nemecky bunkerStavebné práce na fortifikácii finišovali najmä od prvých mesiacov roku 1945, keď Červená armáda začala v zrýchlenom tempe postupovať z východného Slovenska smerom na západ.

Výstavba v zrýchlenom tempe

Kvôli zefektívneniu výstavby v okrese Kysucké Nové Mesto od 10. januára 1945 vstúpili do platnosti nové sprísnené pravidlá pracovnej služby odovzdávajúce všetky kompetencie do rúk nemeckej brannej moci. Predtým totiž niektoré náležitosti (pracovné sily) zabezpečovali miestne úrady, ktoré však podľa názoru nemeckej strany nepostupovali vždy dostatočne razantne. Nemci si preto ihneď po získaní plnej kontroly nechali od miestnych samospráv vypracovať kompletný súpis pracovných síl, ktoré potom povolávali podľa potreby do práce. Napríklad z okresu Kysucké Nové Mesto sa na budovaní opevnení podieľalo asi 4000 ľudí, predstavujúcich všetky voľné pracovné kapacity, ktoré dokázali samosprávy zmobilizovať. Popri bežných zamestnancoch, išlo v značnej miere o nezamestnaných sezónnych robotníkov a ďalších sezónnych pracovníkov. S ich náborom Okresnému úradu v Kysuckom Novom Meste pomáhal najmä miestny Úrad práce.

Potom ako koordinácia prešla plne do nemeckých rúk, tempo stavebných prác značne vzrástlo. Nemci totiž v krátkej dobe prijali viaceré opatrenia zamerané na zvýšenie pracovného výkonu. Medzi ne patrila napríklad i vyhláška vydaná v polovici januára 1945, ktorá okrem iného zrušila i všetky výnimky a oslobodenia od práce vydané slovenskými úradmi a po novom ustanovila, že takéto povolenie môžu vydávať výlučne iba nemecké vojenské orgány. Predtým totiž v tejto veci rozhodovali miestne úrady na návrh notariátov a počet výnimiek sa zdal nemeckým úradom privysoký. Po prijatí nových pravidiel ich počet značne poklesol. Od pracovnej povinnosti ostalo oslobodených iba niekoľko málo kategórií ľudí. Na výstavbe nemuseli pracovať len osoby zamestnané v dôležitých strategických podnikoch, čo sa týkalo najmä robotníkov pracujúcich v zbrojovke v Považskej Bystrici a v niektorých podnikoch v Žiline (firma Rütgers, celulózka, vápenka vo Varíne). Na opevňovacích prácach nemuseli pracovať ani ľudia pracovne nasadení na iných úsekoch na Slovensku. Oslobodení boli taktiež ľudia pracujúci pre potreby armády, čo však museli dokladovať zvláštnym potvrdením. Inak pracovnej povinnosti podliehali úplne všetci spadajúci do stanoveného vekového rozpätia. Pri úplnej mobilizácii pracovných síl nemecké úrady neváhali pristúpiť ani k mimoriadnym opatreniam. Napríklad v Kysuckom Novom Meste a na celých dolných Kysuciach dokonca museli od začiatku roku 1945 zastaviť alebo obmedziť svoju činnosť takmer všetky podniky. Z rovnakého dôvodu boli pozastavené i verejnoprospešné projekty, ako napríklad regulácie vodných tokov a podobne. Podľa nových pracovných podmienok mohla v domácnostiach zostať iba jedna žena staršia ako 35 rokov. Na výstavbu opevnení museli nastúpiť dokonca i miestni učitelia, ktorí zväčša vykonávali funkciu predákov pracovných skupín. Príležitostne boli na práce povolávaní taktiež študenti stredných a vysokých škôl.


Obchádzanie pracovnej povinnosti sa nevyplácalo

Vysoké pracovné nasadenie a obmedzenie absentérstva umocňoval i prepracovaný systém trestov a kárnych opatrení. Organizátori totiž už vopred mysleli na situáciu, že by sa chcel niekto prácam úmyselne vyhnúť. Podľa vyhlášky Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste vydanej začiatkom januára 1945: „Osoby, ktoré vydané nariadenie (o pracovnej povinnosti) neuposlúchnu, budú zaradené do trestných pracovných jednotiek, kde budú konať práce pod zostreným dozorom a mimo územia Slovenského štátu.“ Rozsah trestov ďalej rozširoval výnos Ministerstva národnej obrany zo dňa 4. januára 1945 č. 150 dop. 36 / 1945 podľa, ktorého mohli byť absentéri zaraďovaní do trestných jednotiek vykonávajúcich pod zostreným dohľadom najhoršiu a najnamáhavejšiu prácu. O zaradení do trestného pracovného oddielu rozhodoval veliteľ pracoviska, ktorý taktiež určil dĺžku trvania trestu. V prípade jednej absencie sem mohol byť previnilec zaradený na čas, pokiaľ absentoval viac krát, mohli ho sem zaradiť natrvalo. Dozornú strážnu službu podliehajúcu nemeckému veleniu vykonávali pri prácach zväčša príslušníci miestnych Pohotovostných oddielov HG z Kysuckého Nového Mesta. Spojené hliadky žandárov a nemeckého sonderkomanda zo Žiliny zas pravidelnými domovými prehliadkami kontrolovali nasadenie miestneho obyvateľstva na pracovisku.

nemecky bunkerŽelezobetónový nemecký bunker vybudovaný v blízkosti Kysuckého Nového Mesta (ŠA v Žiline so sídlom v Bytči, pracovisko archív Čadca)

Práce neboli populárne

Výstavba opevnení i napriek dobrým mzdovým podmienkam, bola medzi obyvateľstvom krajne nepopulárna. Hoci oficiálne záznamy a správy miestnych úradov hovoria o kladnom vzťahu k pracovnej povinnosti, opak bol pravdou. V každodennej praxi sa preto obyvatelia zväčša usilovali práci najrozličnejším spôsobom vyhnúť a pokiaľ už museli pracovať, pridelené úlohy vykonávali, čo možno najmenej efektívne. Aj preto výstavba, napriek maximálnej mobilizácii a všetkým prijatým opatreniam, nepokračovala požadovaným tempom. Okrem všeobecnej pracovnej pasivity, určitý podiel na tom mali i sabotáže, dezercie príslušníkov pracovných jednotiek a podobne. Ďalší faktor predstavovala i v určitých ohľadoch nesprávna organizácia zo strany štátnych a okupačných orgánov, o čom nám priame svedectvo podáva správa hlavného notára v Kysuckom Novom Meste adresovaná do rúk okresného náčelníka, v ktorej úradník konštatuje nasledujúce skutočnosti: „Odvolávajúc sa na nariadenia opevňovacích prác Slovenského štátu musím zdôrazniť, že táto bola prijatá s veľkým oduševnením, ale nevdojak dojala príležitosť nedokonalej organizácie, lebo samozrejmé je, že keď občania zadosť učinili svojej povinnosti i vo veľmi krátkom čase – vo veľmi daždivých časoch, nebola ich možnosť dopravy vzatá v úvahu. Prosím preto na budúce, by rozkazujúce úrady boli priamo poučené o možnosti dochádzania z tej ktorej obce. K veci dovoľujem si úctivo poznamenať, že stal sa mi prípad, ktorý je honorovaný nad všetku povinnosť, že jedna moja občianka v záujme vykonávanej jej povinnosti, nedocielila tejto, mi odumrela.“

Stavebné práce okrem toho spomaľovali i príležitostné útoky partizánov, ktorí na nemecké jednotky situovane najmä v oblasti dolných Kysúc podnikali výpady zo svojich stanovíšť v okolitých lesoch. Najčastejšie útočili na hliadky sledujúce priebeh stavebných prác. Pri útoku partizáni nemecké jednotky obyčajne odzbrojili a pri ústupe, niekedy i za pomoci miestneho obyvateľstva, zničili i stavebné príslušenstvo alebo niektorý z fortifikačných objektov.

kostol stara bystricaKostol v Starej Bystrici po skončení bojov (apríl 1945) (Fotoarchív Kysuckého múzea)

Systém sa minul účinku

Aj napriek všetkým opatreniam a úsiliu o čo najväčšiu exploatáciu pracovných síl sa nemeckým jednotkám nepodarilo fortifikačný systém na Kysuciach dokončiť v plánovanom rozsahu. Vybudované fortifikácie napokon nenaplnili pôvodný zámer stať sa neprestupnou hrádzou sovietskeho postupu a zohrali iba čiastkovú úlohu pri bojoch o Starú Bystricu. Nemeckým jednotkám sa tu vďaka masívnej obrannej línii podarilo nápor zadržiavať Sovietov približne tri týždne, počas ktorých bola obec vystavená permanentným útokom. Po prelomení odporu 26. apríla už sovietske jednotky Kysucami postupovali bez väčších problémov. Pevnostné línie vybudované na iných miestach ich postup nijako vážnejšie nespomalili. Niekde dokonca ostali iba nedávno postavené pevnosti nevyužité. Napríklad v Zákopčí pevnostná línia chrániaca ústupovú cestu do Protektorátu (ktorej pozostatky sú dobre viditeľné i dnes) pri obrane priestoru výraznejšiu úlohu nezohrala. Nemecké jednotky totiž svoje pozície opustili bez boja ešte pred príchodom Červenej armády v noci 2. mája 1945.

 Mgr. Martin Turóci, PhD.
Kysucké múzeum

Podrobnejšie informácie o tejto téme nájdete v pripravovanej monografii o Kysuckom Novom Meste.

Prečítajte si aj:

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: