Písal sa rok 1835 a nad zablatenými cestami kysuckej obce Horelica sa vznášal ťažký prach a beznádej. Kedysi prosperujúca dedina ukrytá v hlbokých lesoch zažívala najtemnejšie obdobie.
Neúrodné roky a strašný hladomor zdecimovali obyvateľstvo a zobrali si krutú daň. Vyčerpané rodiny so slzami v očiach nakladali svoj skromný majetok na drevené vozy a lúčili sa s domovom. Medzi nimi stál aj miestny kováč Šimon Honek, ktorý naposledy zahasol svoju vyhňu, aby spolu s desiatkami ďalších utiekol na ďalekú Dolnú zem a zachránil si holý život.
Príbeh Horelice na prelome 18. a 19. storočia je však plný drsných kontrastov. Kým obyčajní roľníci dreli od úsvitu do mrku a odovzdávali ťažko zarobené zlatky nekompromisným zemepánom, dedinu riadila hŕstka vzdelaných. Rody ako Nemčákovci si vďaka vzácnej gramotnosti udržiavali moc a pozície richtárov či notárov. Život tu pulzoval pri zvoniciach, na hučiacich vodných mlynoch, ale aj v zafajčenej dedinskej krčme Abraháma Vaichhercza. Je to fascinujúci pohľad do sveta, kde aj kúpa drevených školských tabuliek pre deti či prevoz krehkého kostolného organu na konskom povoze predstavovali udalosť roka.
SMRTIACI HLAD: Zdrvujúce roky neúrody spôsobili, že populácia klesla z 1088 na 831 obyvateľov, čo vyvolalo masovú emigráciu.
VLÁDA GRAMOTNÝCH: Pre bežnú negramotnosť držala v obci dlhé roky moc rodina Nemčákovcov, ktorí pôsobili ako richtári aj notári.
BIZNIS S PÁLENKOU: Nalievanie alkoholu unaveným roľníkom bol výnosný obchod, ktorému dominoval krčmár Abrahám Vaichhercz a podomoví predajcovia.
KREHKÝ NÁKLAD: Transport obrovských píšťal kostolného organu cez hrboľaté cesty do Rajca stál obec neuveriteľných 10 zlatých.
Zvony, ťažké kováčske kladivá a drsný život roľníkov vytvorili z Horelice miesto plné fascinujúcich ľudských osudov. Prinášame Vám ďalší príbeh zo zabudnutej histórie tohto krásneho regiónu spracovaný z podkladov Mariána Liščáka.
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum
