Na jeseň 1945 v Čadci vznikla továreň na výrobu čokolády a cukroviniek s názvom JA‐PA.
Rozvoj priemyslu na Kysuciach po druhej svetovej vojne
Ukončenie druhej svetovej vojny v roku 1945 prinieslo vlnu spoločenskej eufórie, nadšenia i nových nádejí. Mnoho občanov vnímalo ukončenie bojov a obnovu Československa, ako medzník a začiatok novej éry, charakterizovanej okrem iného i spravodlivejším usporiadaním spoločnosti. Na Kysuciach sa tieto tendencie okrem iného prejavovali i stále hlasnejším volaním po industrializácii. Tieto požiadavky iniciovali a usmerňovali demokrati i komunisti, ktorí v povojnovej republike nadobudli značný politický a spoločenský vplyv. Samotná požiadavka na industrializáciu Kysúc, bez ohľadu na iniciátora, však bola plne oprávnená. Táto tradičná a naliehavá otázka rezonovala v regionálnom kontexte od vybudovania Košickobohumínskej železnice v 70. rokoch 19. storočia.
Počas obdobia medzivojnovej republiky a Slovenského štátu sa nepriaznivá situácia nezmenila a Kysuce stále patrili k najmenej industrializovaným a hospodársky najzaostalejším regiónom. Nový priestor pre industrializáciu regiónu sa otvoril po skončení druhej svetovej vojny. Kysuce vstupovali do novej éry v nepriaznivej hospodárskej kondícii. Vojnová industrializačná vlna spojená s hospodárskou konjunktúrou ich prakticky obišla. Namiesto toho tu vojnový konflikt zanechal nemalé škody a zničenú infraštruktúru.
Kysuce žalujú
Požiadavky na industrializáciu regiónu preto zaznievali na rozličných úrovniach od skončenia vojny. Najkomplexnejší dokument na podporu tejto iniciatívy vzišiel v roku 1946 z prostredia miestnych samospráv. Demonštračný manifest nazvaný príznačne Kysuce žalujú, oficiálne prezentoval nepriaznivé hospodárske pomery regiónu a zároveň opätovne predostrel požiadavku industrializácie. K memorandu sa za čadčiansky okres pripojili všetky hornokysucké obce a spoločne s nimi samozrejme i administratívne stredisko Čadca. Zástupcovia MNV v rezolúcii charakterizovali aktuálnu hospodársku situáciu okresného sídla nasledovne.
„Obec Čadca leží v severozápadnom Slovensku, po brehoch horného toku rieky Kysuce, pri hraniciach moravskosliezskych a poľských. Kraj je to hornatý, popretínaný málo úrodnými poliami, chudobný a dosť husto zaľudnený, počet obyvateľov je 8798, z ktorých je 80 percent robotníkov odkázaných si hľadať prácu mimo Čadce.“
Memorandum Kysuce žalujú podporila každá obec v okrese, následne bolo koncom roku 1946 zaslané Slovenskej národnej rade v Bratislave i ústrednej vláde v Prahe.
Podobný obsah malo i o pár mesiacov neskôr vydané memorandum Výboru pre spriemyselnenie Kysúc, ktorý oficiálne zastrešoval snahy sledujúce budovanie a rozvoj priemyslu na Kysuciach. Na rozdiel od predchádzajúceho memoranda malo konštruktívnejší obsah daný tým, že na jeho zostavovaní sa podieľali ekonomickí odborníci. Memorandum vypracované v júni roku 1947 taktiež mapovalo nepriaznivú hospodársku situáciu na Kysuciach, no na druhej strane prezentovalo i prirodzené hospodárske prednosti kraja, ktoré mali prilákať potenciálne investície. Z prezentovaných údajov vyplýva, že v čadčianskom a kysuckonovomestskom okrese boli po skončení vojny tisíce voľných pracovných síl schopných na nasadenie v priemysle.
Podľa odhadov zástupcov výboru, Kysuce mohli pre novozaložené priemyselné podniky poskytnúť približne 15 000 pracovníkov. Okrem toho región mal i dobrú dopravnú polohu s napojením na surovinové zdroje. Ako potenciálna výhoda, najmä pre potravinársky priemysel, sa uvádza i kvalitná mäkká voda, ktorú nebolo potrebné ďalej upravovať. V tom čase si totiž nevhodnú, zväčša tvrdú vodu, museli podniky čistiť, čo zvyšovalo výrobné náklady. Ďalší z uvádzaných hospodárskych benefitov predstavovala dobrá dostupnosť stavebného materiálu. V regióne sa nachádzalo viacero producentov štrku, piesku, stavebného kameňa a tehiel. Potenciálny investor tiež mohol počítať s otvoreným prístupom samosprávy, ktorá budúcemu investorovi ochotne poskytla zadarmo pozemky a ďalšiu potrebnú asistenciu.
Nové kysucké podniky
I vďaka spomenutým hospodárskym výhodám kysuckého kraja neostali početné hlasy prichádzajúce zo severozápadného kúta Slovenska nevypočuté. Praktickej realizácii dovtedy zanedbávaného zámeru výstavby priemyslu na Kysuciach nahrávali i ďalšie faktory. Okrem teoretických predpokladov, industrializáciu Kysúc podporoval najmä dostatok voľných priemyselných kapacít. Tie sa nachádzali najmä v bývalom česko‐nemeckom pohraničí, ktoré ostalo po odchode nemeckého obyvateľstva takmer ľudoprázdne. Z týchto zdrojov Kysuce profitovali viackrát.
V máji 1946 doviezli do prázdnej budovy niekdajšej čadčianskej textilnej fabriky stroje z bývalého textilného podniku v Krnove ležiaceho v sudotonemeckej oblasti neďaleko Opavy a vďaka získanému technickému vybaveniu mohla na Kysuciach svoju činnosť obnoviť zaniknutá textilná výroba.
Ďalší významný textilný podnik – odevný závod Slovenka vyrástol v roku 1945 v Turzovke, kde umiestnili pobočku neďalekého podniku Moravsko‐slezských pletární v Rožnove pod Radhoštem. Zaujímavosťou je, že po spustení výroby v závode pracovalo omnoho viac zamestnancov než bolo pôvodne plánované. Preto až do konca roka 1945 kvôli nedostatku výrobných priestorov, polovica pracovníčok finálne práce na pletených výrobkoch dokončievala doma.
V Čadci vzniká čokoládovňa
Okrem spomenutých projektov, v Čadci v tomto období vznikla i úplne nová fabrika na výrobu čokolády reprezentujúca výrobné odvetvie, bez akýchkoľvek tradícií a spojitostí s regiónom.
Navyše išlo odvetvie, ktoré sa na Kysuce možno na prvý pohľad ani nehodilo typologicky. Pri lokalizácii podniku však rozhodujúcu úlohu zohrali ekonomické faktory, ktoré hovorili v prospech administratívneho centra horných Kysúc. Na jeseň 1945 tak v Čadci vznikla továreň na výrobu čokolády a cukroviniek s názvom JA‐PA pomenovaná po zakladateľovi a členovi správnej rady Janovi Pachlovi zo Starej Boleslavy. Išlo o potravinársky podnik, ktorého výrobné portfólio bolo orientované na výrobu cukroviniek, čokolády, cestovín, suchárov i kávovín.
Priestory opustenej čokoládovne JAPA v Čadci v roku 1952 (Zdroj: zbierka P. Juriš)
Zakladateľ továrne a jeho príbeh
Pokiaľ ide o samotného zakladateľa Jana Pachla, on a jeho rodina bol v oblasti výroby čokolády a cukroviniek v Československu pojmom. Jan Pachl bol významný podnikateľ pochádzajúci zo známej podnikateľskej pražskej židovskej rodiny Pachlovcov. Jeho otec Rudolf Pachl v roku 1914 založil v pražských Vinohradoch spoločnosť na výrobu čokolády a cukroviniek s názvom RUPA. Neskôr jej sídlo presťahoval do nového objektu v Nusliach, kde pôsobila pod názvom „Rudolf Pachl,“ továreň na čokoládu a cukrovinky PrahaNusle“. Od 1. januára 1936 Rudolfa Pachla vystriedal vo vedení firmy jeho syn Jan.
Čokoláda Olympia vyrobená v čokoládovni RUPA (Zdroj: www.wikipedie.cz)
V medzivojnových rokoch patrila RUPA medzi najvýznamnejších výrobcov cukroviniek v Československu. Druhá svetová vojna ale firme priniesla stagnáciu. Kvôli znižovaniu dostupnosti základných výrobných surovín, postupne klesala výroba i počet predajní. V januári 1944 výrobu definitívne zastavili a priestory továrne museli prenajať pre vojnovú výrobu firme Junkers, Flugzeug und Motorwerke. Majiteľ firmy Jan Pachl bol navyše perzekvovaný a na čas dokonca internovaný v koncentračnom tábore. Po vojne sa však vrátil do rodného mesta a začal hľadať nové možnosti pre opätovné rozbehnutie vlastného podniku. Venovať sa plánoval tradičnému rodinnému odboru – cukrovinkárskej výrobe. Rodinný závod po predchádzajúcom nemeckom hospodárení ostal zdevastovaný a ako nemecký podnik ho navyše štát po vojne skonfiškoval. Pachl sa preto rozhodol obnovenú výrobu umiestniť inde. Vo svojich plánoch na lokalizáciu podniku zvažoval viacero lokalít, z ktorých mu napokon ako najvhodnejšie miesto vyšla práve Čadca.
(pokračovanie nabudúce)
Mgr. Martin Turóci, PhD.
Kysucké múzeum
- Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>
