Dnes si rozpovieme príbeh o komunite, ktorá bola viac ako dve storočia neoddeliteľnou súčasťou Bystrickej doliny a v priebehu krátkeho obdobia - druhej svetovej vojny, bola uvrhnutá do prachu dejín. Dnes o ich prítomnosti na Bystriciach rozpráva už len zopár zachovaných hmotných fragmentov a pamäť najstarších žijúcich spoluobčanov.

Príchod do Bystrickej doliny v prvej polovici 18. storočia

Židovské obyvateľstvo začalo prichádzať do oblasti Bystrickej doliny už v prvej polovici 18. storočia. V tomto období boli v krajine voči nim ešte uplatňované prísnejšie pravidlá, takže boli väčšinou vytláčaní na okraj spoločenského diania. Židovskú komunitu v prvej polovici 18. storočia, i v neskoršom období, možno spájať hlavne s umiestnením dnes už zaniknutej osady Kefsa v oblasti oproti starobystrickej osade Kanderovia. Hlavným svedectvom o existencii tejto osady sú mapy prvého vojenského mapovania. Umiestnenie samotnej osady až za riekou Bystricou potvrdzuje dobové vyčleňovanie židovskej komunity na okraj spoločnosti. V tej časti obce Stará Bystrica sa nachádzali kuriálne panské pozemky, na ktorých sa obvykle prichádzajúce židovské obyvateľstvo panstvami usádzalo. Po vydaní tolerančného patentu Jozefom II. v roku 1781 sa situácia židovského obyvateľstva v celej krajine zlepšila. Do oblasti Bystrickej doliny v tom čase prišla nová vlna židovských prisťahovalcov z Moravy a čiastočne Haliče. Títo sa však od pôvodného židovského obyvateľstva odlišovali hlavne vyšším majetkovým statusom.

Uvoľnenejšie pomery po vydaní reformných opatrení zo strany cisárstva umožnilo židovskému obyvateľstvu výraznejšie sa zapájať do hospodárskej a ekonomickej činnosti na panstve. Veľmi rýchlo si vďaka svojej húževnatosti získali do prenájmu dôležité panské hospodárske jednotky, ktoré panstvo v neľahkej situácii v čase končiacej majetkovej držby grófa Windišgráca, ale aj v nadväznosti na zmeny zavedené Tereziánskym urbárom, výraznejšie prepúšťalo do zálohy miestnemu obyvateľstvu, židov nevynímajúc. Židovská komunita sa na panstve rýchlo etablovala hlavne vďaka svojej spoľahlivosti v otázke splácania svojich povinností. Medzi prvé významnejšie židovské rodiny, ktoré sa v Bystrickom dištrikte Tepličianskeho panstva etablovali už pred rokom 1800 patrili hlavne rodiny Langfelderovcov a Polákovcov. Napríklad Félix Langfelder už v roku 1791 získal koncesiu na dva roky výlučného rybolovu v celom dištrikte.

Jedna z najstarších pohľadníc zobrazujúca Starú Bystricu pred 1. svetovou vojnou. Bola kreslená a kolorovaná. V popredí je židovská synagóga a Bielkova kúria. Z centra obce viedla hlavná cesta do Hámru (dnešná ulička od Domu kultúry smerujúca k hlavnej ceste a k píle pri Hámri).

Hlavnými záujmovými podnikmi na panstve pre židovské obyvateľstvo boli krčmy, miestna pálenica, pivovar, vodné píly a čiastočne aj mlyny (len v prípade ak bol daný občan v tomto obore vyučený). Rodina Langfelderovcov si zabezpečila miestnu veľmi výnosnú pálenicu, čím sa rýchlo stala prakticky najbohatšou rodinou v doline. Za ňou nasledovala rodina Polákovcov, ktorí si postupne získali a dlhodobo predlžovali koncesie (3 ročné) na čoraz väčší počet krčiem vo všetkých dedinách dištriktu.

Félix Langfelder si zo svojich financií postavil na kuriálnom panskom pozemku na Hámri honosné murované sídlo. Bola to rozsiahla budova, ktorá bola neskôr s jej susediacou (vystavenou panstvom) v obci volané kuriálnymi kaštieľmi. Od Félixa Langfeldera panstvo tento dom odkúpilo 28. októbra 1838 za astronomických 1427 zlatých, pravdepodobne pre účely úradníctva pri plánovanom vyčlenení Bystrického panstva. Dôvodom však bolo určite i to, že celá Langfelderovská usadlosť bola vlastne okrem iného i farbiarskym podnikom. Honosné murované sídlo mal u Brýzgali vybudované aj Jozef Polák. Túto budovu Polák získal 4. marca 1828 a panstvo ju opätovne od neho odkúpilo v júli roku 1844 za 578 zlatých.

Komunita sa postupne sústreďovala v centre obce

O postupnom strácaní významu osady Kefsa je svedectvom mapa druhého vojenského mapovania, kde je táto osada zaznačená už podstatne menšia. Svedčí to o postupnom presídľovaní židovského obyvateľstva do obce, pričom v tomto čase sa ešte sústredilo aj v oblasti Salajne, kde malo zriadený i svoj cintorín a školu. Škola bola podľa všetkého v osade Kráľovia. Katolícka školská budova pre kresťanské deti sa nachádzala v centre obce. Židovská komunita si pre svoje deti najímala väčšinou židovských učiteľov. Podľa tradície si židovské obyvateľstvo muselo zakladať školy všade tam, kde sa usadilo niekoľko rodín. Až v druhej polovici 19. storočia sa postupne komunita začala sústreďovať kvôli rozvíjaniu obchodnej činnosti v centre obce Stará Bystrica.

Je síce pravdepodobné, že židovská komunita mohla mať v 18. storočí nejaký cintorín zriadený v blízkosti osady Kefsa a až koncom storočia bol zriadený nový v oblasti dnešného židovského cintorína. V osade Kefsa podľa všetkého už v prvej polovici 19. storočia zostala len chudobnejšia časť tohto etnika, v ktorej sa nachádzalo i niekoľko obyvateľov v stave hofierskom (bezzemkovia). V jednej sťažnosti adresovanej stolici (pravdepodobne z dvadsiatych alebo tridsiatych rokov 19. storočia) sa uvádza pojem „židowska Obecz nasa Staro Bistriczka“. Podľa dokumentov „obecz nasa ze 16ti neb 17ti Familii pozestava“.

Ústredie obce snímané od dnešného domu Jána Kanderu. Vľavo je židovská synagóga, pred ňou (foto dole) stála jedna z najstarších budov, kde bol úrad rabína, pošta, lesná správa, žandári a škola. Predtým tu bola zrejme pálenica. V strede je Bielkova kúria, pred ňou Hluškova pekáreň.

V centre obce bola drevená synagóga

Židovské obyvateľstvo malo svojho vlastného richtára Jakuba Schlesingera. Ten mal podľa všetkého v právomoci židovskú komunitu v celom Starobystrickom dištrikte. Schlesingerovci patrili k ďalším významným starobystrických židovským rodinám prvej polovice 19. storočia. Vlastnili viacero krčiem v Starej Bystrici, medzi iným starodávnu tzv. „Starú krčmu“ a obľúbenú krčmu „Pod Vrškom“, obe v centre obce. Celkovo mala židovská komunita v správe väčšinu krčiem v Bystrickej doline a aj väčšinu obchodov. V druhej polovici 19. storočia si židovská komunita začala zriaďovať čoraz väčšie množstvo obchodov v centre Starej Bystrice. Jej sústredenie v tejto časti obce sa naplno prejavilo výstavbou synagógy v centre začiatkom dvadsiateho storočia. Komunita mal však v centre Starej Bystrice už v 19. storočí staršiu drevenú synagógu, ktorá bola pristavená k budove panskej pálenice už v tridsiatych rokoch.

Pálenica v Starej Bystrici aj s pristavenou synagógou 1835.

V druhej polovici 19. storočia začali postupne židovskí krčmári od panstiev, ktoré sa transformovali na veľkostatky, odkupovať pôvodné panské krčmy. Po vzniku prvej československej republiky majetnejšia židovská komunita prebrala aj veľkú časť pôvodne panských aktivít súvisiacich s veľkoobchodom s drevom. Druhá svetová vojna zasiahla židovskú komunitu z Bystríc hlavne v roku 1942, kedy bola väčšina z nich deportovaná a v krátkom čase vyvraždená v táboroch Osvienčim, Sobibor a Majdanek. Pre pamiatku týchto tragicky zosnulých Bystričanov pripájam menný zoznam väčšiny z nich, vrátane dostupných osudov, zostavený z databázy Yad Vashem:

Pozrieť menný zoznam >> 

PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum v Čadci

Stará Bystrica na židovskú komunitu nezabúda

Židovský cintorín je v Starej Bystrici stále, no je poškodený. Obec Stará Bystrica už pred niekoľkými rokmi pripravila projekt jeho obnovy. Autorom architektonického projektu je Ivan Jarina. Veríme, že sa v budúcnosti podarí projekt zrealizovať a uctíme si tak pamiatku starobystrických rodákov.