Zamestnanci lesných železníc mali podobne ako zamestnanci železníc s tzv. normálnym rozchodom viaceré výhody štátnych zamestnancov. Dostávali napríklad deputát dreva (pozn. časť mzdy vyplácanej v naturáliách, v tomto prípade v odvádzanom objeme dreva), po odpracovaní predpísaného počtu rokov mali nárok na penziu, v niektorých prípadoch mohli využívať služobný byt, a takisto mali nárok na ošatenie.

Zamestnanci Oravského komposesorátu pred parným rušňom U 45.9 v 30. rokoch 20. storočia (Zdroj: https://www.lesy.sk/lesy/pre-verejnost/kam-do-prirody/vyznamne-lesnicke-miesta/zoznam/oravska-lesna-zeleznica.html)

Vybavenie zamestnancov lesných železníc rovnošatou, pracovným odevom a obuvou bolo stanovené zákonom.

Podľa § 20 zákona o dráhach č. 97/1950 Zbierky zákonov a nariadení (a jeho neskorších úprav) boli zamestnanci dráhového podniku povinní nosiť pri výkone služby rovnošatu, prípadne služobný odznak, ak im prislúchal výkon bezpečnostnej služby na dráhe alebo ak si to vyžadoval styk s verejnosťou.

Presné detaily následne stanovoval neskôr vydaný „Predpis o vybavení zamestnancov lesných železníc rovnošatou, pracovným odevom a obuvou zavedený nariadením zo dňa 29. marca 1958 číslo LII117,3Ing.Kon/318/ 1958“ vydaný Povereníctvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Tento predpis nadobúdal platnosť od 1. apríla 1958 a určoval podrobnosti rovnošaty a obuvi používaných zamestnancami jednotlivých lesných železníc.

Strih a farba služobnej rovnošaty zamestnancov lesných železníc boli zhodné so strihom a farbou lesníckej rovnošaty schválenej Ministerstvom vnútra a Ministerstvom národnej obrany Československej republiky.

Vyššie spomínaný odznak sa na uniformách zamestnancov lesných železníc objavoval v troch podobách. Jedna podoba odznaku pozostávala z kovového, reliéfne dvojstranného okrídleného kolesa. Nad kolesom sa nachádzala jedľová jedlička. Takýto kovový odznak sa umiestňoval vpredu, uprostred čiapky nad štítkom. Týmto odznakom sa opatrovali takisto gombíky rovnošaty. Existovala zároveň aj ďalšia podoba odznaku pozostávajúceho z kovového reliéfne jednostranného okrídleného kolesa. Takýto kovový odznak sa pripevňoval na výložkách rovnošaty (na golieri blúzy a plášťa uniformy zamestnancov lesných železníc s odlišnou farbou než zvyšok rovnošaty). Poslednú podobu odznaku tvoril „služobný odznak vo forme 10 cm širokej červenej pásky s vyšitým jednostranne okrídleným kolesom, nad ktorým bola jedľová vetvička“. Takýto služobný odznak sa nosil na ľavom rukáve medzi ramenom a lakťom zamestnanca lesných železníc na rovnošate bez iného železničného odznaku (ak pri kumulovanej funkcii vykonával prevažne lesnú výkonnú službu).

Zamestnanci Kysucko-oravskej lesnej železnice v 60. rokoch (Zdroj: Kysucké múzeum)

Dôležitý prvok predstavovalo označenie jednotlivých funkcií zamestnancov lesných železníc, ktoré bolo prevedené lomenými páskami rovnakej farby výložiek, obdobne akou pracovníkov ostatných stredísk – napríklad polesí a atď. (pozn. polesie je prevádzková jednotka v systéme lesnej správy, prípadne ňou spravovaný úsek lesa). Zamestnanci lesných železníc mali nielen stanovený nárok na služobný odev a obuv, ale zákon zároveň určoval aj užívaciu dobu na ich jednotlivé časti.

Konkrétne typy služobného odevu a obuvi boli prideľované v závislosti od funkcie zamestnanca na konkrétnej lesnej železnici.

Ako vyplýva zo znenia predpisu, rozlišovala nielen funkcia samotného zamestnanca, ale rovnako aj skutočnosť či pracoval na lesnej železnici s poháňanej parnou, elektrickou prípadne dieselmotorovou trakciou. V nasledujúcej stati uvádzame prehľad odevov a obuvi, na ktoré mali zamestnanci lesných železníc nárok, spoločne s prehľadom ich užívacej doby (pozn. vždy uvedené v zátvorke).

• Správca lesnej železnice mal nárok na letnú čiapku (1 a pol roka), zimnú čiapku (7 rokov), blúzu (2 roky), nohavice (1 a pol roka) a dlhý plášť (5 rokov).
• Výpravca vlakov mal nárok na letnú čiapku (1 a pol roka), zimnú čiapku (7 rokov), blúzu (2 roky), nohavice (1 a pol roka) a dlhý plášť(5 rokov).
• Rušňovodič parnej lokomotívy mal nárok na koženú čiapku (4 roky), „pracovný oblek/montérky/“ (1 rok), letnú čiapku (1 a polroka), nohavice (1 a pol roka), blúzu (2 roky) a trojštvrťový plášť (4 roky).
• Rušňovodič elektrickej a motorovej lokomotívy mal nárok na letnú čiapku (1 a polroka), koženú čiapku (4 roky), blúzu (2 roky), nohavice (1 a pol roka), „pracovný oblek /montérky/“ (1 rok) a trojštvrťový kožuch (8 rokov).
• Kurič parnej lokomotívy mal nárok na koženú čiapku (4 roky), „pracovný oblek /montérky/“ (1 rok) a trojštvrťový plášť (4 roky).
• Vlakvedúci mal nárok na letnú čiapku (1a pol roka), zimnú čiapku (7 rokov), blúzu (2 roky), nohavice (1 a pol roka), trojštvrťový kožuch (8 rokov), plášť do dažďa (4 roky), „kožené kapce“ (3 roky) a rukavice s kožušinou (2 roky).
• Brzdár /sprievodca/ mal nárok na letnú čiapku (1 a pol roka), zimnú čiapku (7 rokov), blúzu (2 roky), nohavice (1 a pol roka), trojštvrťový kožuch (8 rokov), plášť do dažďa (4 roky), „kožené kapce“ (3 roky) a rukavice s kožušinou (2 roky).
• Vodič motorovej dreziny mal nárok na koženú čiapku (4 roky), „pracovný oblek /montérky/“ (1 rok), trojštvrťový plášť (4 roky) a trojštvrťový kožuch (8 rokov).
• Traťmajster mal nárok na letnú čiapku (1 a pol roka), zimnú čiapku (7 rokov), blúzu (2 roky), nohavice (1 a pol roka) a trojštvrťovýplášť (5 rokov).
• Strážnik trate /pochôdzkar/ mal nárok na letnú čiapku (1 a pol roka), zimnú čiapku (7 rokov), blúzu (3 roky), nohavice (1 a polroka), trojštvrťový plášť (5 rokov) a plášť do dažďa (4 rokov).
• Úpravca trate /vedúci pracovnej čaty/ mal nárok na letnú čiapku (1 a pol roka), zimnú čiapku (7 rokov), blúzu (2 a pol roka), nohavice (1 a pol roka), trojštvrťový plášť (5 rokov) a plášť do dažďa (5 rokov).
• Stály traťový robotník mal nárok na „ochranný pracovný oblek“ (2 roky) plášť do dažďa (4 roky).
• Dielovedúci dielne lesnej železnice mal nárok na „pracovný oblek /montérky/“ (1rok).
• Dielovedúci hydrocentrály lesnej železnice mal nárok na „pracovný oblek /montérky/“(1 rok).
• Prehliadač vozňov mal nárok letnú čiapku(1 a pol roka), zimnú čiapku (7 rokov), „pracovný oblek /montérky/“ (1 rok), trojštvrťový plášť (5 rokov) a plášť do dažďa (4 roky).
• Montér slaboprúdového a silnoprúdového vedenia mal nárok na letnú čiapku (1 a polroka), zimnú čiapku (7 rokov), „pracovný oblek /montérky/“ (7 rokov), trojštvrťovýplášť (5 rokov) a plášť do dažďa (4 roky).
• Mazač vozňov mal nárok na „pracovný oblek /montérky/“ (1 rok) a plášť do dažďa (4 roky).
• Zamestnanec dielní a hydrocentrál mal nárok na „pracovný oblek /montérky/“ (1rok).
• Nočný strážnik mal nárok na letnú čiapku(1 a pol roka), zimnú čiapku (7 rokov), blúzu (3 roky), nohavice (1 a pol roka), trojštvrťovýplášť (5 rokov) a plášť do dažďa (4 roky).

Mgr. Vladimír Homola

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >> 
• Málo známa kapitola našich dejín: protest proti výstavbe lesnej železnice na Kysuciach