Čadca býva častým terčom posmeškov v oblasti vizuálneho smogu a verejných priestorov nielen v odborných kruhoch a doterajšie čiastkové riešenia zďaleka nestačia.
Pred pár týždňami následkom búrky došlo k prevráteniu plota pri futbalovom štadióne. Toto spôsobilo takpovediac ďalšiu búrku, tentoraz pozitívnu. Mesto totiž odstránilo všetky nelegálne billboardy na tomto mieste. Začal sa tak konečne proces "očisty" mesta od všadeprítomných, väčšinou nelegálne postavených reklamných plôch.
foto: archív mesto Čadca
Čadca je teraz jedným z najhorších miest na Slovensku čo sa týka tzv. vizuálneho smogu. Mesto dokonca častým terčom posmeškov nielen v odborných kruhoch. Doteraz sa síce robili nejaké čiastkové riešenia a aktivity, ale evidentne to nestačí. Billboardy a reklamné plochy často využívajú aj politici, preto je v tomto boj komplikovaný. Problematika verejných priestorov však nie je len o billboardoch, je to omnoho širšia téma. Nové vedenie mesta Čadca deklaruje v tomto zmeny. Bude to dlhý a náročný proces, ale ak to zvládne, môže to byť základ pre novú a krajšiu Čadcu.
Svoj pohľad na túto problematiku nám poskytol odborník - architekt Milan Šuška, ktorý je Čadčan, avšak pôsobí v Českej Republike. Má teda k tejto téme určitý odstup a nadhľad.
Mesto Čadca sa aj v minulosti pokúšalo riešiť problém vizuálneho smogu. Okrem čiastkových úspechov to však charakter mesta nezmenilo. Ako hodnotíš prvý výrazný krok mesta v odstraňovaní reklamných plôch, ktoré sú zároveň čiernymi stavbami?
Odstránenie nelegálnych bilbordov, ktoré neboli stavebne povolené a spôsobili haváriu na mestskom majetku, je snáď samozrejmým krokom. Dúfam, že sa nebude čakať na ďalšiu haváriu a vznikne politická vôľa k odstráneniu všetkých nelegálnych bilboardov na území mesta. Žiaľ, reklamné agentúry sú často spojené s rôznymi politikmi, ktorým poskytujú svoje služby počas predvolebnej kampane, a preto sú ich nelegálne stavby takpovediac chránené. Problémom ale je, že pri nelegálnej stavbe neexistuje istota, že bola konštrukcia posúdená statikom, napríklad veľkosť náporovej plochy na pôsobenie vetra a tak okrem vizuálnej hrozby predstavujú nelegálne stavby aj bezpečnostné riziko, ktoré by nemalo na svojom území tolerovať žiadne mesto.
foto. redakcia
Kto sa vracia po dlhšej dobe z cudziny, určite si všimol, ako sme v meste Čadca zaplavení reklamným smogom. Nové reklamy sú vždy ešte o niečo väčšie a vykričanejšie aby upútali pozornosť. Síce mesto zhruba pred piatimi rokmi vydalo obecnú vyhlášku regulujúci rozsah informačných zariadení, efekt je zatiaľ minimálny ak nie žiadny. Bilboardami sú niekedy oblepené celé domy od prízemia až po strechu a celkový dojem je informačný zmätok a smetisko.
Vyhláška vznikla ako isté aliby, ale nebola nájdená žiadna taktika, ako zbaviť Čadcu nálepky "Balkán severu," a ako docieliť ohľadom vizuálneho smogu slušnejšie a kultivovanejšie mesto.
Ako sa podľa teba má riešiť koncepcia riešenia vizuálneho smogu a verejných priestorov? Poznáš dobré príklady v Českej Republike, kde žiješ?
K nelegálnym bilbordom a reklamným plachtám na verejných plochách sa v Česku uchyľujú najmä rôzne realitné kancelárie, lacné úvery a pôžičky, ale i niektoré kultúrne akcie.
V Přerove, kde máme s kolegami ateliér, sme sa rozhodli mesto od nich očistiť. Zistili sme, že na mestských objektoch, zábradliach, oploteniach alebo múroch neboli povolené žiadne reklamné nosiče a skutočne sa jedná o nelegálne umiestnené reklamy.
Správa mestského majetku by mohla vymáhať od majiteľov reklamnej plachty pokutu za "bezdôvodné obohatenie" a zároveň požadovať ich odstránenie, ale tento proces by bol veľmi zdĺhavý a nikomu z úradníkov sa nechcelo vziať si ďalšiu starosť nad rámec iných povinnosti. Preto sme sa rozhodli vyvinúť vlastné úsilie, ako pozitívnu deviáciu, a v rámci teambuildingu sme sa s kolegami vydali na prechádzky s kliešťami v ruke. Pretože sa jedná o "cudzí majetok," právne najčistejšia forma bola "nájdené" reklamné plachty odovzdať na straty a nálezy.
Niekedy je potrebné vziať si "monterky" a vyvinúť vlastnú aktivitu. Ohľadom väčších reklamných zariadení je to avšak zložitejšie. V Českej republike vznikol zákon zakazujúci bilboardy 5 m od cesty, ale reklamné agentúry namiesto odstránenia na ne protestne umiestnili štátne vlaky. Až po piatich rokoch, keď skončila ochranná lehota ich obce začali na vlastné náklady odstraňovať. Samovoľne sa v tomto biznise nič neudeje, náprava vyžaduje vlastnú iniciatívu.
Správna koncepcia, nie vizuálneho smogu, ale koncepcia informačno navigačného systému, začína revíziou stavu. Informácie o kultúrnych akciách alebo službách sú pre obyvateľov užitočné, ale vhodné ich je koncentrovať na miestach, kde sa stretávajú ľudia namiesto disperzného rozptýlenia po plotoch a fasádach. Je mnoho príkladov, kde aj veľká reklama pôsobí vkusne a poskytuje potrebné informácie. Na vidieku ako informačné uzly vhodne slúžia autobusové zastávky, pri kultivácií brnenského podchodu dostali priestor na plagáty len kultúrne inštitúcie, veľký bilboard na pešej zóne v Šumperku takisto vhodne informuje o kultúrnych podujatiach v meste.
V mnohých mestách sú reklamné zariadenia i na súkromných plotoch a fasádach viditeľné z verejných plôch zakázané obecnou vyhláškou. Reštrikcia sú podnikateľmi vždy chápané negatívne, ale myslím si, že istá regulácia s vysvetlením zámeru a zmyslu, prípadne s istým benefitom by mohla viesť ku krajšiemu a informačne pochopiteľnému mestu. Prvými príkladmi regulácie reklamy v českých a moravských mestách boli manuály pre Brno a vzápätí Prahu. Výborným príkladom je mesto Znojmo, kde sa poslanci rozhodli kvalitnú vývesných štítov súkromných prevádzok podporovať i zaplatením grafického návrhu u miestnych architektov a kvalitných dizajnérov. Vždy je dobré inšpirovať sa v mestách vo svete a cudzími skúsenosťami.
Mesto teda potrebuje kvalitného a rozhľadeného architekta a malo by začať od seba. Zároveň treba vytvoriť pozitívnu kampaň voči podnikateľom a majiteľom budov, aby pochopili, že je to aj v ich záujme. Chápem to tak správne?
Áno. Vizuálne kvalitné mestské prostredie predstavuje vždy benefit pre podnikateľov. Je psychologicky dokázané, že ľudia prirodzene vyhľadávajú pekné prostredie, v atraktívnom prostredí sa aj zdržiavajú dlhšie, a s tým súvisia aj zisky obchodníkov. V interiéri rôznych podnikov si to majitelia dobre uvedomujú, avšak verejné prostredie je v Čadci veľmi prehliadané, svedčí o tom kvalita chodníkov i reklamný smog na fasádach. Ak pôjde mesto príkladom a začne združovať a odstraňovať rôzne informačné zariadenia, prípadne odstrániť vlastné reklamné zariadenia z Palárikovej ulice, bude to pozitívny impulz k verejnosti. Príklady totiž vždy tiahnu.
Zlepšovanie životného prostredia človeka je úlohou architekta, takže vizuálny smog by mohla byť i agenda pre rozhľadeného mestského architekta, je to otázka estetiky, hľadanie taktiky a zmeny starých zaužívaných modelov, ktoré sa ukázali ako devastujúce pre verejné prostredie. Mám na mysli množstvo tabuliek, polepov, informačno turistických tabúľ, reklamných nosičov alebo blikajúcich reklám, ktoré prispievajú k vizuálnemu šumu.
Mesto Čadca sa v poslednom období snaží viac čistiť verejné priestory. Keď prídeš do Čadce na návštevu, tak to vnímaš?
Prvý dojem z návštevy Čadce stále kazí diera v chodníku na vlakovej stanici, okolo ktorej sa dlhodobo "chodí ako okolo horúcej kaše." Ale všimol som si, že je po zime konečne uprataný posyp a že na Palárikovej ulici vysadili hodnotnejšie stromy, takže pomaly sa aj môj pocit z pobytu v meste lepší.
Akú si predstavuješ Čadcu v ideálnom prípade o 10 - 20 rokov?
Zmena urbanistickej stratégie, ktorá by Čadcu behom 20 rokov premenila na vzorové, sociálne- environmentálne- a ekonomicky- vyvážené mesto, by bola verejnosťou zo začiatku veľmi nepopulárna, pretože predstavuje isté obmedzenia, napríklad typu: triediť odpady, ba čo viac, predchádzať vzniku odpadov.
Ale skúsme byť naivní a predstavme si ideálne mesto, ktoré má stromy na každej ulici, kvalitnú a efektívnu verejnú dopravu z celého spádového regiónu bez nutnosti používať osobný automobil, využíva viac ekologické a priestorovo úsporné formy dopravy ako je cyklistika a pešia doprava a s tým súvisí aj kvalita uličného priestoru, kvalita ovzdušia a podobne. Verejný priestor by už neplnil len funkciu parkoviska pre súkromné domy. V uliciach by sa pracovalo s pestrou vegetáciou a vznikali by dažďové záhony, trvalkové záhony a mestský mobiliár by podporoval komunitný život susedstiev. Ale to by chcela aj Bratislava, kde sa takéto ciele snažia napĺňať už roky, majú i politickú podporu, a aj tak napredujú len pomaly.
Ďakujem za rozhovor.
Prečítajte si aj:
- Čadca stále odstrašuje. Vizuálny smog sa nedarí riešiť
- Vizuálny smog je jeden z problémov Čadce. Rozhovor s architektom Milanom Šuškom.
zhováral sa Peter Kolembus
foto: archív M. Suška, J. Cabadaj
www.vesmes.cz
