cadca elektrina vPozrime sa na históriu elektrifikácie Čadce a okolia. Článok pripravil Ing. arch. Radoslav Stráňava.

Prudký rozvoj techniky v 19.storočí významne ovplyvnil a zmenil výzor ľudských sídel, najmä miest, ale i celej krajiny. Kysuce patrili k najzaostalejším častiam Uhorska, ale aj tu sa dostalo niečo málo z výdobytkov svetovej priemyselnej revolúcie. Prvým veľkým „moderným“ zásahom do kysuckej krajiny, dedín a miest, bola stavba Košicko - bohumínskej železnice v rokoch 1869-1870. Trať spájala priemyselné Ostravsko s Košicami, ktoré boli významnou uhorskou dopravnou križovatkou.

Železnica sa na Kysuciach stala výkonným dopravným prostriedkom na odvoz vyťaženého dreva a tým v istej miere pomohla drevárskemu priemyslu. Veľkopodnikateľ s drevom barón Leopold Popper priniesol do Čadce v tomto odbore ďalší výdobytok modernej techniky - v roku 1873 tu začala pracovať parná píla. Storočie pary to teda napokon stihlo a našlo si cestu aj do Čadce a na Kysuce.

Vo svete techniky sa však už začal hlásiť ku slovu modernejší zdroj energie, ktorý mal čoskoro zosadiť paru z jej trónu. V roku 1879 v ďalekej Amerike vynašiel Thomas Alva Edison prvú elektrickú žiarovku a v roku 1882 Edison predviedol v praxi prvú elektráreň na svete v New Yorku. Z Ameriky do Uhorska prišla elektrina za krátky čas, prvé zaznamenané použitie elektrickej energie a elektrických žiaroviek na našom území je z roku 1884 v mlyne S. Ludwiga v Bratislave.

A kedy dorazila elektrina do Čadce?

Z mestských písomných zdrojov vyplýva, že v roku 1912 bola v Čadci vybudovaná prvá mestská elektráreň a to na píle židovského podnikateľa Eichenwalda, v blízkosti železničnej stanice (pôvodne Popperova píla). S vybudovaním tejto elektrárne súvisela aj realizácia prvého elektrického verejného osvetlenia v meste.

zeleznica 20 storŽelezničná stanica a Eichenwaldova píla na začiatku 20.storočia

Vzácnym historickým svedectvom o danom období je fotografia železničnej stanice v Čadci ešte z čias Uhorska, teda pred rokom 1918. Pred stanicou vidíme pomník významného maďarského železničného inžiniera Petra Rátha, riaditeľa Košicko – bohumínskej železnice a  aj poslanca za okres Čadca v uhorskom parlamente v rokoch 1896-1901. Na streche stanice sa už vypína elektrický stožiar - strešník a pred budovou je jedna z prvých elektrických lámp verejného osvetlenia.

cadca zeleznicaBudova železničnej stanice na začiatku storočia

socha zel stanicaSocha Petra Rátha pri železničnej stanici

V roku 1921 bola založená Elektrárenská spoločnosť Čadca, ktorá dodávala prúd do 35 lámp po meste, mnohé však boli pravdepodobne iba ako malé svietidlá zavesené na kovových konzolách na domoch. Vysoké elegantné a romantické uličné svietidlá nachádzame v centre Čadce na Rínku, alebo po novšom na Štefánikovom námestí (dnešné Námestie slobody), až po prekrytí potoka Rieka, ktoré sa realizovalo v rokoch 1926 -1928.

Stožiare verejného osvetlenia niekedy mali aj viacfunkčné využitie – na dôležitej križovatke pred Mestským domom, boli na stožiari umiestnené smerové tabule aj so vzdialenosťami do najbližších miest. Niektoré svietidlá boli zavesené na oceľových lanách nad ulicami, napríklad medzi hotelom Reich a Lackovým domom. Elektrické vedenia, stožiare, konzoly a strešníky sa postupne stali doplnkami takmer každej stavby a každej ulice. V rokoch 1929 -1930 sa na Slovensku budovalo prvé 100 kV vedenie veľmi vysokého napätia - na Kysuciach, zo Žiliny cez Čadcu do Moravskej Ostravy. Elektrifikácia miest a dedín však prebiehala len veľmi pomaly. 

elektrina cadcaElektrina vstupuje do mesta

namestie 30 rokyNámestie v 30-tych rokoch

Až po 2. svetovej vojne, v období socializmu podľa vzoru Sovietského zväzu sa elektrifikácia stala symbolom pokroku. Na Kysuciach však ešte v roku 1956 bolo na elektrickú energiu napojených iba 36% obyvateľstva.

V ďalších rokoch sa však tempo elektrifikácie veľmi zrýchlilo, lebo už v septembri 1960 sa vo východoslovenskej partizánskej obci Zlatá Baňa oslavovalo pripojenie poslednej obce v ČSSR na elektrickú energiu. Pravdou je, že mnohé odľahlé osady a kopanice, určite aj na Kysuciach, si museli na dotiahnutie elektrického vedenia ešte pár rokov počkať.

Dnes sú už elektrické stožiare a vedenia samozrejmou súčasťou krajiny na celom Slovensku. V mestách a dedinách sa postupne elektrické drôty schovávajú do zeme, betónové, kovové a drevené elektrické stĺpy už v centrách miest nevidieť. Moderným javom je úsilie zakomponovať priamo do architektúry stavieb fotovoltaické fasádne či strešné prvky. V krajine sa zase niekde objavujú na poliach namiesto obilia a zemiakov solárne elektrárne, alebo veterné elektrárne... Technika sa nezastavila a stále novým spôsobom tvaruje a ovplyvňuje i naše bezprostredné okolie.

Ing. arch. Radoslav Stráňava
Fotografie: archív autora

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: