valasske vojvodstvaTretia časť približuje valašské vojvodstvá a valašských vojvodov.

Valašské vojvodstvá

Pri príchode valachov do severnej časti Trenčianskej stolice boli týmito obsadené určité územia v rámci jednotlivých panstiev, keďže však v týchto lokalitách v prvej polovici 16. storočia ešte zväčša neboli dediny, respektíve ak aj boli, tak rozsah valachmi obhospodarovaného územia presahoval chotáre viacerých z nich, čiže bolo potrebné, aby valasi boli nejakým spôsobom územne organizovaní. Na územiach jednotlivých panstiev boli preto zakladané valašské vojvodstvá, na ktorých čele stál valašský vojvoda, ako najvyšší zástupca valachov žijúcich na danom území. Tieto vojvodstvá pretrvali ešte aj dlho potom ako sa dané lokality zaplnili novovznikajúcimi obcami a definitívne zanikli až v priebehu 18. storočia. Pôvodné valašské vojvodstvá vznikli ešte v Rumunsku, kde sa spomínajú už v dokumente z roku 1247.57

Valašský vojvoda sa v oblasti severného Slovenska spomína už v privilégiách z roku 1474, kde spomenuté tri osady mali mať svojho vojvodu, ktorého si mali všetci valasi zvoliť zo svojich radov.58 Na základe archívnych materiálov vieme, že v tejto oblasti boli napríklad vojvodstvá pozdĺž rieky Černianky so sídlom vo Svrčinovci, ďalšie vojvodstvo v Staškove, ale aj vojvodstvo sídliace v Čadci, ktorému pripadali obce v jej okolí.59 Na dolných Kysuciach bolo vojvodstvo v Nesluši60 a vojvodstvo bolo nepochybne i v Belej v Starohradskom panstve, aj keď ho zatiaľ nemáme priamo písomne doložené.

Tižina ako predsunutá časť Strečnianskeho panstva za obcami Starohradského panstva tvorila dôležitý prvok pri valašskej kolonizácii východných častí Strečnianskeho územia. Bolo v nej zriadené vojvodstvo (zrejme ako náhrada pôvodného Belského vojvodstva), ktoré spravovalo veľké územie od dnešnej Vrátnej doliny až po Veľkú Raču. Keďže počet valachov do začiatku 17. storočia výrazne vzrástol, tak začalo byť spravovanie takto rozsiahleho územia jedným vojvodom veľmi komplikované. Navyše z novozaložených obcí Terchová a Stará Bystrica sa začali stávať strediská údolí, v ktorých sa nachádzali. Z územia pôvodného rozsiahleho Tižinského vojvodstva sa preto počiatkom 17. storočia vyčlenili samostatné Terchovské a Bystrické vojvodstvá. Terchovské vojvodstvo vďaka vhodnejšej polohe Terchovej z veľkej časti začalo nahrádzať pôvodné Tižinské vojvodstvo. Bystrické vojvodstvo sa vďaka svojej odľahlosti vyvíjalo pomerne pokojne a nijak sa neštiepilo. 61

valasi vojvodstva 

Valašský vojvoda

V oblasti severnej časti Trenčianskej stolice bol valašský vojvoda v podstate len určitou formou panského úradníka, ktorý bol prostredníkom medzi zemepánom a valašským obyvateľstvom. Dohliadal na plnenie poddanských povinností, vyberanie poddanských dávok, avšak na druhej strane aj na rešpektovanie valašských slobôd zo strany panstva. Prislúchala mu však aj nižšia súdna právomoc nad obyvateľstvom. Zodpovedal za ochranu územia svojho vojvodstva a teda i panstva. Vojvodovia boli volení valašskou komunitou žijúcou v príslušnom vojvodstve a následne do funkcie potvrdzovaní zemepánom,62 niekde sa však vojvodami mohli stať aj zákupným spôsobom, podobne ako richtári.63 Vojvodovia v mene svojich zemepánov prenajímali pasienky v horách aj valachom či poddaným zo susedných panstiev.64 Podľa urbára Budatínskeho panstva z roku 1658 mal vojvoda okrem svojich pôvodných právomocí aj predávať vlnu z panských oviec, vyberať poplatky za prenájom panských lúk valachom a dohliadať na to, aby valašské obyvateľstvo nepáslo bez povolenia na panských pozemkoch.65

Po vzniku obcí s ich vlastnými richtármi, ktorí v podstate prebrali časti pracovnej náplne vojvodov, títo zostali naďalej v postavení nad richtármi, ako správcovia území spadajúcich do príslušného vojvodstva. Značná časť obyvateľstva bola valašského pôvodu, takže vojvoda pre nich bol naďalej najväčšou autoritou. Často sa navyše vojvodami stávali richtári z obcí, ktoré na týchto územiach vznikali. Pod kompetencie vojvodu spadalo hlavne valašské obyvateľstvo a dediční richtári si zodpovedali za obyvateľstvo vo svojich obciach.66 Keďže valašskí osadníci neprišli do oblasti naraz, ale prichádzali priebežne počas takmer dvoch storočí, tak bola pozícia vojvodu potrebná prakticky až do konca 17. storočia. Zaujímavým je však bezpochyby fakt, že funkcia vojvodov v niektorých častiach severnej časti Trenčianskej stolice pretrvala v niektorých miestach až do konca 18. storočia, aj keď prirodzene rozsah ich kompetencií už nebol zďaleka tak veľký ako pôvodne a v poslednom období po tereziánskej urbárskej regulácii išlo už v podstate len o čestný titul.67

Z obdobia 16. a 17. storočia sa nám v súvislosti s valašskými vojvodami zachovalo pomerne málo informácii. Ich mená sa vyskytujú väčšinou len na dokumentoch súvisiacich s vymeriavaním chotárnych hraníc. Napriek tomu sa nám však dochovali mená aspoň niektorých vojvodov aj zo severnej časti Trenčianskej stolice. Pôvodne rozsiahle Tižinske vojvodstvo ešte v rokoch 1583 – 1584 spravoval vojvoda Ján Číž,68 ale už v roku 1587 ho zákupným spôsobom získal Mikuláš Vavro, ktorého tam v danom poste zachytáva ešte aj dokument z roku 1596,69 no už v roku 1608 tam bol opäť vojvodom Ján Číž.70 Ešte v danom roku si však zákupným spôsobom toto vojvodstvo zabezpečil Mikuláš Vavro, pričom zaujímavým faktom bezpochyby je, že s vojvodstvom získal užívacie právo aj na pivovar a sladovňu.71

Mikuláša Vavra (syna, respektíve vnuka pôvodného) ako držiteľa tohto vojvodstva tam máme doloženého ešte aj v roku 1667.72 Zaujímavým faktom je, že podľa dokumentu z roku 1670, až do toho času Mikuláš Vavro užíval aj pol zákupného richtárstva v obci Tižina, ktorého nadobúdateľom sa v danom roku za 200 zlatých stal Juraj Rusnák z Tižiny.73 Druhú polovicu (a zrejme nejaký čas aj celé richtárstvo) mal podľa dokumentu z roku 1669 ešte v časoch Štefana Vešeléniho (prvé dekády 17. storočia) v užívaní Ladislav Číž. V roku 1669 túto druhú polovicu richtárstva získali jeho vnuci Matej a Ján Čížovci, pričom je bezpochyby zaujímavým faktom, že k úžitkom tohto richtárstva patril aj vrch Rozsutec v chotári Terchovej, čo jednak odkazuje na valašskú kolonizáciu, ale poukazuje i na fakt, že územie neskoršej Terchovej patrilo pôvodne administratívne pod správu Tižiny, respektíve Tižinského vojvodstva.74

Okrem toho ešte treba uviesť, že v roku 1597 sa Ján Číž stal zákupným richtárom v obci Terchová (pôvodne Kráľová).75 Neskôr v roku 1636 potom jeho vnuci Michal a Mikuláš Čížovci žiadali a aj získali od Františka Vešeléniho potvrdenie richtárskych práv v Terchovej a aj právo si tam nanovo postaviť pivovar a sladovňu.76 Toto poukazuje na významný vplyv rodiny Čížovcov na valašskú kolonizáciu Terchovskej avšak i Bystrickej doliny (boli richtármi pôvodnej obce Bystrica), ktorí tak patrili k najvýznamnejším predstaviteľom a zástupcom valašského elementu v tejto oblasti v jej počiatočnom i vrcholnom období.

valasi vojvodstva2

Na Tižinské vojvodstvo neskôr nadviazalo a zrejme ho aj z podstatnej časti nahradilo vojvodstvo Terchovské, ktorého vojvodom bol v roku 1613 Ján Kačineh77 (Číž),78 v rokoch 1736 – 1755 Martin Cingel.79 V Bystrickej doline sa tiež z pôvodného Tižinského vojvodstva vyčlenilo samostatné Bystrické vojvodstvo, ktorého vojvodom bol podľa urbára z roku 1662 Ján Kýčera,80 po ňom v roku 1685 Ján Minárik, neskôr medzi rokmi 1695 – 1699 túto funkciu zastával Michal Slezák, po ňom medzi rokmi 1707 – 1714 pôvodný richtár Starej Bystrice Adam Kliešť a po ňom sa stal vojvodom Jakub Matejčík (narodený 1680), ktorý funkciu Bystrického vojvodu zastával v druhej a tretej dekáde 18. storočia. Jeho miesto neskôr na kratší čas zaujal Ondrej Štefan, ktorého potom vystriedal Ondrej Dubovický inak Strapáč doložený z rokov 1736 – 1751.81

Z okolia Čadce máme písomne doloženého vojvodu Mateja Krúpu už z roku 1612,82 ktorý bol vojvodom v Nesluši, evidentne však spravoval aj Budatínsku časť čadčianského chotára a v úrade pôsobil ešte aj v roku 1635.83 V okolí Čadce neskôr potom Šimona Deja ako vojvodu Čierňanského vojvodstva so sídlom v Svrčinovci v roku 1693 a Juraja Madaja ako vojvodu Čadčianského vojvodstva v rokoch 1699 – 1724. Naostatok ešte Jána Vrábla ako Staškovského vojvodu v roku 1753.84 Z územia dolných Kysúc máme v roku 1592 doloženého aj Martina Plužného ako vojvodu v Nesluši.85

Zaujímavým je územie Bytčianskeho panstva, kde sa v panskom súpise ešte aj v roku 1793 spomínajú vojvodovia v Petroviciach Ján Randik, ktorý pochádzal z Podhradia a mal 39 rokov, Čerňanský vojvoda Juraj Sebeny pochádzajúci z Petrovíc, ktorý mal 27 rokov, Turzovský vojvoda Martin Varmus, pochádzajúci z Turzovky (48 rokov), vojvoda z Vysokej nad Kysucou Ján Kminek, pochádzajúci z Vysokej (50 rokov), vojvoda z Dlhého Poľa Ján Hrošík, ktorý pochádzal z Dlhého Poľa (42 rokov), Poriesky vojvoda Ján Hubočan, pochádzajúci z Jasenice (34 rokov) a vojvoda z Podhradia Ondrej Randik, pochádzajúci priamo z Podhradia (46 rokov). V Turzovke poznáme aj staršieho vojvodu Adama Marala, ktorého uvádza dokument z roku 1664.86


Mená valašských kolonistov

Za niekoľko storočí počas ktorých do oblasti severnej časti Trenčianskej stolice prúdili valašskí kolonisti sa v dokumentoch objavujú stovky rozličných mien. Z nich mnohé sa zachovali dodnes, avšak mnohé zostali zabudnuté, prípadne ich pripomínajú už len názvy chotárnych častí niektorých obcí. Pre utvorenie predstavy o tom, aké mená mali prichádzajúci valasi si uvedieme niekoľko príkladov. Menami valachov z prvej polovice 16. storočia z oblasti medzi Kysucou a Strečnom boli Peter Roman, Simon Rusnak, Stano Valachus, Mitru, Hricko, Alexa, Gavrišov, Andrys, Roman Kotnov, Bodia Valachus, Klimov, Ivan, Hrehus, Prehybach, Ivaško, Fedor, Kotrša, Hyncko, Romanus, Straštyn.87

Mená valachov v urbári Budatínskeho panstva v roku 1658:88

  • Rudinská – Jantula, Ján Funsaty, Jakub Vransky;
  • Nesluša – Ján Meliš, Jirik Štefunek, Šimek, Škovran, Jirik Puškat, Janoška Gall;
  • Horelica – Ján Lemeš, Adam Mliečko, Ján Kucharčík, Ján Petrček, Juraj Kozubek;
  • Dunajov – Katarína Hložna, Brodnan, Potočiar (rybár);
  • Čadca – Rumann, Vojtek Chriašt, Benko, Juroš, Matej Sedliak;
  • Raková – zakúpný richtár Gašpar, Podmola, Pavol Chromy, Korduliak, Turčiak, Drozd, Matej Gall, Cupka;
  • Staškov – Vyhniar, Ján Čerepek, Vojtech Kozulek (hájny), Pančuky, Ján Koleno, Ondrej Švajdliak;
  • Podvysoká – Ján Sliš, Jakub Mravec, Ján Ryzek, Michal Nezgula, Vojtech Mravec, Gregor Trlik, Ján Pinka;
  • Svrčinovec – Marek Zlatník, Ján Markveta, Juraj Slovaček (hájny), Tomáš Kozelek, Ján Kuša, Ján Koptak;
  • Povina – Marek Sidor (hajny);
  • Lodno – Ján Varek, Ján Novák, Ján Smolka, Ján Fraňo, Ján Valiašek, Michal Korytar, Ján Maršalek, Michal Kalinec, Martin Korchan.

Toto prirodzene nie sú mená všetkých valachov v uvedených obciach, avšak len tých, ktorý administratívne spadali pod Budatínske panstvo, keďže nemalý podiel v hornokysuckých obciach mali aj valasi Strečnianskeho panstva.

 

autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
publikované v knihe Salašníctvo pod Rozsutcom - Dedičstvo valaskej kolonizácie v Malej Fatre a Kysuckej vrchovine.
zdroje
foto: pixabay.com

Článok je tretí v sérii o valachoch na Kysuciach. Prečítajte si prvú časť a druhú časť. Pokračovanie zverejníme v najbližších dňoch.

  • Ak vás táto téma zaujíma, objednajte si knihu s názvom Ovčiari na Slovensku, v ktorej Iveta Zuskinová dokumentuje život, prácu a kultúry pastierov oviec v našej krajine.

objednat knihu

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: