Jedno z najmladších miest na Slovensku patrí z historického hľadiska medzi najstaršie obce na Kysuciach. Z dlhého a bohatého historického vývoja Krásna nad Kysucou si v tomto príspevku aspoň načrtneme významne osoby, miesta a udalosti z poslednej etapy feudalizmu na konci 18. a v prvej polovici 19. storočia. V roku 1785 malo Krásno nad Kysucou 1428 obyvateľov. Tento počet do roku 1828 stúpol na 2346 obyvateľov. V roku 1840 tu žilo 2450 a v roku 1857 už 2916 obyvateľov.

Richtári a notári

Na čele obce stál aj tu každoročne volený richtár. Na základe archívnych dokumentov je možné zostaviť rámcový zoznam richtárov z tohto obdobia. Boli nimi napríklad Ján Koman (1770, 1781, 1791-92, 1795, 1800, 1812, 1831). Jeho priezvisko sa niekedy uvádza aj vo forme Komar. Navyše z dlhého časového úseku je veľmi pravdepodobné, že išlo o minimálne dve generácie richtárov s rovnakým menom a priezviskom. Ďalšími richtármi boli Ján Čimbora (1834-35, 1837), Ondrej Gašperák (1839-40), Ján Čimbora (1840), Adam Jakubec (1842-43), Juraj Čimbora (1845) a Adam Kormanec (1847).

Veľmi kurióznym bol z pohľadu richtárov rok 1843, keď sa postupne prestriedali až traja richtári. Adam Jakubec zvolený za richtára pri obecných voľbách v predchádzajúcom roku bol z nešpecifikovaných dôvodov počas roka 1843 z funkcie odvolaný a usporiadali sa nové voľby. Za richtára bol opätovne zvolený v predchádzajúcich obdobiach overený Ján Čimbora. Ten však krátko po svojom uvedení do úradu zomrel. Richtárom bol následne zvolený istý Ockait, čo podľa pomerne exotického mena naznačuje, že mohlo ísť o osobu poverenú vedením obce do ďalších regulárnych volieb v novembri daného roka. Plat richtára v Krásne nad Kysucou predstavoval sumu 25 zlatých ročne.

Obecným notárom bol v Krásne dlhšiu dobu Ján Špaček, ktorého v tejto funkcii možno doložiť v rokoch 1831, 1835, 1837, 1839-43. Jeho miesto potom zaujal Ján Moravský doložený z roku 1847. Richtárovi pri výkone funkcie okrem notára asistovali aj traja prísažní a dvaja hájni. Prísažní poberali plat vo výške 10 zlatých ročne a hájni vo výške 16 zlatých ročne.

Z administratívneho hľadiska tvorili samostatné celky v obci Krásno nad Kysucou časti Vánov a Drozdov. Financie si v nich totiž vyberali obyvatelia samostatne a tie sa do obecných účtov zapisovali ako príjem od celej osady. Celkový príjem obce z výberov do stoličnej a kráľovskej pokladnice predstavoval sumu približne 3500 zlatých ročne. Všetky daňové príjmy a výdavky sa evidovali do tzv. kontribucionárskej knihy. Peniaze sa vyberali od rolí, pecí a statku. Okrem toho sa pravidelne odvádzali za obec naturálie (tzv. magazín) pre potreby cisárskej armády.

Stavebný rozvoj

V 20-tych a 30-tych rokoch 19. storočia prebiehala v Krásne nad Kysucou významnejšia stavebná činnosť. Rekonštruovala a skvalitňovala sa totiž stoličná cesta smerujúca zo Žiliny cez Čadcu do Tešína a Živca. V obci Krásno nad Kysucou sa v tom čase pristúpilo k stavbe troch kamenných mostov (Prašivého, Kamenného a Bystrického), z ktorých sa do dnešných čias dochoval len jeden a to konkrétne kamenný most v osade u Blažky. Bystrický most bol v druhej polovici 19. storočia významne prestavaný za použitia inovatívnej technológie – železobetónu, pričom je pravdepodobné, že vtedy došlo k určitým stavebným zásahom aj na Kamennom a Prašivom moste. Prašivý most zničili ustupujúci nemeckí vojaci počas druhej svetovej vojny.

Školstvo, farská budova, mlyny

Školstvo bolo v 19. storočí v Krásne pod patronátom farnosti. Za vzdelaním tam dochádzali ešte v 40-tych rokoch i deti zo Zborova nad Bystricou. Koncom 30-tych rokov začala výstavba, respektíve rozsiahla rekonštrukcia školskej budovy. Škola bola dokončená v roku 1840. Každý rok v čase Veľkej noci sa školská budova bielila. O opravy školskej budovy, fary a obecného humna sa starala dedina. Obecné humno slúžilo hlavne na uskladnenie sena, slamy a ovsa z obecnej lúky pre dedinské potreby. Zužitkovalo sa hlavne ako krmivo pre kone rôznych poslov, vojakov a stoličných úradníkov.

Farská budova patrila medzi objekty udržiavané z obecnej pokladne. Každoročným obecným výdavkom bola platba kominárovi od údržby farského komína. V roku 1842 bola farská izba predelená na dve časti pre lepšie využitie vnútorného priestoru. V roku 1839 bol do kostolnej zvonice umiestnený nový zvon. Na tzv. „Vyšnom cintoríne“ bol v roku 1843 zhotovený nový kríž s drevenou plastikou Krista: „Dano je za figuru a zakriž kteri sa od Nova na Wisnem Cinteri wistaweni a funduvat 32,35“. Do oblasti Banátu v Krašovskej stolici sa v apríli roku 1835 vysťahovalo z Krásna nad Kysucou až 31 rodín, čo pre dedinu znamenalo významný populačný úbytok.

V Krásne nad Kysucou sa v roku 1781 nachádzali štyri sedliacke mlyny a jedna píla. Ďalší mlyn sa tu uvádza ako majetok zákupného richtára. Bolo to o dva mlyny menej ako uviedli v roku 1770 pri dotazníku k Tereziánskemu urbáru. V roku 1791 sa v panskom súpise uvádzajú už len dva panské mlyny a jedna píla. Ďalšia tam stojaca píla sa v danom roku uvádzala ako škultétska, navyše išlo zrejme o prerobený pôvodný mlyn. V roku 1791 panský inšpektor Anton Fabrici povolil poddaným z Krásna Jánovi Komanovi, Adamovi Komanovi a ďalšiemu ich spoločníkovi postaviť v dedine novú pílu. Jeden panský mlyn si napríklad v roku 1831 do prenájmu vzali Ján, Juraj a Ondrej Ďurana. Ďalší spoločne s pílou si v tom istom roku prenajali Ján, Adam a Martin Kormanec, spoločne s Jánom a Jozefom Komanom, Adamom Stehelom, Adamom Škerenim a Jozefom Gašperákom. Druhú pílu si v roku 1831 prenajali Ján a Jozef Komanivci spoločne s Jurajom Kubalom.

Zaujímavým možno v prípade Krásna nad Kysucou označiť kontrakt z roku 1791, kde sa tamojší obyvatelia na niekoľko rokov vykúpili z robotnej povinnosti. To by nebolo na tú dobu nič nezvyčajné, až na to, že tam ako dôvod uviedli snahu privyrábať si ako furmani pri vození železa, soli a ďalších komodít, plus chodievať do dolného Uhorska na sezónne práce. Z remeselníkov sa v Krásne nad Kysucou v roku 1781 uvádzajú šiesti tkáči a jeden kováč.

Áron Joachimovič ako významná postava hospodárskeho života

Už v súpise z roku 1791 sa v Krásne uvádza ako nájomca panskej krčmy Áron Joachimovič, ktorý sa stal aj na nasledujúce obdobie neodmysliteľnou postavou tamojšieho hospodárskeho života.

Okrem Nižnej krčmy si od panstva prenajímal aj právo rybolovu v chotári Krásna, rozsiahle panské pozemky nazývané Nižné kaluže, nachádzajúce sa medzi Krásnom a Oščadnicou, ďalej právo výseku mäsa v Krásne nad Kysucou a Zborove nad Bystricou, plus panské role nazývané Vlčová v chotári Krásna.

Od počiatku 19. storočia si navyše do prenájmu na istý čas vzal aj druhú panskú krčmu v Krásne. Áron mal za manželku Elzu Eratemovú, s ktorou mal jedného syna a šesť dcér. Po jeho smrti prevzal rodinné podnikateľské aktivity jeho syn Ephraim, narodený v roku 1783. Ephraim si za pomoci ručenia svojho otca dokonca na prelome druhej a tretej dekády 19. storočia na kratší čas od panstva prenajal za vysokú sumu 500 zlatých ročne celý panský majer označovaný pomenovaním Rakovka.

To samo o sebe hovorí o majetnosti a význame tejto rodiny v panstve Strečno i celom regióne. Neskôr bola nimi prenajímaná Nižná krčma prestavaná do murovanej podoby. V roku 1843 boli už jej nájomcami Jakub Altmann a Ernesta Joachimovičová, keďže Áron mal len jedného syna a po Ephraimovi tak zrejme rodinné podnikanie prešlo na jeho sestru so švagrom.

Ďalším obyvateľom Krásna židovského pôvodu bol v danom období Jakub Schucz s manželkou Evou Neuwirtovou a ich dvoma synmi. Ten sa stal na dlhší čas nájomcom dedinskej Vyšnej krčmy. Ako nájomcu ho pri nej nachádzame od druhej dekády 19. storočia až do konca 40-tych rokov 19. storočia, pričom sa ešte i v roku 1843 krčma uvádza ako drevená.

Okrem toho v Krásne nad Kysucou podľa kontraktu z roku 1845 predával vo svojom dome alkohol aj obyvateľ nežidovského pôvodu Ján Kopásek. Druhú panskú krčmu si na krátky čas v prvej polovici 19. storočia po Áronovi Joachimovičovi a pred Jakubom Schuczom prenajal aj miestny obyvateľ Juraj Kubala.

Z dotazníka k Tereziánskemu urbáru vyplýva, že obyvatelia Krásna si okrem furmanstva privyrábali aj pltníctvom. Krásňanov však veľmi trápili časté záplavy spôsobené rozvodnením Kysuce a Bystrice, ktoré im ničili úrodu. Na ochranu pred nimi preto každoročne stavali a obnovovali hrádze.

• Pozrite si ďalšie historické fotografie Krásna nad Kysucou

Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Zdroj pramenných údajov: ŠA ZA
foto: mesto Krásno nad Kysucou