Prečo a kedy vzniklo rozhodnutie, že budeš právnikom?

Toto rozhodnutie sa nerodilo ľahko, ani som nikdy nemal nejaké ciele byť právnikom. Vykryštalizovalo sa to nejako samo, počas strednej školy pred maturitou. V tom čase môj brat študoval na ekonomickej fakulte v Banskej Bystrici. Uvažoval som, či mám ísť v jeho šľapajach, nakoniec som sa však rozhodol, že predsa len vyskúšam tú právničinu. Sú to také dva zaujímavé smery, ekonóm a právnik a myslím, že história ukázala že to bolo dobré rozhodnutie.

Tá téma ťa asi pohltila, lebo viem, že si napísal niekoľko odborných kníh...

Áno, už hneď po skončení vysokej školy som bol oslovený svojím mentorom a profesorom Jánom Husárom, ktorý chcel, aby som zostal na fakulte ďalej pôsobiť ako interný doktorand. Následne som sa však rozhodol, že predsa len tá aplikačná prax ma viac zaujíma a študoval som na fakulte ako externý doktorant, už počas môjho doktorandského štúdia som napísal niekoľko publikácii a odborných článkov. To mi zostalo dodnes. Som členom mnohých kreatívnych skupín, ktoré vytvárajú či už komentáre k zákonom, učebnice pre vysoké školy a tak ďalej, čiže stále tvorím, stále publikujem.

Pred dvoma rokmi si sa osamostatnil. Aká je práca v oblasti práva tvrdá? Je tu aj konkurencia?

Je potreba povedať, že ja už ako advokát pôsobím dlhé roky v Čadci. Predtým som pôsobil v spoločnosti s ručením obmedzeným, kde sme boli traja spoločníci a teraz vykonávam advokáciu samostatne. Samozrejme, mám svoj kolektív zamestnancov.

Advokácia nie je o konkurencii, ja ju beriem ako poslanie a snahu vždy za každých okolností odviesť pre klienta maximum. Advokácia je obrovská zodpovednosť, pretože klienti Vám zverujú svoje starosti, problémy a majú očakávania, že im v nich pomôžete, alebo aspoň čo najviac zmiernite nepriaznivé následky. Vždy treba byť férový a povedať na rovinu ako tú kauzu vidím, aj keď mnohokrát to ľudia neradi počujú, ale taký je môj prístup.
Treba si uvedomiť, že narábame svojím spôsobom so životmi ľudí, kde oni do nás vkladajú dôveru, že ich problém vyriešime k spokojnosti. Tak aby to nedoľahlo na ich životy. Čiže, treba to brať ako poslanie a službu pre ľudí, nie ako prácu.

Si rodinne založený. Čo pre teba znamená rodina?

Najviac. Bez pohody v rodine to nejde. Treba poďakovať aj moje manželke Adrianke, že je trpezlivá a dokáže pochopiť keď musím zostať dlhšie v práci, alebo z dôvodu pozície na meste vybavovať mestské záležitosti. Všetko je však o komunikácii a snahe vyhovieť jeden druhému.

Chováš domáce zvieratá, čo je vzhľadom na tvoje povolanie pomerne netradičné. Prečo?

Rád chovám. Chovám kurky, brojlery, ovce a capa, je to perfektný relax pre hlavu a pomáha mi aj môj syn, Tomáško. Tento drobný statok som zriadil aj pre nich, nech Tomáško s Klárkou majú možnosť žiť v symbióze s prírodou. No a s manželkou aj trocha pestujeme. Máme malý záhoník a snažíme si dopestovať biopotraviny.

Čo ti to dáva?

Moje deti, primárne. V prvom rade, keď sa nám narodil prvorodený syn Tomáš, tak som sa tak vnútorne rozhodol že by som bol rád, keby som mu mohol dopriať biopotraviny, vajíčka, mäsko, čiže cieľ bol, aby deti mali kvalitnú stravu, hlavne v tom rannom veku. Následne sa nám narodila Klárka, už nám to tak zostalo a som s tým veľmi spokojný. Jednak je to fyzický a psychický relax, ale aj tá druhá pridaná hodnota že vieme, čo jeme.

Stal si sa viceprimátorom Čadce. Čadca má svoje problémy. Bolo to pre teba ťažké rozhodnutie?

Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie. Nie je jednoduché byť na takejto pozícií a skĺbiť to ešte aj so svojím zamestnaním. Musel som veľmi dlho zvažovať, avšak mojim cieľom je mnoho tých myšlienok, ktorých mám sa pokúsiť aj presadiť. Nie je to jednoduché, pretože v  samospráve narážame na mnoho mantinelov a naozaj treba každú situáciu vidieť z rôznych uhlov pohľadu. Ja za seba môžem sľúbiť, že sa budem snažiť byť pre mesto prínosom a priniesť možno aj nejaký nový vietor, nové myšlienky a spoločne s vedením mesta ich aj realizovať.

Dobre, a čo by si chcel z pozície viceprimátora dosiahnuť?

V Čadci je veľmi veľa vecí, ktoré je treba dosiahnuť. Urobilo sa mnoho dobrého, Čadca sa posunula dopredu, avšak vidím tu ešte ďalší priestor na to, aby sme našu Čadcu zveľadili tak, aby bola naozaj dôstojným miestom na život. Mojou prioritnou témou je šport, čiže vybudovanie športovísk, teraz pracujeme na vybudovaní atletickej dráhy, na ovály okolo futbalového štadióna, rekonštrukcie športových hál, ktoré v Čadci sú už v dosť zlom technickom stave a sú aj morálne opotrebované, dobudovanie futbalového štadióna tým, že by sa oplotil, doriešila strecha tribúny, sedenie, poprípade urobili sa tam ďalšie infraštruktúry pre atletické športy. Veľmi veľa práce nás čaká aj s Matičným námestím, čo je klasická téma, detské ihriská a celkovo kvalita života v meste, prinavrátenie života na Palárikovu ulicu, tak, aby nám ľudia neodchádzali iba do obchodných centier, do Kauflandu, do Tesca. V súčasnosti sa veľmi silno venujem téme letných terás ako aj vizuálnemu smogu, kde už sme mali niekoľko pracovných stretnutí a pripravujeme vážne rozhodnutia v rámci mesta Čadca. Čiže práce je viac než dosť. Treba si vysúkať rukávy a tvrdo makať.

To bola vlastne ďalšia otázka. Na našom webe sme sa viackrát dotkli témy vizuálny smog a v tomto Čadca je hodne pozadu, čiže je to aj pre teba téma?

Nepovedal by som, že Čadca je v tom smere pozadu. Máme jedno z najlepších VZN aké mestá majú prijaté. Žiaľbohu, lobby reklamných agentúr je taká silná, že naše VZN napadli a prokurátorka im dala v zásade za pravdu a budeme ho musieť zrušiť. Avšak akurát sme mali dnes druhé stretnutie pracovnej skupiny, ktorá je veľmi rôznorodá, aj z viacerých odborníkov, či už z podnikateľskej praxe, z právnej praxe aj v rámci mestského úradu, tak sme prijali určitú koncepciu, s ktorou ešte nechcem vychádzať von, pretože nás bude čakať ešte mnoho tvrdých rokovaní v rámci mesta, mestskej rady a mestského zastupiteľstva, ale verím tomu že tento boj vybojujeme a že verejnosť nám bude držať palce.

Áno, jednou z úloh je možno aj aby to podnikatelia pochopili, že to nie je nič proti nim, ale je to v konečnom dôsledku aj v ich záujme. Je to tak?

Určite áno, ja si myslím že v takom malom meste, ako je Čadca tie reklamy nie sú až také dôležité. Každý tu každého pozná, je to naozaj malé mesto a podľa môjho názoru si ten podnikateľ musí uvedomiť, že nejakým spôsobom, čisté a pekné mesto a čisté a pekné fasády budov sú viac atraktívne. Nielen pre domácich, ale aj pre návštevníkov mesta a vždy čistota, estetický a vizuálny dojem je veľmi dôležitý. Preto si myslím, že podnikateľom to takýmto citlivým a rozumným spôsobom treba vysvetliť. A myslím si, že keď to ide vo viacerých mestách, malo by to ísť aj u nás. Len naozaj narážame na odpor.

Angažuješ sa v charitatívnej oblasti. Napríklad organizuješ pomoc pre Mirku Chrastinovú...

Áno, je to taký dlhodobý projekt. V minulosti ma Mirka oslovila s tým, že žiadala, či by som jej nemohol pomôcť. Je to veľmi zaujímavý a ťažký životný príbeh, určite takýchto je veľa a Mirka je len jednou z mnohých, avšak, charitatívnym koncertom pomáhame hudbou spoločne so sestrami Bacmaňákovými každoročne pripravujeme benefičný koncert. Celý výťažok je venovaný na kúpu liekov, ktoré Mirka tak nevyhnutne potrebuje a vďaka ktorým je stále mobilná. Tento liek stojí 380 eur na mesiac a nie je preplácaný poisťovňou.

Pozeráš server mojeKyuce.sk?

Jasné, pozerám, čítam, fandím :-) 

Tak ďakujem.

S JUDr. Petrom Strapáčom, PhD. sa zhováral Peter Kolembus