Ján a Jozef Kuricovci – zabudnutí kysuckí sochári

História

sochy kuricovci kysuce Sochy Kuricovcov ste už isto videli. Prečítajte si viac o tvorcoch týchto diel.

Patria k najstarším známym kysuckým ľudovým sochárom, pričom rozsah ich zachovaného diela je impozantný. Sochy tesali predovšetkým z pieskovca, kde preferovali hlavne kamene z lomu v starobystrickej doline Senkov. Aj vďaka faktu, že sme ich mená len prednedávnom doslova vylovili z prachu histórie, vieme toho o nich stále pomerne málo. Viac informácií bezpochyby v budúcnosti prinesie podrobnejší výskum.

Ján Kuric

Ján Kuric pochádzal z obce Stará Bystrica, avšak istú časť života prežil na Klubine. Čo sa týka jeho narodenia je problematickým fakt, že počas svojho života mal v Starej Bystrici menovca a je pomerne ťažké určiť, ktorý z nich bol naším Jánom, sochárom. Jeden totiž zomrel 6. novembra roku 1827 ako 59 ročný a druhý 29. septembra roku 1831 ako 55 ročný. Druhý menovaný pochádzal priamo zo Starej Bystrice a dalo by sa teda predpokladať, že bol práve on sochárom.

kysuce sochy kuricovci v Socha u Grigov, VychylovkaStarší z menovaných Jánov sa narodil 5. mája 1768 v Novej Bystrici Jurajovi Kuricovi a Kataríne Zubajovej. U mladšieho je problematický aj dátum narodenia, nakoľko podľa veku pri úmrtí by sa mal narodiť v roku 1776, avšak najbližšie narodený Ján Kuric sa narodil 23. septembra 1779, čiže v čase úmrtia počas cholerovej epidémie by mal 51 rokov. Je však možné, že bol do matriky zapísaný neskôr, respektíve pravdepodobnejšie zle zapísali jeho vek pri úmrtí. Toto zasa skôr naznačuje, že sochárom mohol byť starší Ján Kuric, keďže skomolenie jeho veku ako známeho sochára je menej pravdepodobné.

Ján sa počas svojej mladosti vyučil za tesára, respektíve možno priamo študoval u nejakého sochárskeho majstra. Na Tepličianskom panstve po návrate pôsobil ako tesár, ale začal sa venovať aj sochárskemu remeslu. Jeho prvým známym dielom je súsošie pred kostolom vo Višňovom pri Žiline. Súsošie zhotovil na konci 18. storočia. Je to Kalvária s kamenným krížom uprostred a plastikami sv. Jána ev. a Panny Márie po stranách. Zhotovil ju na návrh nitrianskeho sochára Bartolomeja Minicha, ktorý eventuálne mohol byť spomínaným Jánovým učiteľom.

Sochy v Bystrickej doline

Za dielo Jána Kurica možno potom bezpochyby pokladať sochu Panny Márie vo Vychylovke, v osade u Grigov, ktorá bola zhotovená v roku 1826. Medzi jeho ďalšie sochy v Bystrickej doline zrejme patria socha Panny Márie v Klubine z roku 1823, náhrobok farára Jána Majerského pri kostole v Starej Bystrici z roku 1825, či socha sv. Antona Paduánskeho v Starej Bystrici z roku 1828. Bezpochyby počas svojho života vytvoril viac sôch, avšak ich priradenie tomuto umelcovi môže v budúcnosti priniesť až ďalší archívny výskum, respektíve komplexnejší kunsthistorický výskum.

socha klubina Socha v Klubine

Zaujímavým je napríklad i fakt, že väčšina jeho sôch v Bystrickej doline pochádza až z 20. rokov 19. storočia, čiže medzi zhotovením súsošia vo Višňovom a jeho prácami v Bystrickej doline vzniká takmer 20 ročná medzera. Počas tohto obdobia mohol pôsobiť mimo Bystrickej doliny niekde v okolí Žiliny. Ako panského tesára máme Jána Kurica písomne doloženého v obecných účtovných knihách Starej Bystrice, kde sa stretávame v roku 1825 s účtami obšírne popisujúcimi jeho reštauráciu kostolného tabernákula. Len za tabernákulum dostal 28 zlatých a za pozlátenie sochy sv. Jána 5 zlatých. Na túto odmenu prispeli aj obce Klubina a Radôstka. Aj v roku 1821 je v obecných účtoch záznam o jeho práci na truhlici pre potreby obce.

Jozef Kuric

Jozef Kuric sa narodil Jánovi Kuricovi a Kataríne Baníkovej 8. júla 1801. Remeslo študoval od detstva u svojho otca. V dospelosti sa potom rovnako ako on venoval tesárstvu a popri tom zhotovoval sochy. Prvé samostatné Jozefove sochy pôsobia jednoduchšie a pri jeho diele je poznať postupné napredovanie v sochárskom umení. Vďaka obecným účtom obcí z Bystrickej doliny je jeho dielo zmapovateľné podrobnejšie ako dielo jeho otca Jána. V roku 1830 dostal zaplatené za truhlu pre dlhoročného starobystrického rechtora Jána Pažitného, ktorý zomrel ako 74-ročný.

Ktoré sochy zhotovil?

V roku 1832 Jozef pre Starú Bystricu zhotovil a vymaľoval školskú tabulu. V tom istom roku zhotovil aj sochu Panny Márie na začiatku Starej Bystrice. Jozef svoje zručnosti preukázal aj pri tvorbe sochy Panny Márie u Skaličana v Radôstke a pravdepodobne aj sochy Panny Márie na začiatku Zborova nad Bystricou v smere zo Starej Bystrice.

Socha u Holienky dnes pri kostole v Novej BystriciJeho prvou podrobne zdokumentovanou prácou je kamenný kríž Ježiša Krista stojaci pred kostolom v Starej Bystrici, ktorý zhotovil v roku 1834. Jozef za ňu celkovo zinkasoval celkovo 75 zlatých. V roku 1836 pracoval na bližšie nešpecifikovanej soche pre „pána slúžneho“. Už v tomto období bol teda Kuric považovaný panstvom za zručného majstra podobne ako bol jeho otec.

V roku 1837 vytesal sochu sv. Jána Nepomuckého pre Novú Bystricu. Pôvodne bola umiestnená v blízkosti hostinca u Holienky pod starým cintorínom. Náklady na ubytovanie a plat Kurica stáli Novú Bystricu celkovo 105 zlatých. V roku 1837 Jozef Kuric v Novej Bystrici opravoval bližšie nešpecifikovaný obraz „niže Minarika“. Okrem toho v tomto roku rekonštruoval aj sochu Panny Márie na Klubine. V roku 1841 dostal od obce za úlohu namaľovať kríže v obci. Kríž maľoval v tomto roku aj na Radôstke.

V roku 1842 pracoval na výzdobe kostolného chorusu v Starej Bystrici, ale aj stavbe kríža na Klubine. Posledný záznam v účtovných knihách o Jozefovi Kuricovi máme z roku 1845, keď mu obec doplácala bližšie nešpecifikovanú prácu. Jeho poslednou prácou bolo niekoľko sôch v Riečnici.

Nespomína sa síce Kuricove meno, ale hovorí sa o dovezení sôch zo Starej Bystrice a platbe za útrovy majstrovi zhotoviteľovi vo výške 7,20 zlatých. Jozef Kuric zomrel na nervovú horúčku v roku 1847 vo veku nedožitých 44 rokov. Bol ženatý. Jeho manželka sa volala Žofia Kotrisová.