milan suska architektRozhovor s kysuckým architektom ing. arch. Milanom Šuškom o Čadci, Kysuciach a na našej slepote k tomu kde žijeme

 

 

Rozhovor s Ing. arch. Milanom Šuškom - kysuckým architektom, ktorého tvorba a život zavial mimo región Kysuce, ale stav regiónu Kysuce a Čadce mu nie je ľahostajný. Stretli sme sa v Zázrivej, kde bol oslovený, aby pomohol pre obec zaviesť novú identitu informačno-navigačného systému. Využil som túto príležitosť na rozhovor o architektúre, Čadci a kysuckých reáliách v oblasti architektúry a verejných priestorov.

 

Ako si sa dostal k architektúre a prečo tvoríš mimo Kysúc?

zazriva milan suskaWorkshop k téme navigačno-informačného systému v obci Zázrivá. Že budem architekt som vedel už ako dieťa, keď som s folklórnym súborom na výlete vo Florencii zostal stáť pred katedrálou, ktorú nešlo v tesných uličkách odfotiť a prvý krát pocítil silu architektúry. Neskôr ma fascinovalo Holandsko, kde som počas pracovnej stáže zistil, ako sa tam krásne chovajú k svojím tradíciám a dokážu včleniť modernú stavbu do starej dediny. Keď som ukazoval svojím kolegom Kysuce, použil som Google a prvá fotka vypadla z Múzea Kysuckej Dediny, kde boli krásne drevenice so zladenou architektúrou, ktorá vychádzala materiálovo z krajiny. Keď prišli a videli tie reálne Kysuce - žiadny súlad, každý dom iný, každý plot, neharmonické farby a divné tvary, tak boli mierne šokovaní z toho, ako sa prezentuje náš región a ako skutočne vyzerá. Vtedy sme sa rozhodli zmapovať ako vlastne ten región v skutočnosti vyzerá. Teda formou odfotiť nádherné výhľady a krásne stavby, ale aj neresti. Pozvali sme 30 architektov, ktorí prišli na Kysuce z piatich európskych krajín a vznikla z toho kniha. To bolo v roku 2010, už je vypredaná. Potom nasledovali ďalšie knihy. Takto vznikol záujem pre tradičnú architektúru z ktorej vychádzame i v našej tvorbe. Architektúru som študoval v Brne, po škole a praxi sme so spolužiakmi založili vlastný ateliér VES MĚS architekti, a zostal som na Morave, ale zákazky máme i na Slovensku.

 

Staré Kysuce mali svoju formu napriek tomu, že tu neboli architekti a bola chudoba. Niekde sa to zlomilo. To muselo mať ale nejakú históriu. Snáď od 60-70 rokov, tipujem, došlo k brutálnej devastácii kysuckej krajiny. Začalo to možnože družstvami, ľudia mali možno viacej peňazí na stavbu murovaných domov... Neskôr 90. roky tomu vôbec nepomohli a to trvá doteraz. To je ale môj laický pohľad. Skús popísať túto históriu z tvojho pohľadu.

Práve ten Stredoeurópsky región je špecifický, že do kultúrnej tradície zasiahla socialistická ideológia, ktorá chcela premeniť vidiek, architektúru aj človeka. Ja úplne neodsudzujem tie brizolitové domy, pretože mali a ešte niektoré majú, krásne proporcie. Často boli navrhované architektmi. V tej dobe sme stavali v rámci Európy veľmi pokrokovo a moderne. Síce materiály, napríklad na rovné strechy, ešte neboli odskúšané a často laicky zrealizované. Ale áno ten dôvod, prečo tento región dnes vyzerá tak, ako vyzerá, má svoje korene. Je to tá silná, riadená premena za socializmu. Následne v 90. rokov, reakcia na socializmus a neobmedzená sloboda, že teraz budeme robiť to, čo chceme, bez nejakého súladu, bez vzťahu k minulosti alebo väčšieho konceptu. To je možno dôvod súčasného neblahého vzhľadu. Riešenie príde časom, aj také to pobláznenie z 90. rokov, ktoré stále trvá, nám príde z chuti. Ako sme odsudzovali tie socialistické domky, príde doba, keď budeme pozerať na súčasné katalógové domy, na extrémne farby a prestavby ako na niečo šialené. A verím že sa vrátime trochu ku koreňom, alebo znormalizujeme život aj architektúru. Sledujem to ako sinusoidu, z extrémov do extrémov. Verím, že sa to ale upokojí a zkultivuje.

 

Tvoríš v Čechách. Vidíš tam rozdiel v prístupe úradov, developerov a celkovo ľudí k prístupu ku krajine?

lavicka"Nebojíme sa ani navrhovať malé veci"Máme spoločnú minulosť, takže je to veľmi podobné, ale myslím si, že nejak v Česku majú oveľa viac vycibrený vkus. Je tam viac diskusie o štýle, o designe, o architektúre, o krajine, než na Slovensku. A podľa mňa aj to je dôvod prečo na Slovensku nemá architektúra také docenenie. V Česku je normálne, že ľudia si najmú architekta aj na malý projekt, čo u nás takým zvykom, alebo pravidlom nie je. Keď som sa spýtal svojho Švajčiarskeho kolegu, prečo je u nich architektúra tak kvalitná a prečo sa tam stavia tak nádherne a s citom, odpovedal, že u nich už na základnej škole sa učili čo je to dobrý design, čo je to moderná architektúra. A keď tie decká vedia, čo je dobrá architektúra, tak potom to aj chcú. A to podľa mňa u nás trošku chýba. Možno práve to je odpoveď ako pozdvihnúť stavebnú kultúru, dostávať dobrú architektúru a design do škôl.

 

Paradoxne to nevedia niektorí naši architekti a developeri, nieto ešte deti. Tento rozhovor sa odohráva v Zázrivej a práve tu taká debata prebieha. Nemala by debata o smerovaní dediny po vizuálnej stránke prebiehať vlastne v každej dedine?

Mohla by. Podľa mňa obce i mestá postupne začínajú zisťovať, že sa oplatí investovať do kvality. Riešením sú aj dobré príklady. Ak budú dobré príklady, aj keď zatiaľ len v pár obciach, pár domov, tak ich začnú ľudia alebo ďalšie obce kopírovať, tak to funguje. Ja mám skúsenosť s klientmi, keď navrhujem, sú schopní prijať len to, čo už videli, alebo zažili niekde inde, u nejakého známeho. „Ten luster sa mi páči, má ho susedka a je krásny,“ ale keď prídem s niečím novým, potrebujú nejaký čas, aby to prijali. Ľudia prirodzene preberajú a kopírujú dobré príklady. Dobré príklady sú veľmi dôležité na to, aby sa kultivovala architektúra a vidiek. Takže si myslím, že časom to príde. Potrebujeme čas a dobré príklady.

 

Nedá sa mi neopýtať na jednú citlivú vec, nie som síce Čadčan, ale pracujem tam. Teda Čadca - to je vlastne tá otázka.

cadca smogJeden z klasických pohľadov na ČadcuNo ja hovorím, že človek nemôže za to kde sa narodí. Ale nie… (smiech). Vždy som premýšľal veľmi kriticky k všetkému čo sa tam deje, hlavne keď kráčam zo stanice domov, prvý dojem je šokujúci, ale začínam byť zhovievavý a už sa nad niektorými vecami zasmejem. Je to možno lepšie vnímať s vtipom, keď zase neupratali chodník po zime, a stále neopravili zábradlie a odpadkové koše. Čadci chýba základná údržba, upratané a opravené chodníky, starostlivosť o mestskú zeleň neexistuje. Máme síce regulačný plán na centrum, ale málo vecí sa podarí. Často sa premýšľa len dopravácky a nie ako bude fungovať mesto ako organizmus. Je tam množstvo paškvilov, ktoré by sa dali ľahko napraviť, ale nie je tam nikto, kto by o to stál. Nedávno som vlastne zistil, že Čadcu nemožno posudzovať podľa exteriéru, podľa ulíc, námestí a parkov, pretože celý život sa odohráva v rôznych krčmách a puboch. To je Čadca. Podľa mňa musíte vliezť do nejakého podniku a tam sa dozviete o živote v Čadci. To je podľa mňa čadčiansky verejný život. To, čo nás obklopuje vonku, je často prehliadané. Napríklad, železničná stanica. Nádherná budova postavená v bruselskom štýle architektom Hrejsemnou, unikátna stavba v rámci Slovenska. Ale zase chýba základná údržba, neumyté okná, nevábne vonia, nefunkčné dvere.

Vizuálny smog je v Čadci všadeprítomný

Vizuálny smog ti nevadí?

No, vravel som si, že by som mohol do Čadce robiť organizované ozdravné zájazdy, na ktorých by si ľudia z iných miest uvedomili, že u nich je to ešte celkom dobré (smiech). Skutočne, vizuálny smog je jeden z najväčších problémov. Čadca je exemplárny príklad toho, ako môže mesto pôsobiť zle oblepené plastovými reklamami nevkusnej grafiky. Nechcem na toto ani odpovedať. V spojení s tými nepozametanými chodníkmi je to smutné.

 

Hovorím si, že Matičné námestie je vizuálne veľmi perspektívne.

Mohlo by byť v budúcnosti. Čadca dnes nemá skutočné námestie, vydláždená plocha nie je sama o sebe námestím, chýbajú tam domy, živý obchodný parter a pocit uzavretosti.

 

A iné miesta?

V Čadci sú jednotlivosti ktoré stoja za to. Barokový kostol, alebo jedinečná ranne modernistická radnica, ktorá vyniká v rámci celého Československa. Ale to sú všetko jednotlivosti, okolie je často bezduché.

 

Rozumiem, na túto tému by sme mohli debatovať donekonečna. Takže posledná otázka. Kam sa chceš osobne uberať a na čom práve robíš?

Pracujeme na malých projektoch. Nebojíme sa ani navrhovať malé veci, ako je oplotenie cintorína, alebo navrhnúť lavičku. Aj to je naša práca. Vlastne všetko, čo nás obklopuje, niekto musel niekto navrhnúť. Veľké stavby by som robil veľmi rád a verím, že časom sa k ním dopracujeme ale zatiaľ sú to rodinné domy, penzióny, interiéry, úpravy námestí. No a fascinuje ma kritický regionalizmus. Je to nový smer v architektúre, reakcia na modernu, funkcionalizmus a postmodernu.

 

Milan, ďakujem za rozhovor nech sa darí. S Ing. Arch. Milanom Šuškom sa zhováral sa Peter Kolembus

Z tvorby Milana Šušku:

 

 

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: