Prečo maľujete práve na drevo?

K drevu ma priviedol otec. On vyrezáva do dreva, s drevom sa tak stretávam od útleho detstva. Najskôr som začala maľovať na veľké plátna, ale potom ma zaujala štruktúra dreva. Možnosť naplno využiť fantáziu a vdýchnuť kusu dreva život.

Čím maľujete?

Olejom. Proces, ako sa olej vpíja do dreva, vytiahne to letokruhy - roky. To je na tom také úžasné a zaujímavé. Vždy sa snažím niečo z dreva pomaľovať a niečo nechať tak, ako to je.

Kto vám pripravuje kusy dreva?

Ocino, jednoznačne.

Najskôr vidíte kus dreva a potom obraz, alebo naopak? Máte nejakú tému?

Najprv kus dreva a potom vymýšľam, čo by sa do toho dalo vytvoriť, čo mi to pripomína, alebo čo tam v tej chvíli vidím. Často sa snažím nájsť možno nejakú chybičku či iný detail v dreve a tú využiť. To "niečo" bude tomu dávať nejakú myšlienku. Ako keby to uprednostniť, vytiahnúť.

Vo Vašich obrazoch je veľa farieb. Žltej, červenej... má to nejakú symboliku?

Možno je to aj taká vnútorná, momentálna nálada. Lebo tieto obrazy, čo tu vidíte, sú farebné, ladené do istého tónu napríklad viac do červenej, do modrej. Teraz, v poslednej dobe sa snažím maľovať slovenský folklór - kroje. To samo mi tvorí farebnosť z ktorej vychádzam.

Motív rodiny a vidieka je tam všade prítomný...

Áno, prechádzalo to tak asi tými mojimi životnými etapami. Zo začiatku to bol motív rodiny, lebo som bola na materskej dovolenke. Maľovala som stále dookola deti. Mojou hlavnou témou bola matka a dieťa,bolo to spojené s tým krásnym obdobím. Potom som prešla k ľudovým motívom, farebným krojom. Taká tá ľudová kultúra. Chcela by som zachytiť práve toto, aby tí, čo prídu na moje výstavy, boli očarení tou krásou a originalitu samotného kroja, tých farieb, vzorov – tam je skutočne množstvo farieb. Naši predkovia boli v miešaní farieb a rôznych dekórov nesmierne kreatívni.

Idete v tomto tak nejako etnograficky, alebo sa inšpirujete voľne?

Snažím sa o tom veľa čítať, naštudovať si tému, danú lokalitu, aby to malo presný význam, či použiť kúsok vzorky, aby to bolo naozaj autentické.

Možno by sa to dalo zostaviť viac tematicky Kysuce, Orava, Liptov...

Môžem. Len tiež tá nálada a kus dreva je vždy iný, nie vždy sa mi tam hodí...

To drevo by práve mohlo prísť práve z toho kraja...

To už by bolo náročnejšie. Nájsť vhodné drevá z iných lokalít. Na túto moju prácu je najlepší smrek. Skúšala som samozrejme maľovať aj na iný druh dreva, napríklad na lipové drevo, ale to mi už nedávalo také bohaté možnosti. Maľovať na drevo z lokality z ktorej kroj pochádza je skvelý nápad, ale smrek je predsa pre mňa najdostupnejší a keďže južnejšie je smrekov menej. Musela by som sa zameriavať viac na kroje z Kysúc, Oravy či Liptova. Ale vždy je to drevo slovenské.

• Eva Comorková-Kadurová. Na vysokej škole sa začala venovať maľbe. Viedol ju významný surrealistický maliar profesor Karol Baron. V maľbe na drevo sa ho snaží zvýrazňovať a dopĺňať ho svojou maľbou. Vo svojich dielach používa výrazné farby a nikdy nepoužíva čiernu. Vystavuje spoločne s otcom Antonom Kadurom, ktorý je významný kysucký rezbár

V tom výraze postáv je cítiť taký slovanský duch...

To je možno tým, že odmalička som chcela tancovať vo folklórnom súbore, čo sa mi žiaľ nepodarilo. Asi je to vo mne. Mám rada Slovensko, slovenský folklór. Aj oco ma v mnohom ovplyvnil, tým, že robí rezbárstvo, tie dedinky, dreveničky, je to naša srdcová záležitosť.

Je v rodine nejaká diskusia na tému umenie?

S ocinom to často preberáme. Aj pohľady na dnešné umenie, že už to ubieha do takej moc veľkej moderny. My sme ešte takí klasici a snažíme sa presadzovať realizmus. Tvoriť niečo, čomu rozumie každý, tvoriť srdcom.

Neláka vás uletieť trošku do tej moderny?

Toto sme v podstate riešili v škole. Mali sme hodne uletené témy. Keď sa na to niekto cudzí pozrel, nerozumel tomu, musela som mu to vysvetliť. Myšlienku to malo, ale nič to človeku nepovedalo, nič v tom nevidel. Potom som sa začala opäť vracať k realizmu. Je mi to bližšie. Tvoriť obrazy, ktoré majú pozitívnu myšlienku, pozitívnu farebnosť a vedia ľudí potešiť, urobiť im radosť. Chcem aby sa aspoň na chvíľku zastavili a uvedomili si tú nádheru okolo seba.

Dá s uživiť vlastnou tvorbou?

Uvidím. Zatiaľ so to ešte takto nejako neriešila.

Takže živí vás niečo iné, teraz je to koníčkom.

Zatiaľ áno, ale verím, že raz sa budem môcť naplno venovať tomu čo milujem. Uvidíme, čas to preverí. Treba snívať.

Vystavujete?

Áno. Väčšinou spoločne s ocinom. On vyrezáva do dreva, ja maľujem na drevo a preto nás to spája. Spoločne sme zatiaľ vystavovali v Turzovke, to bolo aj za účasti vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča. Ďalšie dve výstavy sme mali v Žiline. Tento rok budeme vystavovať pod orlojom v Starej Bystrici. Táto výstava začne 6.6 a potrvá do 6.8.2019. Ďalšia plánovaná výstava je vo Vysokej nad Kysucou, vernisáž bude v piatok na Matúšovske hodové slávnosti 21.9.2019.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor
Zhováral sa Peter Kolembus