Príbeh, ktorý si dnes rozpovieme sa odohral na prelome rokov 1785 a 1786 v Starej Bystrici.
Hneď 10. januára 1786 sa v obci uskutočnilo zhromaždenie za účelom vypočutia svedkov kvôli požiaru panského majera v doline Skríželné. Svedkov vypočúval zástupca Trenčianskej stolice Michal Rašovský. Majer v Skríželnom bol jedným z troch majerov, ktoré malo Tepličianske panstvo v Bystrickej doline (ďalšími boli majer v Klubinách a majer u Brýzgali). K majeru v Skríželnom patrili tieto pozemky – Od Bobovca, Za Humny, Meliška, Pod Melišku, V Konském potoku, Od Matejčíkovej grapy, Od Vyšnianského, Lúka pod majerom, Potočky, Požary pod Pazderkovu kupnicu, Rajnohova jama, Kopec pod majerom, Na záhrade, Od Radoščanskeho, Na Vypálenej a Na Matejčíkovej.
Pojednávanie malo vyšetriť okolnosti nešťastia, kedy v osudný svätoštefanský podvečer 26. decembra 1785 okolo piatej hodiny maštale v majeri zachvátil požiar.
Vyšetrovateľ pátral po príčine nešťastia vypočutím svedkov, ktorí boli prítomní na mieste. Ako prvá vypovedala vtedy 30 ročná Mariana Kotyrová. Tá sa v čase vypuknutia požiaru nachádzala vo svetlici (izbe) v dome odkiaľ počula krik sluhovej dcéry, že horí strecha (dach) nad maštaľami, pričom vybehla z majera dolu do dediny volať ľudí na pomoc pri hasení požiaru. Svedkyňa vypovedala, že si v súvislosti s vypuknutím požiaru nie je vedomá, že by niekto chodil po maštaliach s fakľami alebo ohňom. Ona v tom čase občakávala muža, ktorý sa mal vracať z Kysuckého Nového Mesta. Čakala ho s už hotovou večerou, čiže mala dovarené a teda oheň v ich kuchyni už bol uhasený (odstavený).
Majer v Skríželnom - 30-te roky 19. storočia
Druhým vypovedajúcim bol vtedy 58 ročný Ján Lysičan, ktorý sa v čase vypuknutia požiaru nachádzal v ďalšom tam stojacom dome. Počul iba skríknutie mejerníkovho syna, ktorý prišiel kričiac pred jeho dvere. On rýchlo schmatol sekeru a utekal do maštale zachraňovať zvieratá s úmyslom otvoriť dvere na ohrade (cárku). Keď prišiel na miesto videl, že horelo v podstreší v priestore kadiaľ sa do maštale nosilo krmivo, avšak v samotnej maštali v tom čase ešte nebol žiaden oheň. Nevedel sa vyjadriť odkiaľ mohol vzplanúť.
Tretí svedok vtedy 19 ročný Pavol Mičjan bol v čase vypuknutia požiaru v majeri, kde sedel v izbe pod kachľami a pritom niečo započul. Vybehol sa teda pozrieť von a uvidel plamene nad výzorníkom, kadiaľ sa do maštale dávala potrava zvieratám. Preto sa tam rýchlo rozbehol odväzovať panský statok a vypúšťať ho von. Odkiaľ presne sa oheň strhol však povedať nevedel.
Majer v Skríželnom - 30-te roky 19. storočia
Mladučká 14 ročná Anna Lysičanová vypovedala, že v čase vypuknutia požiaru bola doma v kuchyni, kde vykonávala svoju prácu. Zrazu zbadala svetlo a žiaru zvonka, kde aj vybehla a zbadajúc oheň vykríkla na svojho otca: „Tatko horíme!.“ Od veľkého šoku a strachu však omdlela („vred náramny ma zatajel, čo sa viac robelo, ponevač prítomna som nebola oznamiť neviem“). Jej verziu potvrdila aj 20 ročná Dorota Polesná, ktorá bola v tom čase s ňou tiež v kuchyni. Po výkriku dievčiny vybehla von aj ona s ostatným osadenstvom („čeládku“), pričom videla, že horí výzorník nad maštaľami, takže podobne ako ostatní bežala rovno do maštale odväzovať a vyháňať dobytok. Takto konala aj 40 ročná Annina matka Dorota Lysičanová, ktorá už len doplnila, že si nie je vedomá, že by vôbec večer niekto chodil okolo maštale, keďže statok sa zaopatril ešte za vidna, čo bolo pri krátkych zimných dňoch o niekoľko hodín skôr.
Z uvedeného je zrejmé, že vyšetrovanie vinníka založenia požiaru neodhalilo, avšak nám aspoň vďaka nemu bolo umožnené dozvedieť sa o tejto udalosti a pozrieť sa v čase do jej priebehu v osudný svätoštefanský večer pred 237 rokmi.
Na majeri v Skríželnom je však zaujímavé aj to, že niektoré jeho budovy zrejme stoja dodnes, čo z nich robí jedny z najstarších dodnes stojacich feudálnych budovy na horných Kysuciach. Je viac ako pravdepodobné, že minimálne jedna z nich, ktorá je vo svojom pôdoryse zaznačená už i na mape 2. vojenského mapovania tu s nami možno ťahá už tretie storočie svojej existencie.
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum
