Pred okupáciou

S výstavbou opevnení sa na území okresu Kysucké Nové Mesto stretávame už pred samotným vypuknutím druhej svetovej vojny, kedy si nemecké jednotky pripravovali obrannú líniu pre prípad ústupu pred napadnutím Poľska. Ako je známe, severné regióny Slovenska boli jedným z nástupísk nemeckých ale i slovenských vojsk pred samotnou operáciou Fall Weiβ, čo bolo označenie pre samotné protipoľské vojnové ťaženie. Kysuce boli jedným z úsekov rozmiestnenia 14. armády pod velením generalobersta Wilhelma Lista. V zápise z roku 1939 obecnej kroniky Rudiny je uvedené:

„Nemecké vojsko cestou svojich dôstojníkov a rozmanitých vozidiel skúmalo pôdu na celom okolí. Dňa 9. augusta 939 (1939 – pozn. aut.) ubytovaly sa dve stotiny nemeckého vojska v Rudine. Kopali guľometné hniezda a drôtené prekážky stavali. Tieto válečné prípravy najviac sa prevádzaly na Bukovine smerom k Rochovici a niečo na Zadkoch a ponad Dúbravu“.

Tieto obranné práce si vykonávali samotní vojaci, k masovému nasadeniu civilistov nedošlo. Ako vieme z histórie, nakoniec zostali tieto obranné prvky v tejto fáze vojny nevyužité. Ani po skončení vojny proti Poľsku sa však s budovaním fortifikačných zariadení neskončilo. Na základe Zmluvy o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom z 23. marca 1939, získali Nemci právo budovať vojenské objekty v tzv. „ochrannej zóne“ (Schutzzone). Bola to oblasť západného Slovenska hraničiaca s Protektorátom Čechy a Morava tiahnuca sa od Malých cez Biele Karpaty až po Javorníky a spadal do nej i kysucký región. Ani v tejto fáze nedochádzalo k nútenému pracovnému nasadeniu civilistov.

Počas okupácie

Situácia sa však zmenila na sklonku roku 1944, kedy po Karpatsko – duklianskej operácií začalo oslobodzovanie Slovenska spod okupácie Nemeckom. Obranný spôsob vedenia vojny okupačných vojsk sa nezaobišiel bez rozsiahlej výstavby rôznych obranných objektov. Rozsiahlosť budovanej línie a časová tieseň nútili okupačné vojská, aby si v súčinnosti so slovenskými orgánmi vynútili masové nútené pracovné nasadenie civilného obyvateľstva. Pri budovaní opevnení sa hlavný dôraz kládol na spomínanú „ochrannú zónu“, v ktorej bola budovaná sústava opevnení pod názvom „Waag Stellung“ a tiahla sa od Bratislavy až po Jablunkovský priesmyk, kde sa na hraniciach medzi Slovenskom, Českom (Protektorátom Čechy a Morava) a Poľskom (Generálny gubernát) napájala na ďalší úsek pod názvom „Pommernstellung“.

S prípravami sa začalo už v septembri 1944, práce sa však rozbehli až po potlačení SNP a stabilizácii režimu koncom novembra a v decembri. Velenie a organizácia prác na tomto úseku boli zverené oberstleutantovi (podplukovník) Daubnerovi. Na výstavbe sa podieľali nemecké i slovenské vojenské pracovné útvary i civilné obyvateľstvo. Dohľad vykonávali orgány slovenskej štátnej správy, žandárstvo i nemeckí dôstojníci. Celý fortifikačný systém pozostával zo súvislej línie protitankových priekop, ktoré boli nadostrel kryté streleckými zákopmi a delostreleckými palebnými postaveniami. Ďalej to boli pechotné zákopy, na strategických bodoch boli železobetónové guľometné hniezda typu „Kugelstand“ alebo „Ringstand“.

„Ringstand“ v Zborove nad Bystricou (Zdroj : foto: Michal Janík)

Niekoľko zrekonštruovaných „Ringstandov“ je možné dnes vidieť na pomedzí Krásna nad Kysucou a Zborova nad Bystricou.

Systém zákopov bol poprepájaný spojovacími zákopmi.V horskom teréne boli budované drevozemné bunkre, na komunikáciach sa používali rôzne železné alebo betónové prekážky a zátarasy. Celý obranný systém dopĺňali mínové polia, prekážky a zátarasy z ostnatého drôtu a tzv. „líščie diery“, čo boli jamy vykopané v zemi v ktorých boli ukrytí strelci.

Pracovná povinnosť na budovaní zákopov sa vzťahovala na všetkých mužov od 15 do 60 rokov

V miestach s nedostatkom pracovných síl boli nasadzované i ženy. Samozrejme existovali i výnimky, týkalo sa to najmä zamestnancov strategických podnikov a podobne.Tieto výnimky udeľovali spočiatku slovenské úrady, neskôr si však kompetencie v tomto smere, rovnako ako i celú organizáciu prisvojilo nemecké velenie. Pritvrdili sa podmienky pre vydávanie výnimiek. Zrušili sa výnimky vydané úradom práce v Kysuckom Novom Meste a platné boli iba oslobodenia vydané nemeckým vojenským veliteľstvom. Osoby zamestnané v registrovaných podnikoch dôležitých pre obranu štátu boli oslobodené na osobitnú žiadosť zamestnávateľa potvrdenú príslušným dozorným úradom. Na dolných Kysuciach museli zastaviť činnosť všetky podnikateľské subjekty, boli dokonca pozastavené i verejnoprospešné projekty, ako napríklad regulácia Bystrice. V domácnostiach mohla zostať jedna žena staršia ako 35 rokov, ak tam takáto nebola mohla zostať i mladšia. V domoch, kde bola domácnosť i živnosť mohla zostať len jedna osoba. Okrem ľudí boli na budovanie opevnení nasadené i kone a technika patriace miestnym obyvateľom.

„Ringstand“ v Zborove nad Bystricou – vrchná časť bunkra (Zdroj : foto: Michal Janík)

Dňa 22. decembra 1944 bolo okresným náčelníkom vydané nariadenie: „Všetky konské zápraže v okrese Kysucké Nové Mesto zaisťujú sa podľa § 67 – 89, zákona č. 161/1936 Sb. z. Pre veliteľstvo opevňovacích prác v okrese Kysucké Nové Mesto. Každý majiteľ koňskej zápraže je povinný podpísať prehlásenie tohto znenia: Zaväzujem sa, že budem vykonávať so svojou zápražou povoznícke práce pre veliteľstvo opevňovacích prác v okrese Kysucké Nové Mesto (Pioner Sonderstab 115 Žilina) za úradne stanovené sadzby. Dátum. Podpis.Tieto prehlásenia za každú obec osobitne treba predložiť tunajšiemu úradu do 5 dní.“

K uvedenému sa zachovalo hlásenie z Obvodného notárskeho úradu v Povine s prehlásením obcí spadajúcich do pôsobnosti obvodu: Budatínska Lehota 27. decembra (bez problémov – pozn. autora), Kysucký Lieskovec osada Lodno 28. decembra, Povina 26. decembra – podpísaní traja, ostatní odopreli, Kysucký Lieskovec – odopreli všetci. Okrem toho bolo nariadený súpis všetkých motorových vozidiel do 31. decembra 1944 k 08:00 s nasledujúcimi údajmi:

„1.) Bežné číslo, 2.) Registračná značka, 3.) Aké motorové vozidlo/osobné či nákladné/ 4.) U osobných vozidiel počet sedadiel. 5.) U nákladného auta nosnosť, 6.) Ktoré je schopné k jazde a ktoré nie, 7.) Aké má vady /neschopnosť vozidla jazdy.“

Napriek tomu, že práce na zákopoch boli platené a napriek hrozbám o zaradení do trestných pracovných jednotiek mimo územia SR, civilné obyvateľstvo sa im snažilo vyhýbať. Aj preto práce nepokračovali žiadaným tempom. Svoju rolu na slabom napredovaní mali i sabotáže, dezercie príslušníkov pracovných jednotiek a podobne. Ďalším faktorom však bola i nedostatočná organizácia zo strany štátnych a okupačných orgánov. Zachoval sa napríklad správa obvodného notára v Nesluši z 2. októbra 1944 do rúk okresného náčelníka, v ktorej vedúci notár uvádza:

„Odvolávajúc sa na nariadenia opevňovacích prác Slovenského štátu musím zdôrazniť, že táto bola prijatá s veľkým oduševnením, ale nevdojak dojala príležitosť nedokonalej organizácie, lebo samozrejmé je že keď občania zadosťučinili svojej povinnosti i vo veľmi krátkom čase – vo veľmi daždivých časoch, nebola možná ich možnosť vzatá byť v úvahu a keďže veľká osadovosť obce, ktorá má dokázať svoj cieľ, nie je možné, aby bola vybavená ihneď, prosím na budúce, by rozkazujúce úrady boly priamo poučené o možnosti dochádzania cieľa tej alebo onej veci. K veci dovoľujem si úctivo poznamenať, že stal sa mi prípad, ktorý je honorovaný nad všetku povinnosť, že jedna moja občianka v záujme vykonávanej jej povinnosti, nedocielila tejto, mi odumrela.“

Najsilnejšie opevnenie na území Kysúc bolo vybudované na línií Krásno nad Kysucou – Zborov nad Bystricou – Stará Bystrica.

Na tomto úseku sa začalo s budovaním už 9.septembra (!). Z pracovnej povinnosti sa nemohol vyhnúť nik, avšak bol tu sabotovaný pracovný výkon. Skupina 50 občanov tu budovala 2 mesiace bunker o rozmeroch 4 x 3,5x 2,9 metra, ktorých bolo v Zborove nad Bystricou dokončených asi 12. Napriek tomu tu boli vybudované protitankové zátarasy vystužené železobetónovými opevneniami.„Hluché miesta“ boli vyplnené prekážkami z ostnatého drôtu. Hlboká protitanková priekopa sa tiahla cez Krásno nad Kysucou cez osadu u Lehockých. Menšia fortifikačná línia bola vybudovaná od osady „U Drozdov“ po temene hory zvanej Hrachovisko až do Vyšných vaní. V zápise Pamätnej knihy z Radôstky je uvedené: „Koncom novembra prichádzajú Nemci s hotovým plánom obranného pásma, do ktorého spadá i obec Radôstka. Obyvateľstvo je násilne vyháňané na kopanie zákopov. Buduje sa obranné pásmo od poľských hraníc, cez Radôstku až do Terchovej.“

Orgány riadiace výstavbu opevnení na dolných Kysuciach to mali s civilným obyvateľstvom skutočne ťažké. Napríklad v Dolnom Vadičove pred Nemcami ľudia utekali do hôr a ukrývali sa. Až po mnohých úradných výzvach sa „horko – ťažko nazbieralo150 ľudí“.

8. februára prišli ako kontrola k opevňovacím prácam do Zborova nad Bystricou dvaja nemeckí dôstojníci. „Len čo mládež ich spozorovala zďaleka približovať sa, bleskurýchle rozpŕchla sa do hôr, kde aj väčšina prenocovala. Kampaň skončila sa 100 percentným nezdarom. Spomenutí dvaja Nemci ešte niekoľkokrát prišli k zákopom ale po dedinách nezverbovali nikoho.“

Naopak v Dunajove chodili kopať i deti, ktoré tam posielali rodičia, lebo nedostávali ťažkú prácu, ale boli dobre platené. Situácia sa zhoršila s príchodom zimy, ktorá bola silná. Z Kotrčinej Lúčky boli odvádzaní ľudia na zákopové práce do Tepličky nad Váhom. Aj tu od prác počas povstania zbehlo asi 35 občanov.

Podľa periodika Farský posol z roku 1946 sa dalo očakávať, že v Kysuckom Novom Meste bude jedno z ohnísk odporu a dotknú sa ho frontové boje. Mali tomu nasvedčovať zákopy, protitankové valy, drevené domčeky na prechodné ubytovanie vojska. Okrem toho sa na železničnej stanici rozšírila nákladná rampa a bolo vyložených niekoľko diel s muníciou.

Nemecký vojak počas druhej svetovej vojny v palebnom postavení v bunkry „Ringstand“ (Zdroj : internet)

Kronikár z Horného Vadičova zaznamenal, že všetci občania od 15 do 60 rokov museli dochádzať na opevňovacie práce do Kysuckého Nového Mesta. Oslobodené boli iba ženy s deťmi do 14 rokov a chorí. Práce sa začali 11. decembra a prevádzali sa od 8. do 16. hodiny. Pre veľkú vzdialenosť Horného Vadičova od Kysuckého Nového Mesta by bola individuálna dochádzka veľmi ťažká, občania si pomohli a na miesto sa dopravovali vozmi, ktorých denne vyrážalo 30 až 35. Denne dochádzalo na práce až 200 ľudí, ale tí, aj napriek dobrému zárobku, by radšej boli doma, lebo zima bola toho roku krutá a oni „sa na vozoch vymrzli“. Vďaka dôslednosti hornovadičovského kronikára sa nám v jeho zápise pre rok 1944 zachovali aj rozpis finančných odmien za vykonanú prácu pri budovaní opevnení:

slobodní do 21 rokov dostávali 6, 50 Ks na hodinu
ženatí od 21 rokov 7, 50 Ks
vedúci skupiny 10,‐ Ks
furman na 1 koňa denne 192,50 Ks
furman na dva kone denne 300,‐ Ks

Spomínaní vedúci skupiny („parťáci“) boli väčšinou muži s aspoň elementárnou znalosťou nemčiny. Vďaka tomu mohli komunikovať s nemeckými dôstojníkmi a poddôstojníkmi vykonávajúcimi dozor nad opevňovacími prácami. Často boli pred nimi nútení kryť, alebo sa rôzne zastávať robotníkov, ktorí príliš okato sabotovali snahy okupačných vojsk. Bol však zaznamenaný i opačný prípad v Zborove nad Bystricou, keď 15. marca 1945 jeden nemenovaný „parťák“ sa z osobných dôvodov pomstil hostinskému Jakubovi Murgašovi udaním, že sa nezúčastňuje prác na zákopoch. Ako bolo spomenuté vyššie, na živnostníkov sa za určitých podmienok vzťahovala výnimka. Napriek tomu bol hostinský Murgaš odvedený do Krásna nad Kysucou na výsluch, pri ktorom bol zbitý. Nasledujúceho dňa bol však prepustený na slobodu. Kronikár Poviny uvádza, že povinnosť zúčastniť sa opevňovacích prác sa vzťahovala na všetkých občanov od 18 rokov veku. Povinčania najskôr kopali zákopy v Krásne nad Kysucou, neskôr v samotnej Povine.

Posledná fáza budovania opevnení je zachytená v zápise v kronike obce Rudinská, kde je uvedené, že pred príchodom frontu sa urýchlene kopalo „poľom Kysuckého Nového Mesta a v Rudine okolo „Majera“. Pracovalo tu veľa občanov Rudinskej pod dozorom. V tejto fáze bola už i morálka okupačných vojsk značne rozvrátená. Svedčí o tom prípad, keď 14. apríla 1945 nemecký stotník utiekol aj s dvojtýždenným platom pre ľudí pracujúcich na zákopoch zo Zborova nad Bystricou. Možno aj preto tu boli 21. apríla 1945 dovezení cudzí ľudia na budovanie zákopov. Domáci však boli tiež nútení zúčastniť sa opevňovacích prác.

Mário Janík

Prečítajte si aj:

• Opevňovacie práce na Kysuciach v 2. svetovej vojne (1. časť)
• Opevňovacie práce na Kysuciach v 2. svetovej vojne (2. časť)
• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>