kotvasovaJej srdcovou záležitosťou je skanzen. Prečítajte si rozhovor s pani riaditeľkou múzea Mgr. Helenou Kotvasovou

Ako ste sa dostali k histórii a všeobecne k múzejníctvu?

Bola to úplná náhoda. V lete, keď som skončila gymnázium, bola vypísaná brigáda, na ktorú som sa prihlásila. V tom čase odchádzala lektorka zo skanzenu na materskú dovolenku a pán vedúci Chreno hľadal novú lektorku. Išla som teda na zástup.

Skanzen, ten je vašou srdcovkou. Je tomu tak?

Áno, je tomu tak. Je to možno aj tým, že som tam nastupovala. V múzeu som zamestnaná od roku 1986. Každý jeden riaditeľ, ktorý bol v múzeu za môjho pôsobenia, vždy prihliadal na to, aby skanzen „šlapal,“. V skanzene bola aj je gro železnička. Pri jej údržbe nám pomáhali moravskí páni a vysokoškoláci z Vysokej školy dopravy a spojov zo Žiliny.

Počas mojej práce som jednu sezónu, počas zimy chodila lektorovať aj do Čadce. V tom čase na skanzene pracovala iba pani Sýkorová. No potom som sa vrátila opäť na skanzen. Neskôr som pokračovala v štúdiu, študovala som etnológiu v Banskej Bystrici. K entnológii ma viedla pani Húšťavová.
Správcu skanzenu som robila od roku 1998 do roku 2010. Potom som bola presunutá ako etnograf do Kysuckého múzea, kde som pôsobila 10 rokov s tým, že som sa venovala zbierkam textilu, modrotlačovým formám…  Keď dal doktor Jesenský výpoveď, prihlásila do výberového konania.

Tento rok ste sa do skanzenu pustili s vervou. Viem, že tam rekonštruujete, opravujete, staviate...

Riaditeľkou som bola poverená v novembri 2019. Preverili sme, v akom stave je skanzen. Padali nám tam strechy, boli odhnité spodné drevá... Hneď sme začali s prácami. Začali sme odkopávať základy a izolovať. Veľmi nám to pomohlo, pretože počas zimy tie drevá pekne vyschli. Ďalej sme museli riešiť aj havarijný stav striech - boli tam strechy vo veľmi zlom stave a to na dome u Poništa a na stodole. Tá sa nám podarila urobiť ešte minulý rok. Tento rok sme urobili novú strechu na dome nevesty, ale tu bolo potrebné opraviť aj koterec pre sliepky, teda plot, takže sme to museli vymurovať. Momentálne opravujeme stavbu, kde nám ešte v roku 2018 spadla strecha. Takže práce máme stále dosť.

skanzen klubinsky mlyn

Ako sa dá nájsť kompromis medzi vedeckým a archivárnym poslaním múzea a komerčným, turistickým záujmom?

Ľudia zvyčajne nevnímajú tie práce vo vnútri, napríklad to, že musíme zbierky ošetrovať. Je veľa vecí, ktoré na seba nadväzujú a jedna nemôže bez druhej existovať. Na to, aby zbierky boli vystavovateľné, musíme im venovať určitý čas na prípravu a údržbu. Z hľadiska komercie… je gro železnička, no je aj istým problémom, ktorý riešime vo veľkej časti - nemáme dostatočné financie na to, aby sme ju utiahli zo svojho.

Všetci naši zamestnanci teraz nastúpili s heslom „áno, poďme zachraňovať“. Takže aj chalani napríklad vykopávajú podvaly a potom na odborné stavebné činnosti máme firmu, ktorá  to už doťahuje do konca.

Dreveničky si opravujete vlastnoručne?

Čo sme mohli a čo dokážeme, tak to si robíme sami. Máme tu šikovných stolárov ako pán Zbončák a pán Sýkora. Pokiaľ však ide o odborné zásahy, tak na to si už musíme zavolať špecializovanú firmu.

Keď sa vrátim späť k železničke, bude komerčne jazdiť aj parná lokomotíva?

Máme takú víziu, podnikli sme už aj nejaké kroky. Oslovili sme už aj nejaké firmy, dali sme si urobiť kalkuláciu. Ak by sa urobila dolná časť od Kubatky do Chmúry, tak tam by mohla jazdiť, no smerom hore do úvratí je to dosť problematické. Museli by sa postaviť vodné nádrže, pretože lokomotíva by si musela počas jazdy dopĺňať vodu, zásobník by jej nevystačil na jazdu až hore.

Uvažuje sa nad prepojením s oravskou železnicou?

Prepojené to bolo vždy. Ambície sú, aby sa do budúcna opäť dalo dostať až do stanice Tanečník na Oravskej strane. Do minulého roka to bolo takto zabezpečené, spolupracovali sme s Oravskou železničkou, ale dostať sa tam dalo iba drezinou.

Bude to aj naďalej takto fungovať?

Snažíme sa po technickej stránke dať do poriadku trať. Je potrebné opraviť nejaké podvaly, koľajnice a inú údržbu trate.

zeleznica kolz uvod

Aké má Kysucké múzeum najbližšie ciele?

Najbližšie ciele sú dať do poriadku Skanzen vo Vychylovke. Ďalej depozitáre v Krásne nad Kysucou, kde máme teraz veľký problém, pretože sa na budove opravuje strecha a zateká nám do zbierok. No a potom vytvoriť nové expozície na tvorivé dielne a prilákať tak nových návštevníkov. Toto máme pekne rozbehnuté, tak aby tí návštevníci, ktorí nás poznajú, ostali nám naďalej verní a navštevovali nás.

Máte aj niečo také, čo tu doteraz nebolo? Nejakú špecialitku?

Moja vízia je pripraviť otvorený depozitár v Krásne nad Kysucou. Tým dosiahneme zobrazenie čo najväčšieho počtu zbierok. Malo by sa tam nachádzať niečo z každého druhu zbierok, ktoré máme k dispozícií, aby si to mohli ľudia prísť pozrieť.

Keď sa pozrieme do histórie, tak história Kysúc nie je až taká bohatá. Na čom sa tu dá stavať?

Ja si myslím, že história Kysúc je bohatá... to je ako keď Bratislavčania povedia, že na Kysuciach máme chudobné kroje, no ani tie nie sú chudobné.  V minulosti sa nevenovalo dostatočne veľa úsilia zbierkovému fondu, aby sa prezentoval navonok. Tento rok sme zaviedli aj internetový časopis - vyjde v júli, kde by mal fungovať na našej stránke, tak tam sa budeme venovať jednotlivým zbierkam. Budeme ich postupne predstavovať verejnosti., aby sa ukázalo,  čo všetko obsahujú tieto depozitáre.

Starí cestovatelia popisovali Kysuce ako pomerne zaostalý pochmúrny kraj. Bolo tomu tak?

Závisí to od uhla pohľadu. Ťažko sa to dá takto v skratke povedať.

Skanzen zachytáva stav, ako sa žilo v 19.-20. storočí. Dalo by sa ukázať, ako žili ľudia na Kysuciach pred 500, 700 rokmi?

Sú skanzeny, ktoré majú čierne izby. Keď sa robil tento zber aj výskum aj v iných rokoch, tak z nich nemáme vôbec dochované čierne izby. Je to len tak všeobecne popísané. Na Kysuciach nemáme ani jednu stavbu, ktorú by sme vedeli prezentovať na tento spôsob.

Čierne izby?

Kutné alebo čierne izby sa im hovorí. Bolo len také ohnisko v chalupe, bez pece a tam ľudia varievali. Dym pri kúrení stúpal k stropu, odkiaľ unikal otvorom do pitvora alebo na povalu do podstrešia. Horná časť stien a strop boli preto čierne od dymu a sadzí. Napríklad v Poľsku, hneď v prihraničí, je to bežné. My v múzeu to nemáme dochované.

zatvaranie bran02

Salašníctvo... Venujete sa mu?

Áno, venuje sa tomu doktor Liščák, aj ja som už niečo publikovala. Momentálne salašníctvo trocha mapujem zo 70.-80. rokov. Bohužiaľ to tu nebolo podchytené, zatiaľ mám iba Bystrickú dolinu a časť dolných Kysúc, kde som robila na monografiách. Ale budeme sa tomu naďalej venovať. Moja vízia a aj pani Hušťálovej bola, že sme chceli urobiť salaš na skanzene. Je to súčasť histórie a máme tam aj cholvárky. Pokiaľ ide však o legislatívnu stránku, EU, hygienické nariadenia, tak tam narážame na problémy, napríklad aj pri prezentáciách ako kuchyňa starých materí, kde sa pripravujú tradičné jedlá, pôvodným spôsobom, lebo sme jediný skanzen, čo má zachované aj funkčné pece. Poliaci vôbec nemajú takéto problémy s prezentáciou, alebo takýmito kuchyňami starých materí.

Aj Poliaci sú predsa v EU...

Ale nie sú tam také prísne legislatívne podmienky.

A čím to je?

Asi našimi úradníkmi. (smiech) No do takejto hĺbky som nešla. Ale vieme, že pri kuchyni starých materí je veľa opatrení, ktoré musíme dodržať. Vieme však, ako ľudia žili predtým a ako tie jedlá pripravovali. Nie je jednoduché tieto veci prezentovať, aby sme dodržali nové normy, no ľudia to od nás žiadajú. Zahŕňa to však toľko legislatívnych opatrení, že sme si povedali, že sa to nevypláca.

Zaujímavé sú aj artefakty z druhej svetovej vojny v Krásne nad Kysucou, na Zborove nad Bystricou. Tam ste myslím urobili tento rok aj nejaké aktivity...

Áno, doktor Turóci sa tomu venuje, takže "chytáme" už aj toto obdobie. Ale napríklad fabriky na Kysuciach, tiež nemáme úplne zmapované, tak sme začali venovať aj tomu. Vždy pripomínam, aby sa robil aj zber artefaktov, keď sa robí výskum.

Čo by ste nám chceli povedať na záver? Čo chystáte? Akú máte víziu? Dejiny nám miznú, tých dreveníc je stále menej a menej...

Nejde tu len o drevenice. Teraz je tu veľký boom, aj prestavby chalúp. Nachádzajú tam rôzne veci. Ľudia si myslia, že to je nepotrebné a vyhodia to. Sme otvorená inštitúcia a keď nás oslovia, tak radi prídeme pozrieť si tie artefakty, lebo inak to bude nenávratne preč. Chceme, aby nevyhadzovali zbytočné veci, ale doniesli ich nám, možno sa ná podarí zachovať zaujímavé kúsky od našich predkov.

Pani riaditeľka, ďakujem pekne za rozhovor.

Zhováral sa Peter Kolembus

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

 Stiahnite si apku KYSUCE
Nemáte ešte mobilnú aplikáciu? Môžete si ju stiahnuť tu >> Správy, doprava, turistika, zaujímavosti.