľujem smerové tabuľky pre skanzen vo Vychylovke. Rovnako publikačná činnosť je dôležitou súčasťou môjho pôsobenia v KM. Tých činností je naozaj veľa.

Výstupmi z tvojej činnosti sú rôzne odborné články a publikácie. Predstáv nám ich postupne.

Spúšťačom mojej publikačnej činnosti bolo založenie facebookovej stránky Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času, pri administrovaní ktorej som zistil obrovský záujem Kysučanov o svoju históriu. To ma naštartovalo k zhromažďovaniu dokumentárneho materiálu a pokusom o publikačné výstupy. Spoluautorsky som sa podieľal na troch publikáciách. V roku 2015 bola vydaná kniha Kysuce 1938 – 1945 s podtitulom Vojnové osudy Kysúc a Kysučanov, kde som prispel staťami o dolných Kysuciach a Bystrickej doline, teda vtedajšom okrese KNM. Tento titul sa dočkal v roku 2019 aj svojho druhého rozšíreného vydania, doplneného o výskum kolegu Martina Turóciho v archíve v Berlíne. V roku 2016 sme vydali s Dušanou Šinalovou brožúrku Horná ulica, ktorá pojednáva o dnes už neexistujúcej časti nášho mesta.

V roku 2017 to bola v spolupráci s manželmi Ľubomírom a Tatianou Jánoškovcami monografia Dubie 1367 – 2017. Ako napovedá názov, publikácia je venovaná časti nášho mesta, ktorá bola až do konca 19. storočia samostatnou obcou. Okrem knižných titulov som publikoval desiatky článkov a štúdií z regionálnej histórie ale i športových správ. Spracoval som texty pre náučné tabule v meste, náučný chodník Dubie, či pamätník na starý most cez rieku Kysucu. Viacero textov je uvedených aj online. Pracujem aj ako kronikár mesta, v roku 2018 som zapísal do kroniky na základe podkladov pána Jána Krišťáka rok 2011, roky 2012 – 2017 som spracoval a zapísal sám, v súčasnosti spracúvam posledné tri ukončené roky.

knihy mario janik

Stretol si sa pri spracovávaní kysuckej histórie s niečím, čo ťa veľmi prekvapilo, zaujalo, rozosmialo?

Na prekvapivé zistenia je história bohatá. Často sa stáva, že rokmi tradované dogmy sú vyvrátené jednoduchým výskumom. Týka sa to napríklad „kysuckého bunkra“, o ktorom ešte Dr. Straňan píše, že to bol bunker nemeckej armády a „cez jeho prižmúrené oči na mesto hľadela smrť“. Stačil však rozhovor s dvoma pamätníkmi narodenými po 2. svetovej vojne, pamätajúcich si jeho výstavbu, porovnanie s podobnými stavbami na Slovensku a bolo „vymaľované“. Z nemeckého bunkra bola pozorovateľňa CO postavená na konci 50-tych rokov.

V negatívnom slova zmysle bolo pre mňa zistenie, že ani 76 rokov po konci 2. sv. vojny a 79 rokov po deportáciách kysuckonovomestských židov, stále spoločnosť nie je pripravená na konfrontáciu s touto temnou kapitolou dejín. Mám spracovanú na túto tému štúdiu, ktorá „leží v šuflíku“ už 5 rokov, no ochota k jej vydaniu chýba. Aby bola naplnená časť otázky, čo ma rozosmialo, bol to napríklad zápis v mestských knihách, ktorý publikoval V. Galvánek, kde sa píše o súdnom procese s manželkou M.L., ktorá pri súpise domácich zvierat nadala J. Masarikovi a otrčila mu holý zadok.

V súčasnosti pracuješ ako spoluautor na dvoch publikáciách. Jednou z nich je monografia KNM. Ktorú časť spracuješ?

Na monografii o KNM samostatne spracujem state o mestských symboloch a pamiatkach. V spolupráci s kolegom Martinom Turócim sú to kapitoly z obdobia rokov 1938 až 1945, teda 2. sv. vojna a obdobie rokov 1945 až 1989. Okrem toho sa snažím všemožne pomáhať aj ostatným kolegom, ktorí spracovávajú ostatné kapitoly. Túto knihu vnímam ako naplnenie veľkého sna a poskytnutie občanom KNM niečoho, čo tu už dávno malo byť.

Okrem tejto monografie pripravujem s kolegom Mariánom Liščákom publikáciu Prenesené Kysuce, ktorá pojednáva o vzniku skanzenu Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke, koncepciách, budovaní, vybraných realizovaných i nerealizovaných objektoch a podobne. Možno čitateľa z našich končín prekvapí, že do pôvodnej koncepcie boli zahrnuté viaceré objekty z dedín dolných Kysúc – Horný Vadičov, Povina, Lodno, či Ochodnica. Aj keď na tomto projekte sa podieľam aj autorsky, vo väčšej miere ide o zostavovateľskú činnosť. Okrem uvedených publikácií očakávame aj vydanie sprievodcu Kysuckým Novým Mestom, ktorý sme zostavili spoločne s Dušanou Šinalovou.

Ako by obyvatelia mohli pomôcť pri vytváraní monografie?

Na tvorbe monografie o KNM sa môžu osobne podieľať aj samotní obyvatelia mesta. Pomôcť môžu najmä poskytnutím materiálov viažucich sa k histórii mesta. Ide najmä o fotografie, listiny, dokumenty, legitimácie ale i trojrozmerné predmety. Záujemcovia o poskytnutie týchto artefaktov sa nemusia báť, po sfotografovaní, resp. zoskenovaní im budú predmety vrátené.

Je kvalitným zdrojom informácií aj rozprávanie sa s pamätníkom?

Metóda oral history je vlastne rozhovor s pamätníkom predmetnej skúmanej udalosti, resp. časového obdobia. Jej obrovským prínosom je, že prináša do výskumu pohľad jednotlivca, ktorý ju prežíval, resp. jeho život nejakým spôsobom ovplyvnila. Na druhej strane treba takúto výpoveď konfrontovať s archívnymi a dobovými materiálmi, nakoľko býva ovplyvnená subjektívnym pohľadom, svetonázorom, často i dobovou propagandou.

Chodíš aj do archívov? V čom spočíva práca s dokumentmi z archívu?

Archívy sú neoddeliteľnou súčasťou bádateľskej práce. Je v nich sústredené obrovské množstvo dobových dokumentov, bez štúdia ktorých by nebolo možné publikovať relevantné výstupy. Práca s dokumentmi spočíva v ich vyhľadaní na základe indexov, vyhodnotení a zapracovaní do publikačného výstupu v písomnej, no často i fotografickej forme.

Je niektorá časť dejín pre teba najzaujímavejšia, najviac sa jej venuješ?

Pre mňa je najpríťažlivejšie 20. storočie, aj keď viacerí historici vravia, že to nie je žiadna história. Z môjho pohľadu ide o turbulentné obdobie plné zmien ovplyvňujúcich životy našich predkov, s ktorými sme už boli v bezprostrednom kontakte – rodičov, starých a prastarých rodičov. Tí sa museli počas svojho života vyrovnať s tak obrovským vplyvom sociálnych, politických, názorových a iných zmien, aké nemuseli prekonávať celé generácie ich predchodcov.

Čo momentálne pokladáš za svoj najväčší profesionálny úspech?

Pre mňa je vrcholom a zároveň cťou už len fakt, že môžem byť zamestnancom Kysuckého múzea v Čadci. Viem, že to vyznieva ako klišé, ale ja som múzeá vždy miloval, a tak moja práca je pre mňa naplnením snov. Ako bolo vyššie spomenuté, prešiel som viacerými zamestnaniami a môžem skonštatovať, že niet nad to, keď človeka živí práca, ktorá ho baví.

Niektorý z tvojich synov ide v šľapajach otca?

Obaja. Po profesnej stránke starší Milan študuje históriu na Trnavskej univerzite a darí sa mu celkom dobre, keďže ho štúdium baví. Mladší Lukáš je zasa športovec, hádzanár a ako brankár stráži „svätyňu“ dorastu KNM, ale i Považskej Bystrice, dokonca už nastúpil v pozícii náhradníka i na zápas považskobystrického mužského „áčka“.

janik marioHoci sa bavíme o tvojej tvorivej práci historika, nedá mi nespomenúť jeden tvoj veľký osobný úspech. Pred pár rokmi si zmenil životný štýl. Znížil si váhu o 47 kg. Ako sa ti to podarilo?

V priebehu rokov som sa dokázal „vypapať“ až na 127 kg. Chudnutie nebol jednorazový proces, tých 47 kg bolo vo viacerých fázach. Pred 5 rokmi som však v priebehu 14 týždňov dokázal „dať dole“ 34 kg. Nabudila ma k tomu manželka Renátka svojim príkladom a ja som sa k nej iba pridal. Pod vedením trénera Štefan Litvíka som začal ukrajovať z tých prebytočných kilogramov, zmenil stravovanie, začal športovať. Neskôr som začal behať a dnes si držím svoju hmotnosť na úrovni cca 80 kg, čo je pri výške 185 cm solídne.

Behu sa venuješ dodnes. Prirástol ti k srdcu, stal sa súčasťou tvojho bežného života. Ako by si motivoval tých, ktorí zmenu životného štýlu neustále odkladajú na zajtra?

Z behu sa u mňa stala závislosť. To až do takej miery, že keď mám deň voľna na regeneráciu a vidím bežca, normálne mu závidím. Zúčastňujem sa pretekov, užívam si beh, vďaka behu som poobjavoval lokality dovtedy pre mňa skryté. Tým, čo odkladajú zmenu životného štýlu, by som odkázal, že aj keď včera už bolo neskoro, nikdy nie je neskoro.

Základ chudnutia je v strave. To je alfa a omega. Jedinec môže športovať koľko chce, keď sa po aktivite „nadlábne“ vysoko kalorickým jedlom, vyjde jeho aktivita navnivoč. Na druhej strane pri striedmom stravovaní sa dá pomaličky chudnúť aj s bežnými aktivitami, ako je napríklad dlhá chôdza. A pri skombinovaní športovej aktivity a striedmeho stravovania sa dajú dosiahnuť úžasné výsledky aj v takej krátkej dobe, ako to bolo v mojom prípade.

Chceš niečo odkázať našim čitateľom?

Tu by som sa opäť vrátil k výzve, aby čitatelia neváhali a prispeli k tvorbe monografie o KNM svojimi materiálmi. Možno veci, nad ktorými mávnu rukou budú mať pre nás hodnotu a nie je vylúčené, že sa v tejto publikácii objavia.

 

Dušana Šinalová
rozhovor bol zverejnený v mesačníku Zvesti KNM – máj 2021

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: