rozhovor radovan jakusRadovan Jakuš, riaditeľ Organizácie cestovného ruchu Kysuce, rozpráva o potenciáli Kysúc na cestovateľskom trhu. Prečítajte si rozhovor uverejnený v týždenníku Téma.

Na Kysuciach a Orave ešte stále nájdete doslova bohom zabudnuté zákutia, kam sa môžete na chvíľu ukryť pred každodenným stresom. „Človek si tu môže užiť prírodu bez toho, aby niekde čakal s ďalšími alebo bol dokonca v dave ľudí,“ vraví riaditeľ Organizácie cestovného ruchu Kysuce Mgr. RADOVAN JAKUŠ (48). V čom má tento slovenský región výhody oproti ostatným? Odkiaľ sa na Kysuciach vzali kotly, v ktorých sa kúpe ako v pekle? Sú Kysuce pripravené na nápor letných dovolenkárov?


kysuce cykloturistikaŠtudovali ste na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Ako ste sa z ihriska dostali k cestovnému ruchu?

Samozrejme, cez šport. Už počas štúdia na FTVŠ som externe pracoval pre jednu nemeckú cestovnú kanceláriu, ktorá na Slovensku realizovala lyžiarske kurzy pre Nemcov. Spočiatku som tam pôsobil ako lyžiarsky inštruktor a neskôr som prešiel do pozície organizátora lyžiarskych zájazdov.


Konalo sa to na Kysuciach?

Nie, vyhľadávali sme lokality po celom Slovensku, najmä v Tatrách. No neskôr sme sa zamerali na strediská na Orave a Kysuciach, pretože sme tam mohli Nemcom viac ukázať a venovať sa im ako v preplnených Tatrách.


Bolo to aj preto, že sú tieto časti Slovenska ešte pomerne nedotknutejšie oproti Tatrám?

Chcel som im Slovensko ukázať čisté a, bohužiaľ, v Tatrách sme mali veľa negatívnych skúseností. Napríklad pri výmene peňazí – v tom čase mariek za koruny, kde sa ich snažili na každom rohu oklamať. Orava a Kysuce robili Slovensku aj v tomto smere lepšiu reklamu.


Nelákalo vás zostať po škole v Bratislave?

Bratislava ma vôbec nelákala, bral som ju ako študentskú zastávku. Som rodený Kysučan, som taký veľký patriot, že by som z nich neodišiel. Mám ich ako kraj veľmi rád a myslím si, že majú veľký potenciál.


Ako ste sa dostali k „riaditeľovaniu“ v Organizácii cestovného ruchu Kysuce?

Dvanásť rokov som sa venoval budovaniu areálu Sudopark na Kysuciach. Išlo o záchranu pôvodnej kysuckej osady a jej prerobenie pre cestovný ruch. Bola to taká prvá lastovička, ako oživiť pôvodné osídlenie Kysúc. Zrekonštruovali sme pôvodné drevenice, postavili nové s dodržaním pôvodnej architektúry a hlavným lákadlom sa stali kúpacie sudy, ktoré sme ako prví v Česku a na Slovensku začali používať komerčne. Sudopark bol dlhé roky členom Organizácie cestovného ruchu (OCR) Kysuce, pred dvomi rokmi sme sa však so spoločníkmi názorovo rozišli, takže som odišiel. Začal som pracovať na rezorte Drevenice Živčáková, ale omnoho menšom, než je Sudopark. Zhruba po dvoch rokoch ma oslovili z OCR, aby som prevzal pozíciu, pretože pôvodná riaditeľka odchádzala na materskú dovolenku. Dohodli sme sa na určitý čas, sám som si dal túto podmienku. Chcem totiž na Kysuciach isté veci vybudovať a potom pôvodnej riaditeľke odovzdať jej miesto.


Prečo ste si pre svoj projekt vybrali práve Živčákovú?

Pre jej potenciál. Je to nádherné prírodné miesto, ktoré je lákadlom pre množstvo ľudí, najmä duchovne založených. Lenže je to založené na jednodňovej turistike. Prídu ľudia, vyjdú hore, pozrú si miesto, idú tam na omšu, dajme tomu tam privezú babku a odídu preč. Lenže toto miesto má aj na viacdňovú turistiku, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú zameraní nábožensky. Môžu prísť na víkend, ubytovať sa v tradičných dreveničkách, môžu so sebou zobrať aj rodičov a starých rodičov, ktorí si chcú pozrieť miesto zjavenia. Zvyšok rodiny môže spoznávať prírodu a zaujímavosti v okolí. To bol môj zámer. Nešiel som vyslovene po cirkevnej stránke, ale aj katedrála, aj miesto zjavenia Panny Márie sú veľkým lákadlom pre ľudí.


Kto prišiel s nápadom priviezť na Živčákovú kotly na kúpanie?

Ja. Už v Sudoparku sme začali s kúpacími sudmi. Prvýkrát som o nich čítal v časopise Chalupári, kde písali, že ich kedysi dávno využívali v Japonsku na kúpeľné účely. Neskôr s tým začali Škandinávci, pretože majú klímu, akú majú, a bazény sú tam nerentabilné. Jeden český výrobca začal vyrábať kúpacie sudy. Na Kysuciach je podobná klíma a keď sa sud nahreje, je využiteľný aj v chladnejšom počasí a je to aj zdravé. Začali sme teda so sudmi. Raz som sa však stretol s kamarátom z Poľska a on mi spomínal, že na Ukrajine a v Rusku využívajú kotly. Začali sme po tom pátrať, ale nebolo to jednoduché. Ani na internete sme o nich nič nenašli.


Prečo, hľadali ste zle?

Takýto kotol má špecifický názov čan. Takže keď sme na ne natrafili, vybrali sme sa na Ukrajinu do Zakarpatskej Rusi ich vyskúšať. Tam ich majú postavené pri divokej rieke, ľudia sa v kotloch zohrievajú, pod nimi sa kúri ako pri guláši a chodia sa chladiť do rieky. Je to vlastne mokrá sauna. Fascinovala ma na tom tá jednoduchosť. Je to štyri centimetre hrubá liatina, samotný kotol váži okolo dvoch ton. Kúri sa pod ním, teplota vody stúpne na štyridsať stupňov. Ukrajinský výrobca nám kotol doviezol do Poľska a odtiaľ sa dostal na Kysuce. Vyskúšali sme ho už v Sudoparku.


V čom je takéto kúpanie iné oproti sudom?

Človek v kotle cíti teplo odspodu, čo je prirodzené. Kotol sa dá omnoho rýchlejšie vyhriať ako kúpací sud. V kotle nie sú sedačky, ale sedí sa na dne. Ukrajinci a Rusi dávajú na dno ploské kamene, my sme to trošičku vylepšili a dali sme vyrobiť rošt z tropických drevín.

drevenice zivcakova v2


To je vlastne, akoby ste si rozložili oheň pod liatinovou vaňou.

Videl som aj takéto zábery, Česi sú takí majstri. Kúrili si pod vaňou. Človek sa tam však môže popáliť. Teplota kotla, ktorý má hrubé steny, sa však prispôsobuje teplote vody.


V neďalekej Korni je ropný prameň. Na čo ho ľudia využívali?

V Korni môj otec pôsobil jedenásť rokov ako obvodný lekár. Nikdy som v nej nebýval, ale mám k nej osobitý vzťah. Ľahká ropa sa tam využívala na kúrenie a svietenie v domoch, na mazanie rebrinových vozov. Nebolo to príliš ekologické, ale drevenice sa takýmto dymom veľmi dobre zakonzervovali. Hovorí sa, že vďaka tomu vydržali stáročia. Keď pred rokmi robili rozbor a vrt, potvrdilo sa, že minerálna voda s týmto obsahom je vhodná na kúpeľné účely.

osada muchovci ropny pramen korna


Dá sa aj piť?

Nie, je to výver vody s obsahom ropy, nie je to čistá ropa. Prvé, čo moji synovia skúšali, bolo, či sa dá zapáliť. Ale nedá, obsah vody je tam omnoho vyšší.

 

Boli snahy využiť ložisko na ťažbu?

Aj sa začalo s ťažbou. Pred druhou svetovou vojnou sa vyťažilo nejakých pätnásť-šestnásť vagónov ropy, ale uzavrelo sa to pre nerentabilnosť. Boli chýry, že toto ložisko je nižšie položené, ako sú ložiská v Poľsku. A podľa medzinárodnej dohody sa nemôže využívať, pretože by vyťažilo vyššie položené ložiská v druhej krajine. Je to princíp spojených nádob. V roku 1997 skúšali robiť ďalší vrt, ktorý mal ísť až do hĺbky 1 500 metrov. Napokon museli skončiť v 1 300 metroch, pretože narazili na tekuté piesky. Narazili aj na minerálnu vodu a na metán. Vrt preto museli uzavrieť a zabetónovať do hĺbky šesťsto metrov, aby z neho neunikali metánové výpary. Oblasť Korne je však stále vedená ako rentabilná do budúcnosti.


Ale veď je tam prírodná rezervácia...

To sa týka prirodzeného výveru na povrch, čo si ho chodievajú pozrieť turisti, je neďaleko, asi o pol kilometra ďalej.


V čom je najväčší potenciál Kysúc?

V prírode a nedotknuteľnosti. Na Slovensku máme krásne oblasti, ako sú Malá Fatra, Tatry, Slovenský kras, ale tá preľudnenosť a preturizovanosť ľudí už odrádza. Myslím si, že Kysuce a Orava sú ešte regióny, kde si človek môže užiť prírodu bez toho, aby niekde čakal s ďalšími alebo bol dokonca v dave ľudí. Osobne si myslím, že by sa Kysuce mali prezentovať svojimi osadami a chotármi, čo bolo kedysi typické osídlenie. Je to na kopcoch s krásnymi výhľadmi, nie je tam veľký pohyb ľudí.

 

A v čom sú najväčšie slabiny Kysúc ako regiónu?

V infraštruktúre a dobudovaní služieb. Kysuce sú veľmi hornatý kraj a napríklad tu bola veľmi málo rozvinutá cykloturistika. Teraz máme dve cyklotrasy, ktoré sú rovinaté, a deväťdesiat percent ľudí práve také trasy vyhľadáva, pretože na hornaté nemajú kondičku a možno ani vybavenie. No myslím si, že príchodom e-bikov sa tento pomer zmení a možno štyridsať-päťdesiat percent ľudí si bude môcť dovoliť jazdiť po kopcoch a začať trochu obšírnejšie spoznávať prírodu. Toto je naša šanca, ak sa vybaví značenie tratí, infraštruktúra, čo sa týka dobíjačiek a požičovní elektrobicyklov. Ľudia, ktorí prídu stráviť dovolenku na Kysuce, by tak mohli zažiť niečo iné, ako zažijú v iných destináciách Slovenska.


Je problém iba v peniazoch alebo aj v ľuďoch?

Nemyslím si, že by bolo málo nadšencov, len rozpočty obcí a miest tu nie sú také vysoké, zárobky ľudí sú tu o niečo nižšie. Poznateľnosť Kysúc však výrazne stúpa, zo svojej skúsenosti môžem povedať, že sedemdesiat percent návštevníkov prichádza na Drevenice Živčáková opakovane. Vyskúšali to raz a vracajú sa. Samozrejme, návštevníci, ktorí vyhľadávajú destinácie, kde je kopa ľudí, veľa služieb, diskoték, toto asi na Kysuciach nezažijú a o túto skupinu asi ani nebudeme bojovať. Skôr budeme hľadať rodiny s deťmi, ktoré chcú deťom aj niečo ukázať, zažiť pokoj a oddýchnuť si. Na pláži, kde sú davy ľudí a ráno si tam bežíte s uterákom chytiť flek, to asi nie je ten pravý oddych, ako keď ráno vyjdete hore do kopcov a kocháte sa prírodou. Tunajší ľudia sú veľmi príjemní. Teraz so synom, ktorý mi pomáha s fotením a natáčaním, prechádzam osadu za osadou a domáci a chalupári nás hneď pozývajú na návštevu...


Odkiaľ získavate peniaze do cestovného ruchu?

Konkrétne my ako Organizácia cestovného ruchu Kysuce sme platení z dvoch zdrojov. Jeden je z členských príspevkov našich členov: je to rozdelené na dve kategórie. Mestá a obce, ktorých členské je naviazané na výber dane z ubytovania. Druhou kategóriou sú podnikateľské subjekty, ktoré majú fixnú sumu. Ďalším zdrojom je ministerstvo dopravy, ktoré nám na základe vybratých členských príspevkov dáva dotáciu až do výšky deväťdesiatich percent. Ak napríklad vyberieme štyridsaťtisíc, ministerstvo dopravy nám dá nejakých tridsaťšesťtisíc. Nie je to však pravidlom.

drevenice zivcakova v


To nevyzerá na nejaké veľké peniaze. Stačí to?

Nie je to veľký peniaz, stačí na udržiavanie, no nie na veľké projekty. My sme sa teraz pustili do budovania cyklotrás, ale len do prípravy projektovej dokumentácie a majetkového usporiadania pozemkov. Samotné vybudovanie však nebudeme schopní ako organizácia cestovného ruchu urobiť. Budeme musieť do toho zapojiť nejaké fondy, lebo takéto veľké projekty sa finančne nedajú zvládnuť.


Na čo by sa dali do regiónu nalákať napríklad podnikajúci nadšenci?

Do cestovného ruchu by som nikdy neodporúčal ísť ľuďom len z dôvodu zárobku. Pre cestovný ruch musí byť určité zapálenie a nadšenie. Dá sa to robiť tak, že človeka to v pohode uživí, ale nemôže očakávať, ako napríklad v obchode, že z toho rýchlo zbohatne a začne si užívať život. Cestovný ruch je určitá filozofia, ktorá musí byť v človeku. Je to služba ľuďom a ak to niekto takto nepojme, tak svoj projekt nedotiahne do konca. Základom totiž je, aby sa sem ľudia vracali. Ak budete cestovný ruch stavať na tom, že budete naberať stále nových zákazníkov a bude vám jedno, či sa vrátia alebo nie, tak je to beh na krátku trať. Väčšina ubytovateľov vám povie, že majú svoju klientelu, z ktorej roky žijú. Často s nimi majú priateľský až takmer rodinný vzťah, čo je niekedy ťažšie pri veľkých zariadeniach, ako sú hotely a penzióny. Lenže Kysuce nie sú založené na takýchto veľkých ubytovacích zariadeniach. Tu je to na rodinnejšej atmosfére.


drevenice zivcakova 3Počas tohtoročnej letnej sezóny bude mnoho ľudí dovolenkovať doma. Sú na to Kysuce pripravené? Čo môžu toto leto ponúknuť?

Vravievam, že Slováci majú špecifické dovolenkové správanie. Na dlhú dovolenku chodia do zahraničia a popritom jednu krátku dovolenku trávia na Slovensku, prípadne v Česku. Teraz je šanca nejakým spôsobom toto správanie obrátiť alebo ho aspoň trošičku vyrovnať. Slovákov môžeme stiahnuť na dlhšie dovolenky, ktoré strávia u nás, ale musíme im na to vytvoriť podmienky. Budeme sa snažiť prispôsobiť služby, ponúkať konkrétne zariadenia a celú oblasť, propagačné materiály, ktoré ľuďom priblížia, čo všetko môžu v tej-ktorej lokalite vidieť. Samozrejme, budú nám chýbať zahraniční návštevníci, sú tu hranice troch štátov a žili sme z viac než päťdesiatich percent zo zahraničnej klientely.


Koho bolo viac, Čechov alebo Poliakov?

V posledných desiatich-pätnástich rokoch jednoznačne Čechov. Kedysi bolo veľké zastúpenie poľských zákazníkov, ale Poliaci urobili veľmi dobrý ťah s podporou domáceho cestovného ruchu a exodus Poliakov do okolitých krajín sa zastavil a drží sa to dodnes. Ak prejdete na poľskú stranu, ako je Wisla, Zakopané, nájdete tam desaťtisíce lôžok v malých dedinách, ktoré majú tri- až štyritisíc obyvateľov a všetky ich majú obsadené. Poliaci nemajú hory, tie sú iba na hranici so Slovenskom, takže štyridsať miliónov Poliakov sa sťahuje do týchto oblastí, aby si ich mohli vychutnať. Predtým sa prílev Poliakov zameriaval aj na slovenskú a českú časť, ale tým, že je tam podpora domáceho cestovného ruchu taká výrazná, dokázali si to podržať doma.

 

Na Kysuciach je krásna príroda a bohatá sieť turistických chodníkov. Spomínali ste cyklocesty. Sú prepojené aj na českú stranu?

Pôsobím v tejto oblasti, Klokočov a Korňa sú priamo pri hraniciach s Českom. Kedysi sa tvorili mapy tak, že sa urobila mapa a čo bolo za hranicou, to už nebolo pre turistov a cykloturistov vidieť. My sa snažíme robiť turistické a cyklistické mapy tak, že aj na českej a poľskej strane je niečo, čo sa dá pri otvorených hraniciach využívať. Dokonca aj niektoré projekty, čo sa realizovali, ako napríklad Bílá, Klokočov, kde sa vytvorili bežkárske trate, tridsať- až štyridsaťkilometrové okruhy, ktoré idú po hraničnej čiare a zasahujú na obe strany. Musím povedať, že Česi majú veľmi pekne vybudované cyklotrasy i bežkárske trate, klobúk dole, tam vidieť, kde skončili európske peniaze a čo sa z nich vybudovalo. Na druhej strane, aj Česi radi prídu na slovenskú stranu. Spoluprácu treba rozvíjať a propagovať obe strany a nehrať sa iba na vlastnom piesočku.

 

Čo je pre vás najväčšou výzvou v cestovnom ruchu?

Chcel by som nabrať do OCR Kysuce čo najviac členov. Chcel by som, aby Kysuce boli preferované. Aby sme sa odlíšili od iných regiónov, ako sú Malá Fatra, Liptov, ktoré majú výraznejšie prírodné bohatstvo a hory než my, a aby sme sa prezentovali niečím, čo je nám blízke. V tomto prípade som stavil na osady a chotáre a všetky produkty na ne budú nadväzovať. Chceme zaviesť cyklistické preteky aj turistický pochod osadami Kysúc, ktoré sa budú každoročne opakovať. Budeme stavať múry histórie pripomínajúce osídlenie Kysúc a popri tom zachraňovať časti dreveníc určených len na zbúranie.

 

osada kycera

O čom je projekt Osady a chotáre?

Chcem zdokumentovať štyridsať-päťdesiat osád, ktoré sú svojím príbehom zaujímavé alebo nadväzujú na nejakú tunajšiu zaujímavosť. Nechcem prezentovať samotný ropný prameň, ale osadu Muchovci, pri ktorej sa tento unikát nachádza... Pre turistov, ale aj domácich pripravíme sprievodcu spolu s aplikáciou. Keď turisti prejdú deväťdesiat percent osád, získajú titul Kysucký pacholek a Kysucká devucha, lebo spoznali Kysuce, aké skutočne sú. Prechádzam kataster po katastri, syn mi pomáha s dronom, ja fotím, rozprávame sa s ľuďmi, hľadáme zaujímavé tipy.


Ako sa ľudia dostanú k výstupom vášho pátrania?

Každý týždeň zverejňujem na FB regiónu Kysuce osadu za osadou, kde je nejaký príbeh a fotografie. Aj na portáli mojeKysuce.sk je zriadená osobitná záložka Kysucké osady a chotáre, kde sú postupne pridávané. Ešte tento rok bude vypracovaný sprievodca týmito osadami, taký malý bulletin, ktorý bude slúžiť turistom a bude k dispozícii vo všetkých informačných centrách. Nájdu ho aj v hoteloch a ubytovacích zariadeniach. Chceme vyvinúť aj mobilnú aplikáciu pre ľudí, ktorí chcú tieto osady navštíviť. Bude sa im postupne zaznamenávať, ktoré majú za sebou. Už minulý rok sme spustili QR kódy, umiestňujeme ich aj na mapy. Ľudia tak môžu prostredníctvom nich získať dostatok informácií, dozvedia sa viac o našom regióne, môžu si do mobilu stiahnuť mapy, vyhľadať ubytovanie, stravovanie a lyžiarske strediská v okolí.


Čo plánujete, keď vám uplynie určitý čas a už nebudete riaditeľom OCR Kysuce?

Ako jeden z ďalších projektov by som chcel na Kysuciach rozbehnúť bylinkové kúpele v kotloch. Návštevník si bude môcť vybrať z ôsmich druhov bylinkových a jedného srvátkového kúpeľa. Bude to rarita, aká nikde nie je. Mám už vybraté nádherné miesto s úžasným výhľadom.

zhováral sa Dan Himič
uverejnené v týždenníku Téma 22/2020

foto: týždenník Téma, Radovan Jakuš

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

 Stiahnite si apku KYSUCE
Nemáte ešte mobilnú aplikáciu? Môžete si ju stiahnuť tu >> Správy, doprava, turistika, zaujímavosti.