valasiDruhá časť ozrejmuje valašské právo a prvé obce, ktoré boli na ňom založené.

Hlavné črty valašského práva sa sformovali ešte v priebehu 13. storočia v oblasti južných Karpát. S postupnou migráciou valachov sa do neho dostali prvky rusínskeho práva, dostalo sa doňho i viacero právnych zásad pochádzajúcich z tzv. Ruskej pravdy, teda starých zákonov pochádzajúcich ešte z Kyjevskej Rusi. Valašské právo však nikdy nebolo kompletne písomne kodifikované.48

Pre valašské právo bol charakteristickým fakt, že pôdu na základe neho pôvodne nemohli držať všetci osadníci, ale iba lokátor. Toto platilo predovšetkým v stredovekom období, keď pre valachov bolo najpodstatnejšie vlastníctvo stáda a pozemky len v takom rozsahu, aby dokázali ich stádo uživiť. Za plnoprávneho valacha sa teda pokladal ten, kto mal vlastné stádo a až vtedy sa zaujímal o držbu pôdy, s ktorou mali súvisieť jeho ďalšie povinnosti. Pre ľudí v období stredoveku a ranného novoveku bolo teda výhodnejšie vlastniť stádo, stať sa valachom a mať tak výhodnejšie podmienky v prípade osídľovania málo zaľudnených území, preto sa k valachom pridávali.49

Keďže valasi neboli roľníkmi, ale pastiermi, bývali oslobodení od klasických poddanských dávok a povinností. Pre znalosť riedko obývaného horského terénu boli využívaní ako sprievodcovia, ochrancovia hraníc, poslovia, špióni a aj ako vojaci, s čím súviselo ich právo nosiť zbraň. Dokonca ešte aj v roku 1690 sa pri obyvateľoch Čadce v urbári Budatínskeho panstva uvádza ich povinnosť mať v dome zbroj, aby mohli v prípade potreby brániť chotár.50

Zemepanskú rentu tvorilo určené množstvo zvierat zo stáda, zvyčajne dvadsiatok a špeciálne valašské výrobky, prípadne ich peňažná náhrada.51 Medzi dočasné slobody, ktoré pri svojom usádzaní získavali patrilo oslobodenie od dávok voči svetskej a cirkevnej moci, oslobodenie od roboty, oslobodenie od daní a slobodná voľba vojvodov.52

ovce


Obce založené na valašskom práve

V oblasti severnej časti Trenčianskej stolice bolo na valašskom práve založených viacero obcí. Z nich si spomenieme aspoň niektoré. Najstaršou obcou založenou na valašskom práve na horných Kysuciach bola bezpochyby Čadca, ktorej vznik možno klásť do roku 1534, kedy bola založená majiteľmi Budatínskeho panstva Ladislavom a Mojžišom Suňogom s nemalou pomocou ich vplyvného príbuzného Jána Podmanického.53 Ďalšími obcami vzniknutými na území Budatínskeho panstva na valašskom práve boli Nová Dedina (časť Diviny), Lopušné, Ochodnica a Dunajov.54

Obcou založenou na valašskom práve, ktorú treba bezpochyby spomenúť je Terchová. Z jej založenia sa nám totiž zachovala priamo zakladacia listina, vďaka čomu vieme, že bola založená v roku 1580. Dokonca vieme aj presný dátum uzatvorenia tejto dohody, a to piatok pred sviatkom svätého Juraja (23. apríl), čo teda vychádza na 17. apríla 1580. V ten deň Mikuláš a František Deršfiovci povolili Jurajovi Muráňovi, ktorého si valašská obec zvolila za richtára, založiť spolu s ostatnými valachmi obec Kráľovú, teda dnešnú Terchovú. Richtár s týmto zákupným richtárstvom získal aj právo výroby a predaja piva, ale mohol si postaviť v tejto dedine aj mlyn. Okrem toho bol on aj obyvatelia novozaloženej obce oslobodení na dvanásť rokov od plnenia poddanských povinností.55

V druhej polovici 16. storočia sa Deršfiovci na Strečnianskom panstve pokúsili založiť aj viaceré ďalšie osady, z ktorých sa udržali len Bystrica (dnešná Stará Bystrica) a Lutiše. Z valašských obcí založených v Strečnianskom panstve je potrebné uviesť ešte Pažitie.56

autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
publikované v knihe Salašníctvo pod Rozsutcom - Dedičstvo valaskej kolonizácie v Malej Fatre a Kysuckej vrchovine.
zdroje
foto: pixabay.com

Článok je druhý v sérii o valachoch na Kysuciach. Prečítajte si prvú časť. Pokračovanie zverejníme v najbližších dňoch.

  • Ak vás táto téma zaujíma, objednajte si knihu s názvom Ovčiari na Slovensku, v ktorej Iveta Zuskinová dokumentuje život, prácu a kultúry pastierov oviec v našej krajine.

objednat knihu

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: