jan podmanickyStarostu Starej Bystrice a poslanca NR SR PhDr. JUDr. Jána Podmanického netreba predstavovať. Rozprávali sme sa hlavne o Starej Bystrici, trochu netradične o verejnom priestore, ale tiež o Kysuciach a budúcom smerovaní v politike.

Stará Bystrica je dnes známa Slovenským orlojom. Každú hodinu stoja hlúčiky ľudí a čakajú na chvíľu zvonenia. Povedzte nám niečo o orloji, o čom sme doteraz nepočuli.

orlojSlovenský orloj. Foto: Mgr. Art. Soňa SadloňováOrloj je magnet, ktorý k nám ťahá turistov, ročne je to okolo 50 tisíc návštevníkov. Stál nás 130 tisíc eur, z toho 100 tisíc sme získali z rôznych príspevkov. Orloj spolu s cyklomagistrálou nám pomohol naštartovať cestovný ruch. Vzniklo viacero nových podnikov, cez sezónu máme v obci niekoľko reštaurácií, zvýšili sa nám ubytovacie kapacity. Už dnes sa vďaka orloju vytvorilo v službách cestovného ruchu približne 20 nových pracovných miest, čo je pre Starú Bystricu ako pre Žilinu 600 miest (Žilina je 30x väčšia). Obec založila aj svoj turistický podnik, ktorý poskytuje ubytovanie, kaviareň, suveníry a niektoré ďalšie služby – po prvom roku môžem povedať, že obecná firma prosperuje. Výnosy z obecného podnikania sa vracajú naspäť do rozvoja obce.

A pikoška o orloji? Neviem, či je známe, že autor orloja akademický sochár Viliam Loviška stvárnil v bronzovej buste Svätopluka svoj autoportrét a v tvári Pribinu zas vytvoril portrét architekta Ivana Jarinu, ktorý navrhol nielen Rínok sv. Michala Archanjela, ale aj množstvo ďalších stavieb v Starej Bystrici a v okolí. Rovnako môže byť zaujímavá informácia, že tvár Andreja Hlinku spodobil podľa jeho posmrtnej masky, takže návštevník môže vidieť na orloji vernú podobu tohto veľkého Slováka v jeho posledných rokoch života.


Páči sa mi, keď má človek víziu a zároveň schopnosti ju naplniť. Začalo to Zbojníckou baštou, orlojom, pokračovalo to rozhľadňou, úžasnou bystrickou cyklomagistrálou, námestím, parkom Sv. Floriána a ďalšími. Ako tieto nápady vznikajú?

rozhladna stara bystricaRozhľadňa na Bobovci. Foto: Mgr. Art. Soňa SadloňováZa starostu som chcel prvýkrát kandidovať aj preto, lebo ma nebavilo počúvať od kompetentných, ako sa nič nedá, ako na nič nie sú peniaze, ako je so všetkým problém. Mal som 25 rokov a povedal som si, že sa pokúsim dokázať, že veci sa dajú meniť, ak človek chce a má dobrých spolupracovníkov. Bol som opozičný starosta, vládu viedol Mikuláš Dzurinda, a napriek tomu sa nám podarilo zrekonštruovať námestie a rozbehnúť viacero projektov, ktoré časom získali dnešnú podobu. Oživili sme činnosť obecného stavebného podniku a odvtedy naši zamestnanci každý deň už 17 rokov v obci niečo budujú. Spolu so snahou o jednotnú architektúru je dnes vidieť nejaký výsledok.

Chceli sme urobiť zo Starej Bystrice dobré miesto pre život, a zdá sa, že sme na dobrej ceste. Rastie nám počet obyvateľov, počet detí v škôlke, a už aj v škole, máme množstvo fungujúcich spolkov, viacero dobrých služieb – celkovo mám pocit, že obec žije. Keď si sadnete na kávu na Rínku sv. Michala Archanjela, môžete mať pocit, že ste na námestí v nejakej dovolenkovej destinácii. Ak by som to zhrnul, tak starosta musí mať v prvom rade svoju obec rád – vtedy to musí fungovať.

park sv florianaPark sv. Floriána. Foto: Mgr. Art. Soňa Sadloňová


K Starej Bystrici mám veľmi osobný vzťah, neviem či som objektívny, ale mám pocit, že z hľadiska urbanizmu je všetko na svojom mieste. Ako sa dá urobiť takýto súlad?

Som veľkým zástancom jednotného urbanizmu a jednotnej architektúry v našich obciach a mestách, lebo toto je cesta k tomu, aby sme raz mali také pekné obce, aké obdivujeme napríklad v Alpách. Ľudia však dosť neradi prijímajú nejaké obmedzenia a príkazy. Vysnívajú si svoj rodinný dom, ktorý nájdu niekde v katalógu, a vôbec neberú do úvahy, že sa vôbec nehodí do vidieckeho kysuckého prostredia. Stavebný zákon má tiež len slabé páky; jedinou cestou je vysvetľovanie a presviedčanie. V Starej Bystrici sa snažíme všetky verejné stavby konzultovať s jedným architektom, s už spomínaným renomovaným architektom Ivanom Jarinom.

Často nás oslovia aj súkromní investori s požiadavkou, že chcú svoj projekt stavby prispôsobiť jednotnej architektúre, vtedy sa snažíme ich zámery koordinovať s pohľadom nášho architekta. Pre bežnú výstavbu sme prijali niekoľko odporúčaní, ktoré ľudia celkom akceptujú: jednotná farba striech (čierna a hnedá), maximálna výška 160 cm pri plných plotoch, všetky nové a rekonštruované inžinierske siete do zeme, výnimočné povolenie odstrániť vzrastlý strom. Uvažujeme aj o ďalších opatreniach, ale snažíme sa ich robiť citlivo, aby ich ľudia prijali za svoje.

Dôležité je, že obec ešte za bývalého starostu Ing. Pavla Faktora začala prekladať elektrické a telekomunikačné siete do zeme. My v tom pokračujeme ďalej a tak už niektoré celé časti obce máme bez tzv. pavučín. Zrazu máte pocit, že daný priestor je súladný, vzdušný a neviete prečo. Dosť sa sústreďujeme na poriadok a údržbu verejnej zelene, po skončení výstavby kanalizácie v tom chceme ešte pridať.

Foto 1: Nové bytové domy na Salajni postavil súkromný investor podľa návrhu obce. Foto: Adam Kuric
Foto 2: Apartmánové domčeky na ubytovanie turistov prevádzkuje obecná firma Turistické centrum pod Orlojom, s. r. o. Foto: Adam Kuric
Foto 3: Reštaurácia Obľúbená v areáli Apartmánových domčekov. Foto: Adam Kuric

Foto 4: Zbojnícka bašta v centre obce. Foto: Mgr. Art. Soňa Sadloňová


Mnohí primátori alebo starostovia sú akoby slepí voči verejnému priestoru - keď prechádzate inými obcami, mestami, čo vás najviac vyrušuje?

Nechcem hodnotiť iné obce, pretože nepoznám ich problémy a nechcem mudrovať ako by sa to dalo. Poviem len niekoľko všeobecných odporúčaní: pri výstavbe verejných budov dodržiavať nejaký štýl, ideálne od jedného architekta. Obce stavajú bytovky, opravujú verejné budovy, rozširujú školy a pod. – súladné stavby vytvárajú synergiu, akoby zapadali kamienky do mozaiky. Niektoré obce postavia v priebehu rokov množstvo stavieb, no ani si to nevšimnete, lebo každá je iná, pôsobia izolovane. Keby tie isté stavby postavili v jednom rukopise, zrazu by ste mali pocit, že ste v inom priestore.

Druhé odporúčanie sa týka už spomínaných inžinierskych sietí. Obce by mali tlačiť rozvodné závody, aby pri budovaní nových alebo rekonštruovaní starých elektrických sietí, dávali všetko do zeme. Najviac ma bolí, keď prídem na bicykli do nejakej malebnej horskej usadlosti a vidím nové betónové elektrické stĺpy. Stačilo by málo a mohli byť v zemi.

No a potom kosenie a poriadok – veci tak samozrejmé, že by sme ani nemuseli o nich debatovať. My sa snažíme intenzívne kosiť všetky verejné priestranstvá. No riešime, čo so súkromnými pozemkami, o ktoré sa nikto nestará. Vzhľadom na vlastnícku rozdrobenosť týchto pozemkov by bolo vyhľadávanie a vyzývanie vlastníkov administratívne neuskutočniteľné. Cestou možnou bude, že obec zabezpečí údržbu aj týchto pozemkov výmenou za mierne zvýšenie daní z nehnuteľností. Ale je to na debatu, sám hľadám na to odpoveď.

dvor separovaneho zberuDvor separovaného zberu je jednou z najviac využívaných služieb v obci.


Z pohľadu iných vyspelých krajín asi pôsobíme trochu... "neupratane". Ste zároveň politik. Ako sa dajú zmeniť zákony, aby sme mali čistejšie a krajšie Slovensko? Je to o zákonoch, alebo je to náš obraz?

Je to o dvoch rovinách, ktoré si spomenul aj v otázke. Prvá rovina sa týka každého jedného z nás. Máme upratané len vo svojej záhrade, alebo aj v jej okolí? Vieme urobiť krok aj smerom do verejného priestoru a zušľachtiť kúsok zeme, ktorá nám síce nepatrí, ale žijeme v jej okolí? Alebo si vyčistíme svoju záhradu a všetok bordel odvezieme za plot, k rieke? To je o nás. Ak ideme po ceste a vidíme odpadok, no nezdvihneme ho, tak sa nemôžeme čudovať, že sa nič okolo nás nemení.

Druhá rovina je o zákonoch. Máme slabý stavebný zákon. Bohužiaľ, všetky doteraz navrhované novely, boli ešte horšie. V podstate by už neexistovala páka na to, aby stavby mali nejaké pravidlá. Na ministerstve dopravy sú ľudia, ktorí sú napojení na lobistické skupiny, a pretláčajú úplne voľný stavebný zákon. Dvakrát sa nám starostom v parlamente podarilo túto nešťastnú iniciatívu zastaviť, no je znova na stole. Do parlamentu má ísť nový stavebný zákon, ktorý bude znamenať, že na výstavbu rodinného domu nebude potrebné stavebné konanie. Ľudom sa to možno bude na prvý pohľad páčiť, no čo to spraví s našou krajinou – nechcem si ani domýšľať. Zaujímavé je, že chceli by sme mať krajinu ako vo Švajčiarsku a Nemecku – no tam je veľmi prísna regulácia stavieb – a zároveň ideme presne opačnou cestou. Kto bude mať viac peňazí, postaví si čo len bude chcieť.

rinok stara bystricaVečerný Rínok sv. Michala Archanjela. Foto: Mgr. Art. Soňa Sadloňová


A sme pri politike, nedá sa mi nespýtať: odišli ste zo Smeru, čo bude ďalej?

Momentálne pôsobím ako nezaradený poslanec a povedal som si, že sa pokúsim zapracovať na niekoľkých zákonoch, ktoré by mohli mať šancu na úspech. S poslancami KDŽP Tomášom Tarabom, Filipom a Štefanom Kuffom sme vytvorili platformu, ktorá sa snaží spájať hlasy konzervatívnych poslancov pri niektorých zákonoch. V parlamente máme momentálne zákon o voľných nedeliach, rokujeme o jeho podpore. Iniciovali sme aj zákon o vyššej ochrane nenarodeného života, čo pomohlo k tomu, že poslanci z OĽANO predložili podobný zákon už teraz, a nie až o dva roky, ako avizovali.

V politike som nikdy nemal červené oči, snažil som sa komunikovať s politikmi bez ohľadu na to, kde patria, aby sa presadili dobré veci. Vďaka tomu máme ústavnú ochranu rodiny, či ústavný článok o dôchodkovom strope. Dnes sa snažím intenzívne rozprávať s ľuďmi, ktorí predstavujú národnú a konzervatívnu politiku a presviedčať ich o tom, že treba prekonať vzájomné bariéry a spojiť sa v prospech ochrany našich tradičných hodnôt a európskej civilizácie.

Aká je vízia Slovenska o povedzme 15 rokov?

Myslím si, že po ekonomickej stránke sa Slovensko bude rozvíjať. Slováci sú pracovití, a po tom – ako sa trocha úsmevne hovorí, že postavili Budapešť a potom Prahu - ako v roku 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, už pracujú pre svoj vlastný štát. Iste, máme svoje chyby, je čo zlepšovať. Ale niekedy mám pocit, že zbytočne sami seba obviňujeme, ako nám to nejde. Pritom mnohí ľudia, ktorí k nám prichádzajú zo zahraničia, obdivujú to tempo, akým ide Slovensko dopredu. Keď sme pracovali na Slovenskom orloji, úzko sme spolupracovali s pražskou firmou SPEL. Pri viacerých rozhovoroch jej zamestnanci žasli nad tým, koľko je v Slovákoch pozitívnej energie. Hovorili, že ten zápal, tá chuť, tá dynamika – to už v Čechách nevidieť. Ja tiež vidím po tejto stránke budúcnosť Slovenska optimisticky.

Za väčší problém však považujem, či to ustojíme po stránke hodnotovej. Zo Západu sa valí jeden dekadentný prúd za druhým. Vo Francúzsku, či v Nemecku už vidieť rozpad tradičnej národnej spoločnosti, akoby tieto hrdé národy stratili pud sebazáchovy. Na jednej strane sa dobrovoľne vzdávajú svojej identity, svojej histórie a kultúry, svojich kresťanských koreňov – vďaka ktorým sa stali vyspelými národmi. No a na druhej strane otvárajú náruč cudzím kultúram a cudzím civilizáciám, ktoré sa postupne udomácňujú v týchto bohatých krajinách. To hrozí aj Slovensku. Zatiaľ síce ideme proti prúdu, namiesto registrovaných partnerstiev sme prijali ústavnú ochranu rodiny, namiesto Istanbulského dohovoru sme odmietli genderizmus. Ten tlak na rozbitie tradičných hodnôt však bude pokračovať v oveľa väčších dávkach. Aké bude Slovensko o 15 rokov bude záležať na tom, či si necháme alebo nenecháme vymyť mozgy. Bude také, akých budeme mať politikov, kňazov, učiteľov, napokon akí budeme my sami.

jan podmanicky2

 

Čo najviac trápi Kysučanov? Čo je potrebné urobiť?

Dve veci sú podľa mňa dôležitejšie, než všetky ostatné: nemocnica a diaľnice. Od samého počiatku, čo som poslancom Žilinského samosprávneho kraja sa usilujem spolu s kolegami brániť našu Kysuckú nemocnicu pred privatizáciou. V čase, keď sme ju preberali, bola pred kolapsom. Hrozila buď jej privatizácia, alebo výrazné obmedzenie činnosti. Tento trend sa podarilo zvrátiť. Našli sme ľudí do jej čela, ktorí boli čestní a zároveň kompetentní, verejnosť dnes dobre pozná napríklad riaditeľa Martina Šenfelda, ktorého sme najskôr navrhli do funkcie ekonomického námestníka vtedajšieho riaditeľa MUDr. Jozefa Kanabu, neskôr ho v tejto funkcii vystriedal. Do nemocnice sme začali masívne investovať, postupne sa začala modernizovať. Dostala sa z dlhov a posledné roky má už pozitívne ekonomické výsledky. Také, že už dokáže investovať aj z vlastného rozpočtu. Tento trend je tak pozitívny, že ak bude pokračovať aj naďalej, tak z Kysuckej nemocnice sa môže stať jedna z najlepších regionálnych nemocníc na Slovensku. Myslím si, že si to uvedomuje aj súčasná pani županka Jurinová, a mieni v podpore našej nemocnice pokračovať.

S diaľnicou D3 je to podobné. Kysučania viackrát doplatili na výmeny vlády. Spomeňme si, že prvýkrát sa diaľnica zastavila v roku 1998, keď Vladimíra Mečiara nahradil na čele vlády Mikuláš Dzurinda. Rozostavaný úsek v Skalitom sa zakonzervoval a napriek veľkým škodám sa s ním nepohlo až do príchodu prvej vlády Róberta Fica. Potom sa rozbehli práce na príprave všetkých úsekov D3 na výstavbu. Prijali sme zákon, ktorý urýchľoval výstavbu diaľnic – neskôr ho nová vláda Ivety Radičovej zrušila. A nová vláda v roku 2010 znova zastavila všetky práce na diaľnici D3, úsek Svrčinovec – Skalité bol úplne vyradený aj z európskeho financovania. Pripomínam, že v tomto období ešte nebola diaľnica ani v Považskej Bystrici, ani v Žiline. Napriek tomu sa intenzívne pracovalo na všetkých úsekoch a v roku 2010 už bola Žilina napojená. Podľa mňa slušný výsledok za štyri roky.

V 2010 sa všetko zastavilo. Doplatili sme na to najviac my na Kysuciach, lebo v tomto období došlo k zrušeniu územného rozhodnutia na diaľnicu pri Kysuckom Novom Meste a všetko sa v roku 2012 muselo začať odznova. Najskôr dohodnúť s Európskou komisiou opätovné zaradenie úseku Svrčinovec – Skalité do financovania, dotiahnuť vlastnícke vyporiadanie pri Čadci, rozbehnúť celý proces prípravy D3 pri Kysuckom Novom Meste. Pripomínam, že už neplatil zákon o urýchlení výstavby diaľníc, a nový sa nedal prijať, nakoľko tam už bolo rozhodnutie Ústavného súdu. Až do príchodu maďarského ministra dopravy Arpáda Erseka sa na D3 pracovalo. Spustil a dokončil sa úsek Svrčinovec – Skalité, spustila sa výstavba úseku Svrčinovej – Čadca, dokončil sa úsek pri Brodne. Intenzívne sa vykupovali pozemky pre zvyšné úseky. Potom sa to všetko opäť spomalilo. Našťastie, nová vláda už nešla v tradícii všetko po predchádzajúcej vláde zastavovať, ale nový minister dopravy Andrej Doležal prisľúbil pokračovanie prác na D3. Z pozície poslanca budem, tak ako doteraz, v rámci svojich možností celý projekt tlačiť dopredu. Nie všetko sa odohráva pred kamerami. Často sa viac v prospech veci dosiahne osobnými rozhovormi a systematickým lobovaním.

treningove centrumTréningové centrum Potôčky


A aká bude Stará Bystrica o niekoľko rokov? Čo nové pripravujete?

V súčasnosti v celej Bystrickej doline dokončujeme veľký projekt odkanalizovania. Ďalšie mesiace teda budú spojené najmä s úpravou komunikácii po tomto veľkom stavebnom zásahu. V Starej Bystrici pracujeme aj na rozšírení kapacity materskej škôlky, príprave domova pre seniorov, rekonštrukcii Domu kultúry a hasičskej zbrojnice. Z dlhodobejšieho hľadiska riešime problém parkovania v centre obce, máme už pripravené niektoré pozemky na tento účel. Projektovo začíname riešiť aj rozšírenie centra obce, nakoľko sa nám podarilo vykúpiť do vlastníctva obce viacero pozemkov a budov v okolí Rínku sv. Michala Archanjela.

Máme rozpracované aj ďalšie projekty na rozvoj cestovného ruchu, pripravujeme nové moderné a štýlové ubytovacie kapacity. Podarilo sa nám zabezpečiť novú techniku na údržbu zelene, takže pripravujeme aj tento zámer, aby sme sa postupne dostali do stavu, že budeme mať upravenú všetku zeleň v obci. V jednotlivých častiach obce chceme pokračovať v úprave verejných priestranstiev a tam, kde to bude možné, chceme vysádzať aleje a inú zeleň. Takže nápadov je stále viac, než času na ich realizáciu. Ale tak to asi má byť, lebo to nás posúva dopredu.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

zhováral sa Peter Kolembus

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: