Málo známou skutočnosťou je, že v júni roku 1944 navštívil Kysuce (konkrétne Oščadnicu a Kysucké Nové Mesto) aj pápežský nuncius Giuseppe Burzio. Pre zástupcu Vatikánu to bola vôbec prvá návšteva kysuckého regiónu.

Pre bližšie priblíženie s netradičným hosťom uvádzame stručný životopisný medailón.

Pápežský vyslanec Giuseppe Burzio (Zdroj: internet)Giuseppe Burzio, rodák z talianskeho Cambiana (malej dediny vzdialenej približne 13 km juhovýchodne od Turína) sa narodil 21. januára 1901. Vstúpil do seminára a úspešne dokončil štúdium teológie. Dňa 29. júna 1924 bol v Turíne následne vysvätený za kňaza. O dva roky neskôr sa zapísal do Pápežskej cirkevnej akadémie a v roku 1929 oficiálne vstúpil do diplomatických služieb Vatikánu. Najskôr bol vyslaný do Peru, kde pôsobil ako sekretár 2. triedy diplomatickej misie Svätej stolice. Neskôr sa vrátil naspäť do Európy a medzi rokmi 1935 až 1938 pôsobil ako auditor v Československu.

V rokoch 1938 až 1940 pôsobil ako chargé d'affaires (z francúzštiny „poverený záležitosťami“ je označenie vedúceho diplomatickej misie tretej triedy. Tretia najvyššia diplomatická funkcia hneď po veľvyslancovi a vyslancovi) v Litve, kde ho zastihlo vypuknutie 2. svetovej vojny.

V roku 1940 bol vyslaný do Slovenského štátu, kde rovnako pôsobil ako chargé d'affaires. V tomto období bol vtedajším pápežom Piom XII. poverený, aby vyvíjal tlak na vládu Slovenského štátu v rámci jej riešenia židovskej otázky.

Giuseppe Burzio aktívne loboval a stretával sa s viacerými vysokými predstaviteľmi Slovenského štátu. Súbežne s tým svoje zistenia o aktuálnom dianí v Slovenskom štáte reportoval do Vatikánu. Napríklad v roku 1942 informoval úradujúceho slovenského prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa, že Nemci vraždia deportovaných židov zo Slovenska. Opakovane takisto intervenoval proti deportáciám židovského obyvateľstva z územia Slovenského štátu. Jeho rozsiahla korešpondencia s vatikánskymi predstaviteľmi sa neskôr stala významným zdrojom informácií o politike Vatikánu vo vzťahu k Slovenskému štátu a deportáciam židov.

Členom delegácie v Oščadnici bol aj Dr. Štefan Tiso (pozn. slovenský právnik, sudca a politik, bratranec prezidenta Jozefa Tisa z „tretieho kolena“) (Zdroj: www.wikipedia.org)

Giuseppe Burzio z titulu svojej diplomatickej funkcie podnikal viaceré cesty po jednotlivých častiach Slovenského štátu. V rámci jednej z týchto návštev, zavítal aj na Kysuce. Pamätná kniha Oščadnice podáva svedectvo o jeho návšteve v obci nasledovne:

„11. júna (pozn. roku 1944) po prvý raz zavítal na Kysuce vyslanec sv. Stolice v Slovenskej republike J. E. (pozn. Jeho Excelencia je čestný titul používaný na oslovovanie vysokých cirkevných predstaviteľov, diplomatov a ďalších) Dr. Giuseppe Burzio, apoštolský nuncius (pozn. termín z latinského slova nuntius = posol na označovanie vyslanec Svätej stolice, ktorý je akreditovaný v krajine, v ktorej pôsobí. Sídlom nuncia je nunciatúra) v sprievode predsedu Štátnej rady Jána Drobného a rektora Slov. univerzity (pozn. skratka názvu Slovenská univerzita. Jedná sa o nový názov dnešnej Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1939 v kontexte vzniku Slovenského štátu bola premenovaná na Slovenskú univerzitu, a tento názov niesla až do roku 1954) Dr. Emanuela Filu (slovenský lekár, vysokoškolský pedagóg, dlhoročný internista nemocnice v Žiline medzi rokmi 1945 až 1971. Jeho busta sa dodnes nachádza v areáli žilinskej nemocnice), aby navštívil rázovitú kysuckú dedinu Oščadnicu.

MUDr. Emanuel Filo stojaci vpravo (slovenský lekár, vysokoškolský pedagóg, dlhoročný internista nemocnice v Žiline bol súčasťou delegácie, ktorá navštívila Oščadnicou spoločne s pápežským nunciom (kolorované autorom) (Zdroj: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univer zita/Ludia/instalacia_tuka.pdf)

Pápežský nuncius navštívil tunajší kostol, kde slúžil sv. omšu, prehliadol si oščadnické osady a pohovoril s občanmi v slovenskej reči. V jeho sprievode boli min. radcovia Dr. A. Neumann, Dr. Štefan Tiso (pozn. slovenský právnik, sudca a politik. Od 5. septembra 1944 do apríla 1945 pôsobil ako predseda vlády, minister zahraničných vecí a minister spravodlivosti Slovenského štátu, bratranec prezidenta Jozefa Tisa z „tretieho kolena“), univerzitní profesori Dr. Spesz (pozn. celým menom prof. ThDr. Alexander Spesz, katolický teológ, filozof, dekan a profesor na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave) a Dr. Šimalčík (pozn. celým menom Juraj Šimalčík, rímsko‐katolický kňaz, publicista, teológ a profesor na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave), páter Ireneus. Z domácich činiteľov sprevádzal ho krajový poslanec K. Horniš (pozn. celým menom Koloman) a obvodný tajomník HSĽS Michal Radimák (pozn. obvodný tajomník okresu Kysucké Nové Mesto).“ Účastníci delegácia sa zapísali do Pamätnej knihy Oščadnice.“

Podpisy pápežského vyslanca a sprevádzajúcej delegácie na stránke pamätnej knihy Oščadnice (Zdroj: Pamätná kniha Oščadnice)

O nezvyklej návšteve na Kysuciach priniesli článok Zástupca sv. Stolice Dr. Burzio na Kysuciach celoslovenské noviny Slovák. Článok s pátosom príznačným dobe a periodiku, informuje o priebehu návštevy pápežského vyslanca na Kysuciach nasledovne (pozn. hoci sa informácie opakujú z kronikárskeho záznamu uvedeného vyššie, text nechávame v pôvodnej dikcii kvôli zachovaniu dokumentačnej autenticity a doplnkovým informáciám, ktoré obsahuje):

„V nedeľu dňa 11. júna (pozn. roku 1944) dožili sa Kysuce veľmi zriedkavej a radostnej udalosti, keď po prvý raz v dejinách slov. národa vôbec a Slov. štátu sa stalo, že ich poctil svojou vzácnou návštevou vyslanec svätej Stolice v Slov. republike J. E. Dr. Giuseppe Burzio, apoštolský nuncius. Prišiel na Kysuce v sprievode predsedu Štátnej rady Jána Drobného a rektora Slov. univerzity Dr. Emanuela Filu ešte v sobotu večer, aby navštívil najrázovitejšiu kysuckú dedinu Oščadnicu, v ktorej pôsobil ako kaplán a Vodca a prezident Dr. Jozef Tiso a kde vedie ľud príkladnou náboženskou a národnou výchovou večne usmievavý nestor kysuckých duchovných vdp. kanonik Štefan Krautman (pozn. skratka pre „Vysoko dôstojný pán“. Štefan Krautman bol farár v Oščadnici).

Koloman Horniš (vľavo) a Štefan Krautman (Zdroj: Nový svet : obrázkový časopis slovenský, ročník XV, číslo 44, 2. 11. 1940, s. 41)

Len čo sa ľud z ďalekých kysuckých kopaníc dozvedel, že prišiel do jeho kruhu zástupca svätej Stolice, húfne sa hrnul k svojmu veľkolepému chrámu, aby videl vo svojom kruhu vzácneho hosťa. A nie málo bol šťastný obecný kronikár, ktorý s pocitom neobyčajnej radosti zaznamenal na novú stranu knihy obce správu, že J. E. Dr. Giuseppe Burzio, apoštolský nuncius, navštívil Oščadnicu, oščadnický chrám, kde slúžil sv. omšu, prehliadol oščadnické roztratené osady, obzrel si nábožných Oščadničanov a pohovoril s nimi pri stretnutí v slovenskej reči.

Dobový záber na kostol v Oščadnici (Zdroj: Facebook : Slovensko na historických fotografiách)

Ďalej v sprievode J. E. apoštolského nuncia boli min. radcovia Dr. Antona Neumann, Dr. Štefan Tiso, univerzitní profesori Dr. Spesz a Dr. Šimalčík, páter Iréneus, predstavený Františkánov a J. Tiso, riaditeľ gymnázia zo Žiliny. Z domácich činiteľov doprevádzali ho Kysucami krajový poslanec Koloman Horniš a obvodný tajomník HSĽS Michal Radimák z Kysuckého Nového Mesta.

Koloman Horniš (v uniforme vpravo) počas vítania prezidenta republiky v Oščadnici v roku 1940. O 4 roky neskôr sprevádzal v Oščadnici aj pápežského vyslanca. (Zdroj: Kultúra, ročník VIII, č. 12, 15. 6. 2005)Na druhý deň dňa 12. júna (pozn. roku 1944) v pondelok zastavil sa J. E. Dr. G. Burzio v Kysuc. Novom Meste, kde si prezrel v sprievode vdp. kanonika Štefana Krautmana R. k. detskú opatrovňu a kde sa mu hlásila predstavená sestričiek s. Mária Brigita Kociánová.

Kysuce sa tešia z tejto nečakanej, ale tým prevzácnejšej návštevy, zasielajú J. E. najvrúcnejšie pozdravy a prejavom synovskej vernosti a oddanosti svätej Stolici, sľubujúc, že tak, ako v minulosti, teraz i v budúcnosti zostanú Verné Bohu a Verné národu!“

Po skončení návštevy pápežského vyslanca na Kysuciach sa vrátil na svoju nunciatúru v Bratislave. Po konci 2. svetovej vojne (8. mája 1946) bol Giuseppe Burzio vysvätený za titulárneho arcibiskupa v meste Gortys na Kréte. V roku 1950 sa stal pápežským nunciom na Kube, kde pôsobil až do svojej rezignácie v roku 1955.

Mgr. Vladimír Homola

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>