Z hospodárskeho hľadiska prílev valachov so sebou priniesol do týchto oblastí i nové formy využitia už známych hospodárskych zvierat – oviec. Tie boli aj v týchto končinách chované v menšom množstve aj predtým prevažne za účelom strihania na vlnu, ale i kože a mäso.⁸⁹ Ovce, ktoré valasi chovali, označované ako valašky, boli odolnejšie s drsnou vlnou i kožou.⁹⁰

Šindliar z Kysúc, Pavol Socháň, svetlotlač, Slovenská národná galéria. zdroj: webumenia.skValasi toto vo veľkej miere rozšírili aj o mliekarstvo a syrárstvo, pričom so sebou priniesli i nové metódy spracovania a uskladňovania týchto produktov. Vyrábali oštiepky, parenice, hrudové syry, bryndzu. Stavali sa stupy a valchovne pre výrobu valaského súkna. Okrem tejto činnosti sa však valasi venovali aj celej plejáde ďalších ako výrobe rozličného dreveného náčinia, poľovaniu, ťažbe dreva, dakde aj výrobe uhlia, chovali aj horské kone, voly⁹¹ a kozy.⁹²

Slovo salaš sa uvádzalo v dokumentoch už v 16. storočí

Slovo salaš je maďarského pôvodu v pôvodnom znení ako „szállás,“⁹³ pričom jeho používanie v severnej časti Trenčianskej stolice možno nájsť už v dokumentoch zo 16. storočia.⁹⁴ V latinčine sa pre ich označenie používal výraz „tugurium.“ Keďže na práci s dobytkom sa podieľala zväčša celá valašská rodina, tak táto v spomenutých salašoch počas každoročnej sezóny aj spolu žila.⁹⁵

Kde sa robili salaše?

Valasi svoje salaše robili väčšinou v odľahlejších horách, ktoré boli na Morave označované ako tzv. zadné hory, zatiaľ čo ostatné poddanské obyvateľstvo užívalo väčšinou hory bližšie k intravilánom novozakladaných obcí.⁹⁶ Aj valasi pasúci počas roka svoje stáda vo vyšších polohách sa na zimu presúvali do údolí, kde sa počas celej zimy v zimoviskách starali o svoje stáda.⁹⁷

Prakticky každé feudálne panstvo v oblasti severnej časti Trenčianskej stolice sa snažilo zapájať do chovu horských oviec a získať z toho čo najväčší profit.⁹⁸ Ako príklad možno uviesť Budatínske panstvo, ktoré podľa urbára z roku 1658 chovalo až 800 oviec, o ktoré sa počas roka staral valašský majerník (bača) a pomáhalo mu pri tom 6 valachov. Majerník za odmenu získaval ročne 6 zlatých, jeden kabát z ovčej kožušiny (huňu), nohavice a štvoro krpcov. Jeho pomocníci rovnako po 6 zlatých, jednom kabáte, avšak až dvoch nohaviciach a krpce na každý mesiac v roku, plus k tomu ešte vlnu z dvoch oviec na pančuchy a rukavice. K tomu ešte dostávali od panstva ďalšie platby vo forme naturálnych dávok. Pásť stáda mali od začiatku jari až pokým nepadol prvý sneh. Profit panstvo získavalo v podobe bryndze a ovčej vlny, ktorú valašský vojvoda rozpredal a finančný výnos dal panstvu.⁹⁹

Vyobrazenie kysuckého salaša na Nigriniho mape oblasti Tešína z roku 1724, archív Kysucké múzeum v Čadca 

autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
publikované v knihe Salašníctvo pod Rozsutcom - Dedičstvo valaskej kolonizácie v Malej Fatre a Kysuckej vrchovine.
zdroje

Článok je štvrtý v sérii o valachoch na Kysuciach. Predchádzajúce časti:

• Valasi na Kysuciach - Príchod valachov (1. časť)
• Valasi na Kysuciach - Valašské právo (2. časť)
• Valasi na Kysuciach - Valašské vojvodstvá (3. časť)

• Ak vás táto téma zaujíma, objednajte si knihu s názvom Ovčiari na Slovensku, v ktorej Iveta Zuskinová dokumentuje život, prácu a kultúry pastierov oviec v našej krajine.