Peter, po rokoch úradovania sa vraciaš znova k podnikaniu, aj keď asi nie úplne komerčnému. Čo robíš?

Podnikaniu sa venujem prakticky od ukončenia vysokej školy, ale tomu som sa musel venovať aj vo funkcii starostu, pretože moja funkcia bola v pozícii neuvoľneného starostu. To znamená, že ma neživilo starostovanie, ale musel som sa venovať neustále aj podnikaniu. To podnikanie som čiastočne, a v poslednej dobe úplne preniesol na českú stranu.

Čomu všetkému sa venujem? Máme vlastnú značku piva - Hrčavský ležák, Hrčavský grunt ako aj vybudovanie syrárne a mliekarne, ktorá vznikla priamo na Trojmedzí. Tá spracúva mlieko naše - lokálne, vyrába regionálne mliečne produkty a máme aj ďalšie aktivity vo forme veľkoobchodu a maloobchodu. Aby sme sa ako rodina uživili. Toto všetko je výsledok práce, ktorá smeruje k tomu, aby sa ľudia čo najviac venovali lokálnej ekonomike. Ale ona nefunguje sama o sebe. Ona funguje, pokiaľ trh napĺňame vlastnými produktami a službami, ktoré, keď je turista prilákaný na Trojmedzie, si ich aj zakúpi . To sa prejavuje v náraste obratu malých firiem, v napredovaní, investovaní do technológií a tak ďalej. Takže, to bola vlastne moja téma uplynulých rokov, keď som sa ako starosta snažil rozhýbať sféru lokálnej ekonomiky postavenej na produktoch a službách pre cestovný ruch.

Bratia Staňovci - obaja propagátori chovania a domácich potravínČo sa týka domácich potravín, stále sa toho u nás produkuje málo. Kde treba skôr začať, kde robíme chybu?

Každý musí začať sám u seba, pretože nemôžeme neustále lamentovť, že v zahraničí sa dávajú do pozornosti lokálne produkty a u nás nie. Lokálna produkcia, u nás je stále len vo forme propagácie nejakých menších projektov. Naše potravinové koše sa plnia dovozovými potravinami zo supermarketov a malí výrobcovia nemajú absolútne šancu sa na tomto trhu uplatniť. A tiež konzument neobetuje trošku svojho času a nezájde trošku ďalej, než je parkovisko toho supermarketu.

Práve toto je jedna z tých tém, akým spôsobom ďalej rozvíjať a budovať novovzniknuté projekty, ktoré v  regióne postupne vznikajú. V podpore ľudí, ktorí sa chcú venovať tvorbe lokálnych potravín a produktov. Je to aj o rôznej lokálnej produkcii malých a stredných živnostníkov, ktorý vlastne začínajú vytvárať niečo, čo sa bežne nevyrába a nedostane sa nikdy do nejakých veľkých výrobných hál. Ale to je téma, ktorej sa musí venovať každý starosta obce, každý človek, čo trochu rozmýšľa nad rámec svojich povinností.

• 
• 
• 
• 
•  

Preto som aj členom komisie regionálnej značky Gorolsko Swoboda, ktorá certifikuje lokálne značky a regionálne produkty. Sme členmi Asociácie regionálnych značiek Českej republiky, ktorá ako jediná má značku presahujúcu aj hranice štátov. Sme v Čechách, v Poľsku aj na Slovensku. Jedna cesta ako budovať značku je motivácia bežného konzumenta. Lebo bez záujmu o takéto veci, výrobca nemá šancu sa uplatniť na trhu pretože dotácia v tejto oblasti zaostáva za bežným Európskym štandardom, kde majú prepracovaný celý systém národných dotácii na podporu a vznik malých výrobcov a producentov lokálnych potravín a produktov.

Manželka Monika StaňováČiže nielen producenti surovín, ale aj producenti potravín sú dotovaní?

Samozrejme, v Európskej Únii nefungujú len na európskych dotáciách tak, ako sme si my zvykli za posledné roky. Majú prepracovaný systém národných dotácií, kde už to začína tým, že vám podporia napríklad študenta, ktorý skončí nejaký poľnohospodársky smer. Dostane podporu farmár, aby ho zamestnal vo fachu, aby naozaj zamestnával zootechnikov, agronómov a podobne. Dostane dotáciu na to, aby ľudia neodchádzali mimo obor. Pretože bežný javom je dnes, že elektrikára robí mäsiar a mäsiara robí inštalatér a všetka tá energia, ktorá sa vynakladá do štúdia týchto ľudí sa stráca a oni sa učia od piky. Treba sa trošku poobhliadať po tých krajinách, kde tento systém už funguje. Kde vlastne ľudia sú motivovaní, aby nastúpili do konkrétnej profesie, tú ktorú vyštudovali a potom samozrejme zúročovať to vo forme dobrých nápadov posúvajúcich celý rezort. Lebo keď je niekto agronóm a je naozaj vyštudovaný agronóm, keď robí zootechnika a je naozaj vyštudovaný zootechnik - keď sa v týchto smeroch pohybujú odborníci, tak to má úplne inú úroveň.

• 
• 
• 
• 
•  

Nie je chybou a prekážkou aj byrokracia?

Byrokracia je prekážka na každom stupni bežného života.

Spomenul si vlastnú syráreň, v ktorej ste už spustili výrobu. Na čo všetko sa môžeme tešiť?

V syrárni Hrčavský grunt na Trojmedzí sa určite tešte na tradičné, aj netradičné výrobky z kravského, ovčieho a kozieho mlieka, ktoré spracúvame s tým, že sme syráreň certifikovaná aj na spracúvanie mlieka , ktoré môžeme nakupovať v regióne. Prípadne si tu môžu malí farmári, ktorí nemajú vlastnú syráreň, vyrobiť syr vo mzde, aj to bude jedna z našich činností.

Môžete si u nás zakúpiť tradičné výrobky, na ktoré ste naučení, na tradičnú slovenskú bryndzu zo 100% ovčieho mlieka, atď. Ďalším zámerom je výroba čerstvých mäkkých aj ochutených syrov, slaného syru Balkán, srvátkového syra - ricotty a tvarohu. Ricotta aj vo forme dezertov, po ktorých každý návštevník rád siahne. Chceme sa zamerať na zrejúce polotvrdé syry, ktoré nie sú bežne dostupné v regióne a týmto spôsobom vlastne mlieko, kvalitné v lete získané, uložiť a potom ďalej v zimných mesiacoch predávať. Tie syry musia mať minimálne 2-3 mesiace na to, aby sa mohli ďalej expedovať. Takže určite to neskončí len investíciou do syrárne ale aj do zrejúcich komôr, kde syry budeme dlhšie uskladňovať a tak to mlieko ďalej zhodnocovať.

Peter, ďakujem za rozhovor, nech sa vám aj s Monikou darí a nech vám tie syry zrejú :-)
Zhováral sa Peter Kolembus

• 
• 
• 
• 
•