Podľa pôvodného plánu nemeckej armády mala premyslená sieť pevností zastaviť či spomaliť sovietsky postup, čo sa však nepodarilo naplniť. Významnejšiu úlohu vybudované pevnosti napokon zohrali pri bojoch v Bystrickej doline. Fortifikačná výstavba v oblasti Kysúc tvorila v širšom ponímaní súčasť dvoch rozsiahlejších pevnostných systémov.

Prvý z nich predstavovala tzv. Ostravská línia budovaná nemeckými jednotkami od roku 1944 na obranu ostravskej priemyselnej oblasti. Líniu tvoril rozsiahly pevnostný systém tiahnuci sa od Ostravy smerom na Frýdek a Místek až k Jablkunkovskému priesmyku, kde sa napájal na severnú časť tzv. Pribinovej línie predstavujúcej masívnu sieť fortifikačných stavieb, ktoré mali pred útokom sovietskych jednotiek chrániť oblasť západného Slovenska. Trasa tohto obranného valu sa tiahla od Čadce na Žilinu k Turčianskemu Svätému Martinu, odkiaľ pokračovala na Prievidzu, Bánovce nad Bebravou, Topoľčany, Zlaté Moravce, Nitru, Hlohovec a odtiaľ až k Modre a Bratislave.

Ukážka protitankových zátarasov (Fotoarchív Štefana Osiku)

Výstavbu naštartoval postup sovietskych jednotiek

Stavebné fortifikačné práce sa na Kysuciach rozbehli na jeseň 1944. Významný impulz im dodala Karpatsko-dulianska operácii spojená s príchodom sovietskych jednotiek. Z tohto obdobia pochádza i jedna z prvých zmienok o opevňovacích práca na území čadčianskeho okresu. Podľa zachovaných dokumentov Obecný úrad v Turzovke žiadal dňa 22. novembra 1944 od prezídia Ministerstva vnútra náhradu mzdy pre svojich obyvateľov, ktorí sa zúčastnili na opevňovacích prácach. Záznamy síce tieto práce bližšie nelokalizujú, s najväčšou pravdepodobnosťou boli miestni obyvatelia nasadení pri výstavbe opevnení v okolí Jablunkovského priesmyku tvoriaceho súčasť spomenutého ostravského pevnostného systému.

Pevnostný systém nemecká armáda budovala i na ďalších miestach. K najsilnejšie opevňovaným úsekom patrila línia tiahnuca sa od Veľkej Rače, pretínajúca Bystrickú dolinu a ďalej postupujúca k Žiline. Rozsiahlejší fortifikačný systém Nemci stavali i v Zákopčí situovanom na rozhraní obidvoch línií, kde mali pevnosti chrániť alternatívnu ústupovú cestu (Kysucké Nové Mesto – Nesluša – Zákopčie – Raková – Turzovka), po ktorej sa nemecké jednotky plánovali presúvať do Protektorátu.

Celý fortifikačný systém budovaný na Kysuciach pozostával zo súvislej línie protitankových priekop, ktoré boli na dostrel kryté streleckými zákopmi a delostreleckými palebnými postaveniami. Líniou sa tiahla sieť pechotných zákopov, na strategických bodoch sa budovali železobetónové guľometné hniezda typu „Kugelstand“ alebo „Ringstand“. (Niekoľko zrekonštruovaných „Ringstandov“ je možné i dnes stále vidieť na pomedzí Krásna nad Kysucou a Zborova nad Bystricou.) Pevnostný systém bol zároveň poprepájaný spojovacími zákopmi. V horskom teréne okupanti budovali drevozemné bunkre, pričom na blokovanie komunikácií používali rôzne železné alebo betónové prekážky a zátarasy. Obranný systém okrem toho na viacerých miestach posilňovali mínové polia, prekážky a zátarasy z ostnatého drôtu a tzv. „líščie diery“, čo boli jamy vykopané v zemi, v ktorých boli ukrytí strelci.

Nemecký bunker typu Ringstand (internet)

Nákres nemeckého pechotného bunkra Kugelstand (internet)

Výstavba pod nemeckým patronátom

Pri výstavbe pevností sa najväčšia pozornosť venovala strategickým úsekom, na ktoré mal smerovať najväčší nápor. Silné opevnenia mali chrániť najmä oblasť Bystrickej doliny i okolie Kysuckého Nového Mesta v blízkosti sútoku Kysuce a Váhu. Výstavba pevnostného systému prebiehala od začiatku plne v réžii nemeckých okupačných orgánov. Od miestnej samosprávy požadovali najmä zabezpečenie pracovných síl a materiálu, pričom tieto požiadavky uplatňovali nekompromisne, často i za použitia donucovacích prostriedkov. Pracovnú povinnosť pri budovaní zákopov mali všetci muži od 16 do 50 rokov. Tam kde bol nedostatok mužských pracovníkov nasadzovali i ženy. Samozrejme, z pracovnej povinnosti existovali výnimky. Išlo najmä o zamestnancov strategických podnikov a podobne, o čom spočiatku rozhodovali slovenské úrady, neskôr od začiatku roku 1945 si však všetky kompetencie v otázke nasadzovania pracovných síl prisvojilo nemecké velenie. Tunajších obyvateľov nemecké jednotky využívali najmä pri menej odborných zemných a výkopových prácach. Náročnejšie a odbornejšie práce vykonávalo ich vlastné stavebné vojsko.

Okrem ľudí boli na budovanie opevnení nasadené i všetky kone a dostupná technika. Dňa 22. decembra 1944 okresný náčelník v Kysuckom Novom Meste v tejto veci vydal nariadenie, ktorým požiadavku nemeckej strany právne ošetril nasledujúcou vyhláškou: „Všetky konské zápražia v okrese Kysucké Nové Mesto zaisťujú sa podľa § 67 – 89, zákona č. 161/1936 Sb. z. pre veliteľstvo opevňovacích prác v okrese Kysucké Nové Mesto. Každý majiteľ koňskej zápraže je povinný podpísať prehlásenie tohto znenia : Zaväzujem sa, že budem vykonávať so svojou zápražou povoznícke práce pre veliteľstvo opevňovacích prác v okrese Kysucké Nové Mesto (Pioner Sonderstab 115 Žilina) za úradne stanovené sadzby.“

V prípade pracovného nasadenia obyvateľstva je potrebné uviesť skutočnosť, že aj keď išlo o nútené prace, robotníci za ne dostávali mzdu. Vonkoncom pritom nešlo o malé peniaze. Keďže všetky náklady spojené s výstavbou financovala slovenská vláda, nemecká branná moc bola pomerne štedrá a pracovníkov platila slušne. Vďaka dôslednosti kronikára z Horného Vadičova dokonca poznáme aj hodnotu finančných odmien vyplácaných pri budovaní opevnení: „Slobodní do 21 rokov dostávali 6,50 Ks na hodinu, ženatí od 21 rokov 7,50 Ks/ hod, vedúci skupiny 10,Ks/ hod, furman na 1 koňa 192,50 Ks/ denne a na dva kone 300,Ks/ denne.“

O pracovnej povinnosti pri budovaní pevností miestne úrady verejnosť informovali vyhláškami publikovanými v jednotlivých obciach. Napríklad na práce plánované dňa 11. decembra 1944 povolávali obyvateľov Kysuckého Nového Mesta a okolitých dolnokysuckých obcí vyhláškou nasledujúceho znenia.

„Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste
Opevňovacie práce na Slovensku
VYHLÁŠKA
Podľa ustanovenia § 67 a 70 zákona č. 131/ 36 zbz. vyzývam všetkých obyvateľov obcí Kysucké Nové Mesto, Nesluša, Rudina, Rudinská, Radoľa, Budatínska Lehota, Lopušné-Pažite, Dolný Vadičov mužského pohlavia vo veku 17 – 50 rokov a ženského pohlavia vo veku 17 – 35 rokov bez ohľadu na to či už na opevňovacích prácach pracovali inde, aby sa dňa 11. decembra ráno o 4:00 dostavili na opevňovacie práce do Kysuckého Nového Mesta, Neslušská cesta pri Železničnej stanici. Nástroje (krompáč, lopata, rýľ, motyka) a podobne nech si každý prinesie so sebou. Nedostavenie sa do práce bude prísne kontrolované a nedostavší sa bude predvedený a podľa zákona potrestaný.“

Dva dni predtým ( 9. 12.) boli vyhláškou podobného znenia povolaní na práce i obyvatelia obcí Bystrickej doliny, Lodna a Kysuckého Lieskovca.

Okrem predpísaných vekových kategórií boli na práce príležitostne, najmä v prípade akútnej potreby, nasadzovaní i mladiství, čo nám dokumentuje napríklad hlásenie Zboru národnej obrany v Bratislave zo 17. novembra 1944. „Zistil som, že na opevňovacie práce posieľajú sa deti mladšie ako 15 ročné, a dokonca i dievčatá. Upozorňujem, že takýto postup je neprípustný a preto čo najprísnejšie zakazuje sa podieľať na opevňovacích prácach mladistvým pod 15 rokov“

 Mgr. Martin Turóci, PhD.
Kysucké múzeum

Podrobnejšie informácie o tejto téme nájdete v pripravovanej monografii o Kysuckom Novom Meste.