Znárodnenie a následný prevod do vlastníctva štátu tak napokon na rozdiel od komunistami deklarovaných predstáv o povznesení a rozvoji výroby, priniesol presne opačný efekt a znamenal fakticky zánik produkcie čokolády na Kysuciach.
Založenie továrne
Centrum horných Kysúc si Pachl nezvolil náhodne. Pri rozhodovaní istotne v nemalej miere zavážili hospodárske a dlho nevyužité prednosti, ako dobrá importná a exportná dopravná poloha, blízkosť českých krajín, spomenutý dostatok voľnej pracovnej sily a ďalšie okolnosti.
Po zvážení všetkých faktorov sa Jan Pachl rozhodol, že svoju fabriku na výrobu čokolády postaví práve v Čadci. Okrem čokolády tu plánoval vyrábať i cukrovinky a taktiež i ovocné šťavy, likéry a konzervy.
Prvé kroky na ceste k vlastnému podniku Pachl rozbehol krátko po skončení vojny. Prípravný výbor firmy JA‐PA účastinná spoločnosť bol v Čadci ustanovený v prvej polovici októbra 1945. Zakrátko sa sformovalo i nové vedenie podniku. Do správnej rady boli navrhnutí Jan Pachl zo Starej Boleslavy, Ing. Karol Petrovský z Oščadnice, právnik JUDr. Karol Rebro z Bratislavy, úradník Gejza Macášek z Čadce, riaditeľ Štefan Menkyna z Bratislavy a univerzitný profesor Karol Kizlink z Bratislavy.
Priestory opustenej čokoládovne JAPA v Čadci v roku 1952 (Zdroj: Zbierka P. Juriš)
Za oficiálny dátum založenia podniku môžeme považovať 16. október 1945, keď Povereníctvo SNR pre vnútorné záležitosti povolilo jeho zástupcom zápis spoločnosti do firemného registra. V rovnaký deň sa zišlo i ustanovujúce valné zhromaždenie, ktoré prijalo prvé nevyhnutné kroky pre rozbehnutie výroby. Zo zakladajúcej listiny sa dozvedáme, že základné imanie spoločnosti predstavovalo 500 000 korún, ktoré boli rozdelené do 1250 kusov účastín v hodnote 400 korún za jednu účastinu. V nasledujúcich mesiacoch vedenie spoločnosti ešte zrealizovalo viacero ďalších administratívnych úkonov. Dňa 4. 4. 1946 bol spoločnosti JA‐PA vydaný i živnostenský list.
Popri tom paralelne prebiehala výstavba. Továreň bola vybudovaná v pomerne krátkom období v tesnej blízkosti dnešnej makovskej zastávky, pri severozápadnom okraji areálu súčastného neďalekého nákupného strediska. Výstavbu čokoládovne dokončili niekedy koncom augusta 1946 a už 4. septembra 1946 vedenie spoločnosti adresovalo Okresnému národnému výboru v Čadci žiadosť o živnostensko‐správne schválenie továrenského objektu, čo bol nevyhnutný krok pre finálne spustenie výroby.
Plán areálu čokoládovne (Zdroj: ŠA v Žiline, pracovisko Archív Čadca)
Pohľad do vnútra podniku
Vďaka zachovanej žiadosti o schválenie továrne sa nám zachoval pomerne detailný opis. „Hlavná továrenská budova je dvojposchodová murovaná stavba rámovej konštrukcie so skeletovou výplňou. Rozmery pôdorysu sú 40 x 16,5 metrov. Po boku budovy je postavené schodište spájajúce všetky schodištia v budove, ďalej výťah, umývarne a záchody.“
Na dopravu komodít pre výrobu podnik využíval priemyselnú železničnú vlečku vedúcu z hlavného nástupišťa.
Podnik pre svoju výrobu disponoval rozmanitym technickým vybavením. Základ strojového parku tvoril mlyn na mletie kakaa umiestnený v prízemnej časti. Vedľa neho sa nachádzali 4 valcovacie stolice na valcovanie čokoládových plátov, 4 súpravy conché (slúžili na miešanie ingrediencií pri výrobe čokolády), sušiareň na sušenie korenín, trasiaci stroj, temperovací stroj na roztavenú čokoládu, máčací a miešací stroj, transportéri a 3 mažiare.
Spomenuté zariadenia zaberali približne polovicu prízemia, pričom v druhej polovici stála chladiareň s vybavením, kde sa spracúvala už stuhnutá čokoládová hmota.
Výroba bola takmer úplne elektrifikovaná. Pohon strojov továrni zabezpečovali samostatné elektromotory. Prízemie patrilo výrobe čokolády a na prvom poschodí zas prebiehala výroba cukroviniek, ktorú zabezpečovali nasledujúce prevádzky – pudrovňa (určená na posýpanie cukroviniek), kanditáreň, 2 varné stroje na cukor poháňané parou a ďalšie zariadenia. Na druhom poschodí pracovala kartonážna dielňa na výrobu obalov, 3 pražiace stroje na spracovanie kakaových bôbov, 2 čistiace stroje a 1 drviaci stroj.
Exportná mliečna čokoláda vyrobená v čokoládovni JAPA (Zdroj: www.wikipedie.cz)
Proces finálneho schvaľovania továrne trval niekoľko mesiacov, počas ktorých odborná komisia preskúmala areál podniku. Pri technickej obhliadke síce našla niekoľko nedostatkov, išlo však zväčša o drobnosti, ktoré nebránili spusteniu výroby a konečnému úradnému schváleniu výroby v podniku. Oficiálne Okresný národný výbor prevádzku v továrni JA‐PA v Čadci schválil dňa 12. 12. 1946 svojim výmerom č. 17 104/1946.
Výrobu pravdepodobne spustili už koncom roku 1946. Výroba a sortiment produktov sa časom rozrastal a úmerne tomu rástli i počty zamestnancov. Továreň JA‐PA krátko pred znárodnením v roku 1948 predstavovala stredne veľký podnik zamestnávajúci približne dve stovky zamestnancov. V relatívne slobodnom podnikateľskom ovzduší podnik vyrábal čokoládu a cukrovinky len necelý rok a pol.
Znárodnenie a zánik výroby
Priaznivé obdobie podniku pomerne rýchlo ukončil komunistický prevrat vo februári 1948. V marci 1948 Povereníctvo výživy uvalilo na podnik JA‐PA v Čadci národnú správu. Firma bola začlenená do národného podniku Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky v Bratislave a po znárodnení preto v nasledujúcich rokoch fungovala pod oficiálnym názvom JA‐PA v Čadci – slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné konzervy, národný podnik so sídlom v Bratislave.
Vedenie podniku namiesto pôvodného majiteľa prebral národný správca, od ktorého sa ako hlavná podmienka pre výkon funkcie vyžadovala nie odbornosť, ale najmä politická spoľahlivosť. Netreba zvlášť zdôrazňovať, že takéto nepatričné direktívne zasahovanie do fungovania podniku (obzvlášť v takom odvetví, akým je výroba cukroviniek) sa prejavilo nepriaznivými dopadmi na výrobu a kvalitu produkcie.
Tento úpadok vybudovanej značky, však už pôvodný majiteľ a zakladateľ podniku Jan Pachl nezažil. Po znárodnení, na rozdiel od iných vedúcich pracovníkov, neostal v podniku. Ako rodený obchodník správne vytušil, že vzhľadom k uzatváraniu trhov a rozličným obmedzeniam bude výroba čokolády v komunistickom Československu stagnovať. Už zakrátko po komunistickom prevrate preto aj s rodinou emigroval na Západ. Postupne sa dostal až do Kanady, kde úspešne pokračoval v podnikaní a výrobe čokolády.
Firemná pečiatka (Zdroj: ŠA v Žiline, pracovisko Archív Čadca)
Politické nominácie neobišli ani čadčiansku čokoládovňu, do vedenia podniku bol vymenovaný miestny popredný komunistický funkcionár Gejza Macášek, ktorého skúsenosti s riadením boli prakticky nulové. Predtým síce pôsobil v správnej rade čokoládovne, ako zástupca samosprávy, riadeniu sa však nevenoval. Je takmer isté, že po znárodnení v podniku nastal úpadok.
Nedostatky pod vedením Macášeka naznačujú okrem iného i početné chyby v bezpečnosti práce, ktoré neboli i napriek urgenciám odstránené. V júni roku 1949 preto miestny inšpektor CO v Čadci Július Hlbocký dokonca podal na Macáška trestné oznámenie. Vedeniu boli vyčítané najmä slabá požiarna ochrana a pochybenia boli zistené i vo výrobe. Podobné nedostatky pod neodborným vedením môžeme predpokladať i v iných sférach fungovania podniku.
V tom čase však už nad výrobou čokolády v Čadci viseli viaceré otázniky. Základný problém predstavovala zmena dopravnej lokalizácie Čadce pri dovoze hlavnej komodity – kakaa. Zakladateľ firmy totiž pôvodne počítal s dovozom kvalitného kakaa z Afriky, ktoré do Čadce prúdilo najmä z prístavov v Hamburgu, Rotterdame a južnej Európe. Vzhľadom k politickým zmenám po prevrate v roku 1948, ktoré nepriaznivo zasiahli i hospodárske vzťahy, sa však postupne začal preferovať dovoz cez čiernomorské prístavy, kam prúdilo zväčša menej kvalitné kakao predovšetkým z juhovýchodnej Ázie.
Československo preto nadlho ostalo odrezané od prísunu prvotriednych surovín, čo sa veľmi negatívne prejavilo na úpadku kvality produkovanej čokolády. Počas obdobia komunizmu sa z kedysi z čokoládovej veľmoci (Československo bolo v medzivojnovom období tretím najväčším spracovateľom kakaových bôbov v Európe) stal na svetových trhoch druhoradý hráč.
Tieto presuny sa v konečnom dôsledku dotkli i výroby čokolády v Čadci. Po zmene obchodných trás začal štát hľadať nové sídlo, bližšie k čiernomorským prístavom, ktoré napokon našiel. Bratislavské vedenie podniku niekedy koncom roku 1949 čadčiansku fabriku zrušilo a jej výrobu a zaradenia presunulo v priebehu nasledujúceho roku do východoslovenského Trebišova, kde výrobu čokolády a cukroviniek spustili 1. mája roku 1951 v novozaloženom podniku DEVA.
Logo spoločnosti RUPA (Zdroj:www.wikipedie.cz)
Znárodnenie a následný prevod do vlastníctva štátu tak napokon na rozdiel od komunistami deklarovaných predstáv o povznesení a rozvoji výroby, priniesol presne opačný efekt a znamenal fakticky zánik produkcie čokolády na Kysuciach. Opustená továreň najskôr slúžila ako sklad, neskôr bola začlenená do areálu podniku Tatra Čadca.
1. časť článku: Čokoládovňa JA‐PA v Čadci: Krátke obdobie výroby čokolády na Kysuciach (1. časť)
Mgr. Martin Turóci, PhD.
Kysucké múzeum
- Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>
