lubomir janoska3 Kedysi pretekár a úspešný výrobca motocyklov teraz svoju energiu venuje spoločenským projektom a tiež dostavbe diaľnice D3. Prečítajte si rozhovor s Ľubomírom Jánoškom.

Pán Jánoška, máte technické vzdelanie. Viem, že aj váš otec bol strojár. Povedzte nám najskôr o ňom.

knm 1958
Kysucké Nové Mesto v roku 1958
Moji rodičia pochádzajú z Považia. Otec bol z Orlového, naši predkovia tam boli richtármi (1903, 1935). Jeho otec rozvážal uhlie po Považskej Bystrici a mali aj malé hospodárstvo. Všetko im ale v rámci kolektivizácie znárodnili. Mama bola z mlynárskej rodiny z Pružiny, počas vojny ich vypálili fašisti za prechovávanie partizánov a pomoc židovským rodinám. Mama mala vtedy 12 rokov. Počas, aj po vojne mali veľmi ťažké obdobie, mama ako 15-ročná nastúpila do muničky v Považskej Bystrici. Tam sa spoznala s otcom.

Otec dostal umiestnenku na Kysuce a v 1956 prišiel do ZPS. Tu rozbiehal nové technológie výroby ložísk a zmenil výrobu ložiskový krúžkov zo sústruženia na kovanie. To výrazne zmenilo kvalitu ložísk a z kysuckej ZVL sa stal líder výroby ložísk vo východnej Európe. Výskum a vývoj ložísk bolo špičkové pracovisko RVHP, to zabezpečilo rozvoj podniku, postavila sa nová guličkáreň, kováčňa a výroba malých ložísk v Žiline. Otec obdržal od prezidenta Rád práce (jeho činnosť je na samostatný článok).

My sme vyrastali v strojárskom prostredí, kde sa všetko točilo okolo ložísk. To nám predurčilo aj budúce zameranie. Vzdelanie bolo u nás všetkým a ja aj moji bratia vyštudovali vysokú školu v Žiline. Bratia študovali strojárske technológie, ja konštrukciu spaľovacích motorov. Naše mládežnícke roky sme strávili v Autoklube Radoľa, kde sme pomáhali s prípravou automobilov na rallye. To bola najlepšia technická škola. Venovali sme sa aj modelárstvu, úpravám motocyklov v Zväzarme ZVL. Na vysokej škole naša činnosť ale nabrala úplne inú úroveň.


lubomir janoskaOsobnosť Kysúc 2007Váš profesný život by sa dal skrátiť do vety: Od pretekára a výrobcu motoriek po aktivistu a bojovníka za dostavbu diaľníc na Kysuciach. Aký to malo vývoj? Čo bolo medzitým?

Toto je veľmi zjednodušený pohľad. V prvom rade som bol technik a konštruktér, ktorý pretekal na svojich motocykloch. Celý rok som vyrábal, prerábal a opravoval. Pretekal som hlavne v Čechách a záležalo mi, aby boli preteky aj na Slovensku. Tak sme usporiadali preteky (1983) a mali sme aktívnu prácu s mládežou. Už vtedy som chcel byť užitočný a pomôcť športu. Takto sme od rozbiehali Trial aj Cyklotrial. Časom sa z nich stali najúspešnejšie športy na Kysuciach, ale nejaký čas to trvalo.

Pôsobenie na úrovni Majstrovstiev sveta začalo na vojenčine v Pardubiciach a v Sverepci. Zúčastňovali sme sa Majstrovstiev sveta Enduro a usporiadali svetové podujatia. Najvýznamnejšie boli Majstrovstvá sveta v motocrosse 1988, 1989, Majstrovstvá sveta v Endure 1990 a Šesťdňová 1991. Boli sme veľa v zahraničí, naučil som sa pohybovať po svete a pracovať s najlepšími. Mali sme už zahraničné motorky a udávali sme trend. Mali sme vízie a plány. Svetové úspechy nás poháňali dopredu. Keď prišla revolúcia 1989, mal som 28 rokov.

knm objekt

Vtedy som sa rozhodol, že začnem podnikať a vyrábať svoje motorky. Mal som víziu, plán, silu aj znalosti to uskutočniť. Dali sme dohromady úžasný tím a dokázali sme to. Bola to ohromná práca a nasadenie. Všetko sme zvládli a motocykle sme skutočne vyrábali. V 1991 sme kúpili objekt v Kysuckom Novom Meste a za rok sme už vyrábali. Vyžadovalo to množstvo kapitálu. Už v tej dobe sme urobili spoločný podnik s Americkou vládou a vznikol nevídaný projekt. Vysoká technologická úroveň spolu s najlepšími technikmi na Kysuciach urobili technický unikát, výrobok, ktorý patrí k najzložitejším výrobkom súkromného podnikania. Dalo by sa povedať, že to bol prvý československý Startup.

motorky janoska

motorky janoska2

Výrobou motocyklov sme sa už zaoberali. Nasledovalo obdobie po motocykloch, ktoré bolo ťažké. Založili sme nové spoločnosti, ktoré pokračujú v strojárine dodnes. Ja som s mojimi skúsenosťami pracoval ako krízový manager v rámci spoločnosti Kriváň, hlavne v Považskej Bystrici a Dolnom Kubíne. Plánovaním na dlhé obdobie dopredu som sa začal venovať aj zložitej problematike “rodinných firiem”. V tejto činnosti sme boli opäť priekopníkmi. Na základe štúdia tejto problematiky sme si usporiadali vzťahy s bratmi aj spoločníkmi. Som pyšný, že sme tak zložitú problematiku zvládli a firmy fungujú a zachovali sa všetky vzťahy. Tento aspekt je mimoriadne dôležitý!


Boli ste vychovaný na základoch poctivého strojárstva...

Áno, bola to systematická práca našich rodičov. Od malička sme mali k dispozícii skladačky, technické časopisy, časopis ABC, robili sme modelárstvo, boli v Automotoklube, rozoberali motorky. Prioritou bolo vzdelanie, preteky, brigády, garáž... Technika od rána do večera. Je zaujímavé, že z technickej partie z ulice sme stále pri sebe. Dnes deťom veľmi chýba technická príprava, chýba škola hrou!


Spýtam sa ale inak a zo širšia. V otázke si pomôžem hokejom. Kedysi sme boli ako Československo dobrí. Aj následne sme dosiahli veľa. Vzniklo samostatné Slovensko, vstúpili sme medzi najrozvinutejšie krajiny sveta (EÚ), zrazu sme boli v A skupine. Lenže teraz nastáva akási stagnácia. Začínajú chýbať skutoční odborníci, elita - nemyslím tým ale magistrov sociálnej práce. Ako to vnímate vy?

Vnímam to ešte horšie. Stratila sa technická fortieľnosť, drina, systematickosť a túžba po vzdelaní a výsledkoch. Chýba boj o vízie a realizáciu svojich snov. Ale existujú aj výnimky. Sú dobrí, ale je ich málo. Hlavný problém je, že mladí ľudia sa boja neúspechu. Potom ich zväzuje opatrnosť a spadne to do priemeru. Tu platia heslá: ”najlepšie je byť najlepší” a “inovácie aj za cenu omylov”.


Ľudia vás spájajú s aktivitou za urýchlenú dostavbu diaľnice D3, no tých aktivít máte za sebou podstatne viac...

Naša spoločenská aktivita trvá už 40 rokov a je podstatne širšia. Čas a osud nám priniesol štyri “mimopracovné” aktivity. Venujeme im neskutočnú drinu, pracujeme na víziách, realizácii a takmer na všetkých aj fyzicky pracujeme. Ale pracujeme iba s ľuďmi, ktorým na danom projekte záleží. To je dôležité a to nám dáva energiu.


Môžete popísať, akým aktivitám sa venujete?

pretekyV rámci športu (1980-2020) sme priekopníkmi dvoch športov - Trial a Cyklotrial. Usporiadali sme jediné Majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnili na Kysuciach (MS BIU cyklotrial Radoľa-Ostré 1998). Celkovo sme sa podieľali na organizácii ôsmych svetových pretekov. Vo Sverepeci boli v motocrosse a Endure 1988, 1989, 1990, 1991 a cyklotrial na Kysuciach 1998 a v Terchovej 2004, 2007, 2018.

Usporiadali sme stovku celoštátnych a regionálnych pretekov. V cyklotriale máme majstra sveta a veľa odchovancov na svetovej úrovni. Tým sa môže pochváliť málo športov na Kysuciach. Samozrejme sme zakladali aj pracovali v domácich aj svetových federáciách SCU, SMF, EBU a BIU.

Ďalšou aktivitou je Združenie podnikateľov Slovenska (1990-2020). ZPS som pomáhal zakladať a bol som predsedom ZPS-Kysuce v rokoch 1992-1996 a 2015-2020. Táto činnosť je rozsahom porovnateľná so športom, hlavne v prvopočiatku. Tvorba živnostenského zákona, privatizačné komisie, Fond zamestnanosti, Tripartita, zamestnávateľské zväzy boli hnacím motorom kysuckého podnikania.

Výstavy Kysuckých podnikateľov boli jedinečné na Slovensku. Pomohli vzniku rady firiem. Posledné desaťročie sa zameriavame na rodinné firmy a ich prechod na nasledujúcu generáciu. V rámci združenia podnikateľov vznikla aktivita D3 pre Kysuce a D3 pre Európu. Je to logickým vyústením potreby priemyslu u nás a v EU. Výstavbu D3 považujeme za nevyhnutný predpoklad rozvoja Kysúc.

d3 kysuce


Jednou z aktivít je aj práca a pomoc hendikepovaným osobám.

To sú aktivity, ktoré mám so svojou manželkou Tatianou. Práca a pomoc hendikepovaným osobám (ZŤP) (1995-2020) je rozsahom starostí a aktivít naša najväčšia činnosť. Obsahuje aktivity ohľadom integrácie znevýhodnených detí do škôl, rozbehu Praktických škôl, špeciálnych pedagógov, osobnej asistencie. Manželka je tvorca Alternatívnej a augumentatívnej komunikácie, autor knihy v spolupráci s ŠPÚ. Práca zahŕňa množstvo konferencií a prednášok, aktivity v SPOSA a platforme rodín so ZŤP. Takisto sme iniciátori klubovne Autíčko pre autistického deti. Celá táto aktivita obsahuje množstvo drobnej práce.


Venujete sa aj OZ Dubie.

Je to združenie na kultúrnu obnovu miesta kde bývame. Táto činnosť zahŕňa stavbu kaplnky, rekonštrukciu starobylej zvonice, výstavbu komunitného centra, vydanie knihy a sme aj spoluorganizátor množstva komunitných akcií. Teraz ešte pribudol projekt revitalizácie židovského cintorína... Ešte sa v rámci rodinných projektov staráme o dva vojnové pamätníky na Považí.


Ako sa dajú tieto aktivity stíhať?

Vyžaduje to ľudí, ktorí chcú! Potom stačí impulz a malá pomoc, potom to ide samo. Robíme s ľuďmi z celého sveta, s ľuďmi rovnakých hodnôt a zmýšľania. Hľadáme vízie, riešenia, ktoré študujeme do hĺbky, veľa sa vzdelávame a hlavne pracujeme s ľudmi, ktorí sú najlepší. To nás posúva dopredu vo všetkých projektoch. Ináč by sme to nezvládli.



Vráťme sa k tomu ako vás vnímajú ľudia teraz - k diaľniciam. Veríte v zázrak, podarí sa mať súvislú diaľnicu o 5-8 rokov? Čo treba urobiť?

Tak ako bolo povedané, boj o diaľnicu D3 je zavŕšením našej činnosti Združenia podnikateľov. Jednej generácie ľudí, ktorí pracovali na lepších Kysuciach. Verím tomu, teraz musíme dokončiť projekt na Ministerstve financií - útvar hodnota za peniaze. To je hlavná úloha. Potom zapísať D3 do finančného plánu EU 2021-2027 a až potom budem spokojný. Ostatné je už rutina, NDS si s tým poradí. Je potrebné poďakovať NDS za Čadcu a pokračovať vo výstavbe diaľnice D3 v celosti. A ešte bude dôležité nájsť riešenie na hlavnej ceste 1/11, aby doprava neskolabovala. O probléme vieme a musíme v súčinnosti tento problém vyriešiť. Pracuje sa na tom. Pracuje MD, VUC, NDS, SSC, policajti, obce. Verím, že si s tým poradíme.


Čím sú pre vás Kysuce? Čo si pre tento región želáte?

Kysuce sú môj domov. Celý život som pracoval na vízii lepších Kysúc. Po 1989 sa podarilo naštartovať generáciu podnikateľov, dnes potrebujeme zvládnuť generačnú výmenu. Aby práca zakladateľov nevyšla naprázdno. Rád by som bol keby vznikali aj nové firmy a ľudia by dali prednosť podnikaniu pred prácou v korporátoch. Želám si, aby naši športovci dosiahli svetové výsledky. Aby nás usporiadatelia nasledovali v poriadaní svetových, alebo celoštátnych pretekoch. A aby sme dobudovali športovú infraštruktúru.

Prajem si, aby sa občania starali o svoju obec, aby si ju zveľadili, vrátil kultúru a objavili komunitný život. Aby nečakali, že to za nich niekto urobí. Želám si, aby sme zahodili kultúrnu uzavretosť. Želám si, aby sme zahodili staré Kysuce, o ktorých písal Ivan Hálek v svojich “Zápiskoch lekára”.


Pán Jánoška, ďakujem za rozhovor

zhováral sa Peter Kolembus
foto: Ľubomír Jánoška

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

 Stiahnite si apku KYSUCE
Nemáte ešte mobilnú aplikáciu? Môžete si ju stiahnuť tu >> Správy, doprava, turistika, zaujímavosti.