Ján Podmanický napísal ďalšiu knihu, v krátkom čase už tretiu. Jej názov je Epitaf krásnej cárice. Dej knihy sa pre autora už tradične odohráva v Starej dedine (Starej Bystrici), najdôležitejším miestom je však zatopená Riečnica.
Hlavnou postavou je Martin Macanga. Starec, dedinčan, ktorý má viac rokov ako by ste čakali. Jeho protipólom je postava takpovediac súčasná. Moderná. Optimus Great. Neskutočné meno, metafora modernej doby. Optimus Great je človek, ktorý chce od života všetko a len to najlepšie. Tu sa autor mýli. Bose nie je top značka, v obore audio sú lepšie. Je tu B&W, Dynaudio, Focal... a to sa dá ísť ešte vyššie. Krby Hecht nie sú TOP. Jotul či La Nordica. Aj tu sa dá ísť vyššie. Príbeh knihy je pomerne jednoduchý, nemá desiatky postáv, vedľajších dejových línií. Dá sa vyrozprávať za pár minút. Je jednoduchý ako pieseň od The Beatles.
Tak a teraz naozaj. Kniha Jána Podmanického Epitaf krásnej cárice je famózna! Dielo sa naozaj dobre a ľahko číta. Nie je však jednoduchá. Má vrstiev ako hmla nad Riečnicou, má toľko zákutí ako je potokov, ktoré sa vlievajú do novobystrickej priehrady. Autor je bezpochyby znalý v histórii, filozofii. Ale hlavne - a to je podstatné, je znalý v ľuďoch. Pozná dôvody, prečo konajú ako konajú. On ich však neodsudzuje. Aj to, že Optimus Great si nevybral top z topov (hoci v jeho očiach áno) dáva postave určitý rozmer nedokonalosti a tak trochu aj smiešnosti. Postava je človečenskejšia ako sa zdá. Optimus Great je ale človek konzumu, človek, ktorý chce od života všetko. Zdroje, zisk, pomer kvalita – cena, to je preňho podstatné. Tým dokonale zakrýva, zabíja všetko dôležité.
Starý, múdry Martin Macanga je iný. Má životnú, vlastne nadživotnú ľudskosť. Má poznanie starca. Viac dáva ako berie. No aj Martin má neresti, dokonalý nie je. Podstata je inde. Kniha nie je o dobrých a zlých. Je o postoji k životu.
Ak by kniha žila v alternatívnom vesmíre, môžeme sa na konanie Martina Macangu pozrieť aj inak. Uvedomí si, že zázračná bylina zo zázračnej lúky, chránená zázračným lesom nie je darom, ale bremenom. To, že lúku doslova obetuje a na prvý pohľad nepochopiteľne daruje Optimusovi, chráni svojich potomkov – dedičov. Ak by si uvedomili nedoziernu hodnotu lúky, sami by sa stali maličkými Optimusmi. Obetoval lúku, aj keď vedel, že to celé skončí katastrofou. Svojim činom však dal šancu aj samotnému Optimusovi Greatovi. Má totiž stále možnosť obnoviť les, zbúrať betón, pokosiť lúku. Čarovná rastlina môže znovu zakvitnúť. Aj on sa môže raz stať Martinom.
Kniha má aj ekologický rozmer. Podaktorí ekológiu prikazujú, vnucujú. A bohužiaľ častokrát, hoci nevedomky a neúmyselne, škodia. Lenže ak má byť niečo skutočne udržateľné, človek to musí pochopiť a prijať. Martin Macanga chápe, pre Optimusa Greata vo svojej „veľkosti“, je toto mimo jeho rozlišovaciu schopnosť.
Budem aj osobný. Ján Podmanický spomína natáčanie filmu Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre. Časť filmu sa totiž natáčala v Riečnici. A ja som bol v roku 1989 pri tom. Spolu s mojím starým otcom sme sa vo filme na milisekundu mihli - ako komparzisti. Videl som všetky tie zbúrané dreveničky. Nevidel som však osudy ich obyvateľov. Bol som primladý. Ďalšia časť knihy: medzihra, rok 1997 - Balada o krásnej cárici. Túto scénu, som videl na vlastné oči! A do tretice: Aj ja sa cítim byť prapravnukom (hoci z x-tého kolena) Martina Macangu. Dediči. V nich sa nachádza jedna z point knihy. Musím sa seba spýtať. Ktorým druhom potomka Martina som ja sám? Tým čo chce brať, alebo tým čo chápe a prijíma?
Písanie Jána Podmanického pôsobí ľahko. Je ako pieseň od The Beatles. Máte dojem, že je jednoduchá a dobre sa počúva. Počúvate a počúvate a vždy nájdete niečo iné. Dostanete tak oveľa viac. A to je práve ten kumšt. To je umenie.
Autor: Peter Kolembus
Prečítajte si aj:
- Jánovi Podmanickému práve vychádza nová kniha. A opäť je výborná
- Ján Podmanický napísal novú knihu. Muž, ktorý sadil knihy je výborná
