frantisek chabrecekChovateľstvo na Kysuciach je na ústupe, aj keď sa stále máme čím pochváliť.  Prečítajte si rozhovor s Františkom Chabrečkom.

Ako dlho sa venujete chovateľstvu?

Povedal by som, že odmalička, keďže otec bol tiež veľký nadšenec zvierat, či to boli husi, kačky, sliepky, králiky. Ako štvorročný mám už fotku s králikmi – s Novozélandským bielym, lebo otec robil na Ostravsku a tam to bolo už dávno zaužívané. Odmalička ma to chytilo. Venoval som sa už viacerým plemenám a od roku 1969 sa v podstate nepretržite venujem plemenu Nemecký obrovitý strakáč.

Čím je pre vás Strakáč zaujímavý? Je to staršie plemeno?

Vyšľachtili to Nemci, je to ich národné plemeno. Povedal by som, že tam dosahuje aj životnú váhu. V tejto krajine je to atraktívne plemeno. Ak sa mu venujete a chováte toto plemeno, ten moment keď čakáte že sa okotí samica a pozriete sa do hniezda, to je akoby ste vyhrali športku. Je to ozaj krásne plemeno a robia mi veľké potešenie.

Na Kysuciach má registrované chovateľstvo už pomerne dlhú históriu. Boli ste pri začiatkoch registrovaných chovov, respektíve chovateľskej klubovej činnosti?

Oficiálne som zaregistrovaný od roku 1978, ale náš spolok na Rakovej funguje od roku 1965. Naša organizácia bola veľmi silná. Sústredila sa buď na králiky alebo na hydinu na Kysuciach, ale aj na Slovensku. V roku 1984 sme chceli usporiadať prvú výstavu, a to sa nám aj podarilo. Odvtedy tieto výstavy pravidelne usporadúvame s veľkou návštevnosťou aj so zahraničnými hosťami z Českej republiky či z Poľska.

chovatelia rakova 002

Čím to je, že práve v Rakovej sú chovatelia tak silní?

Bol tu dobrý základ starších chovateľov za federálneho Československa, naši vtedy väčšinou pracovali na Morave alebo v Čechách. Odtiaľ sa dostali k nám na Rakovú čistokrvné králiky. My sme boli takí mladší zanietenci, tieto chovy sme rozšírili a sú tu až dodnes. V dnešnej dobe sa na Rakovej chová približne 20 až 22 plemien králikov a už sa vo veľkom rozbehla aj hydina, a to hrabavá, vodná, holuby, exoty.

chovatelia rakova 001V 90-tych rokoch potom nastal mierny útlm. Teraz mám pocit, že sa to znovu vracia, je to tak?

V okresnom výbore som pracoval od roku 1985. Na Kysuciach bolo 23 organizácií, ale po Nežnej revolúcii sme ostali iba štyri a to: Kysucké Nové Mesto, Čadca, Svrčinovec a Raková. Najväčší prím hrala Raková, mala najviac členov a pravidelne organizovala výstavy. Momentálne je už na úpadku Čadca, čo nás neteší, ale sme radi, že založili opätovne spolok na Svrčinovci, ktorý spadá skôr pod Žilinský okresný výbor.

Popisujete klubovú činnosť, organizované členstvo. Pokiaľ ide o samotný chov hospodárskych zvierat na Kysuciach, ako sme na tom?

Kedysi sa hovorilo, že každá miedzka mala byť vykosená. Vždy sa kosilo okolo potokov, aby sa úroda pozbierala a s tým sa živili ovečky, kozy, králiky, dobytok. Povedal by som, že tá obec bola čistá, seno bolo posušené, krajina vyzerala úplne inak ako v dnešnej dobe. Prejdite sa kúsok odtiaľto a uvidíte, že je všetko zarastené burinou a všelijakými náletmi a nie je to pekné a ani dobré pre prírodu.

Myslíte, že sme zleniveli?

Povedal by som, že áno. Je tu zopár zanietených ľudí, ktorí ozaj idú, neťaží sa im a ideme pokosiť aj tým starším či naším priateľom. Mládež, to sú zase samé mobily, tablety a televízia. Nepozdáva sa mi to. Ale môžem povedať, že máme šikovných mladých chovateľov, ktorých vieme zapojiť, robíme aj prednášky a ich to baví.

chovatelia rakova 003


Celkom ma zaujíma otázka, ako krajinu dostať späť do kultivovanejšej formy. Stačí sa pozrieť kúsok ďalej, za hranice na Moravu. Čo myslíte, že by bolo potrebné urobiť?

To je ťažká otázka. Je to mentalita národa, mentalita ľudí a je to v silných osobnostiach, ktoré sú napríklad na dedinách alebo v mestách a pritiahnu nových členov. Spolok je aktívny, keď sa zúčastňuje nielen na našich miestnych, okresných ale aj národných a medzištátnych výstavách. Poteší nás, keď naši chovatelia vystavujú na celoštátnej výstave alebo na európskej výstave, v Dánsku, v Nórsku. Z toho máme veľkú radosť. Naša organizácia je, povedal by som, druhou organizáciou na Slovensku, ktorá získala za medzinárodné výstavy s účasťou Poľska a českých chovateľov Európsku plaketu.

Máme sa čím pochváliť. Toto potom nasledujú aj títo mladí chovatelia - keď sa plaketa vystaví tak vidia, že to nespadlo z neba, ale je to za našu celoživotnú výkonnú prácu.

Vnuk Matúš sa pochválil aj svojou trofejou...

Bolo to vlani na miestnej výstave, kde bolo vystavené veľké množstvo králikov, drobnej hydiny, hrabavej hydiny, vodnej hydiny. Boli tam aj mladí chovatelia, vystavovali škrečky, morčatá a za to im boli udelené pamätné poháre. To ich nabudí, inšpiruje a potom sa stále pýtajú a čakajú, kedy bude ďalšia výstava.

frantisek chabrecek

Všimol som si, že aj vnučka má záujem

Vnučku to drží dlhé roky, koľkokrát si aj poplače, keď sa jej nedarí. Dedo vtedy povie: „Sadaj do auta, niečo kúpime, niečo zabezpečíme.“ Musím ju trochu podržať, aby pokračovala v našich šlapajach.

chovatelia rakova 004Aký bol váš najväčší chovateľský úspech?

Môj najväčší úspech bol na celoslovenskej výstave mláďat králikov v Novom Meste nad Váhom - tam bola udelená čestná cena. Ďalší úspech bol vrcholový na celoštátnej výstave zvierat v Nitre, kde moja kolekcia získala najvyššie ocenenie a samica získala titul šampiónka.

Spolupracujete aj s chovateľmi napríklad z Čiech?

Spoluprácu s Čechmi máme dlhé roky. Navzájom sa doplňujeme s chovateľmi - uzatvorili sme spoluprácu so združenou organizáciou Stará Ves nad Ondřejnicí, to je bývalý okres Frýdek-Místek. Spolupracujeme s nimi už 32 rokov, navzájom si vymieňame zvieratá. Oni ich na našej výstave dovezú k nám, my zas k nim. Týmto tá výstava získava na atraktivite, pretože je tam viac druhov plemien. Príde celý autobus z Moravy, radi sa stretneme, porozprávame... A tieto priateľské vzťahy máme aj s Poliakmi - oni tu chodievajú, lebo to nemajú ďaleko. Keďže sa s nimi už dosť dlho poznáme, tak im kamarátsky predáme králiky za nižšiu cenu.

Na čo sa môžeme najbližšie tešiť?

Plánovaná bola výstava na naše hody, ale keďže sa šíri koronavírus, tak je všetko zakázané. Naši chovatelia, ktorých som teraz obišiel, majú opäť čo ponúknuť. Zvlášť hydinári majú veľa nových plemien, radi by to chceli vystaviť a svoju prácu zúžitkovať. Najbližšia výstava v Rakovej bude 14.10., ale bude to výstava záhradkárov.

Zaujímalo by ma, či sa teraz neoživil záujem o chovateľstvo? Cez koronavírus sa ľudia trochu spomalili, nezačali sa viac o túto tému zaujímať?

Nepocítil som to, lebo aj my sme mali obmedzenie stretávať sa, buď výbor alebo členská schôdza. Obávali sme sa, lebo niektorí naši členovia sú už starší a chceme sa predbežne vyvarovať takýmto rizikám. Necháme to na dlhšie zváženie, či je vhodné robiť ďalšie aktivity. Za našou výstavou je týždeň poctivej práce, stavania klietok. Vystavených je okolo šesťsto zvierat. Všetko treba pripraviť, napríklad aj katalóg. Po výstave zase všetko upratať, aby boli priestory v poriadku, tak ako sme ich prevzali, tak ich musíme aj odovzdať. V dnešnej dobe to stojí okolo 1500 eur.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

zhováral sa Peter Kolembus

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: