Vzdelávate sa v oblasti financií či ekonomiky?

Vzdelávate sa, či dopĺňate si informácie z oblasti ekonomiky, či financií? Alebo sa len necháte unášať situáciou, či sledom udalostí s tým, že však nejako bude?

Nakoľko dianie v oblasti financií a ekonomiky ma nezaujímajú iba po pracovnej stránke, ale rozširujem si svoje vedomosti aj ako finančný spotrebiteľ, navštívil som v októbri 2023 investičnú konferenciu Vyšehradské fórum, ktorá sa konala v Prahe. Doteraz som ju sledoval iba ako registrovaný divák v online priestore.

Na konferencii prednášajú zaujímaví prednášajúci. Tento krát to bol ekonóm a riaditeľ investičného fondu Bohemian Empire - Ing. Štěpán Pírko a spoluzakladateľ a obchodný riaditeľ spoločnosti Golden Gate - Pavel Ryba.
Pírko sa zamýšľal nad tým, prečo sme ako ľudstvo za posledných 30 rokov zbohatli. Ako hlavné dôvody identifikoval: pád komunizmu, globalizáciu, či ekonomické reformy v Číne. Taktiež poukázal na vývoj na amerických štátnych dlhopisoch za posledné roky a tiež na to, že vývoj na dlhopisoch je potrebné sledovať viac, než na akciových trhoch. Od dlhopisov sa totiž odvíja valuácia firiem (stanovenie trhovej hodnoty daného aktíva). Zároveň s dlhopismi obchodujú banky a vo svojich portfóliách ich vo väčších objemoch majú aj penzijné fondy.

Tiež zdôraznil, že pokiaľ by americké a európske banky precenili dlhopisy, ktoré mali na svojich súvahách na ceny, za ktoré sa reálne obchodovali na jeseň 2023, tak by nevyhnutne museli skrachovať, pretože by za ne dostali oveľa menej peňazí, t.j. zrealizovali by vysoké straty.

Pírko zároveň hovoril o štyroch faktoroch, ktoré budú mať v budúcnosti vplyv na stav ekonomiky, verejných financií, či vývoj inflácie.

• 1. Demografia - počet obyvateľov v produktívnom veku klesá, pričom Európa vymiera a reprodukčný koeficient 2,1 dieťaťa na rodinu je už minulosťou. Štáty v Európe budú mať v budúcnosti oveľa menej peňazí. V minulosti živilo jedného dôchodcu priemerne osem ľudí, dnes traja.
• 2. Dlhový cyklus - príčinou vysokej inflácie nie je len menová politika centrálnych bánk, ale hlavne to, že štáty rozdávali peniaze, t.j. fiškálna politika a tiež zásahy štátov do ekonomiky - stanovovanie regulácií. Bezbrehé zadlžovanie prinieslo následky vo forme vysokých štátnych dlhov a vysokej inflácie.
• 3. Deglobalizácia - sťahovanie firiem do svojich materských krajín.
• 4. Dekarbonizácia - zelená politika, ktorá taktiež významne prispela a bude prispievať k vyššej inflácii.

Uviedol, že to, čo platilo pri investovaní doteraz, nemusí platiť odteraz. Mal tým na mysli, že pri investovaní sa doteraz preferovalo portfólio z akcií a dlhopisov v pomere 60:40. Toto portfólio sa však v posledných dvoch rokoch ukázalo ako najhoršia kombinácia. Nakoľko sú pred nami odlišné podmienky pri investovaní ako v uplynulých 10 - 20 rokoch, je potrebné diverzifikovať do ďalších aktív ako sú komodity a reálne aktíva ako zlato. Ako alternatívu spomenul permanentné portfólio, ktoré pozostáva z aktív ako akcie, nehnuteľnosti, prípadne dlhopisy, zlato a hotovosť. Pretože z deflačných časov sme sa presunuli do časov vysokej, resp. vyššej inflácie a vysokých štátnych dlhov.

Vyjadril názor, že každý z nás sa musí popasovať s rizikami, ktoré nás sprevádzajú a že každý z nás musí prijať zodpovednosť za svoju budúcnosť. Každý človek by mal premýšľať nad tým, ako sa o seba postarať sám a nie nad tým, čo mu môže dať štát.

Pavel Ryba sa vo svojej prednáške zameral na to, ako si človek môže sám zvýšiť svoje príjmy.

Podľa neho je dôležité uvedomiť, čo je najcennejším aktívom na zarábanie peňazí. Týmto aktívom sme si sami, naša práca, či zamestnanie, ktoré vykonávame.

Bohatneme v prvom rade prácou. Preto je potrebné zmeniť naše zvyky, myslenie, kompetencie a podobne. Je podľa neho potrebné pracovať na sebe. Za najlepšiu investíciu považuje vzdelanie, ktoré nám môže z dlhodobého hľadiska pomôcť zvýšiť naše príjmy. Taktiež je dôležitá investícia do nášho zdravia, aby sme si neskôr mohli užívať to, čo sme za roky práce a zhodnocovania financií nadobudli.

Taktiež prízvukoval, že pri investovaní je potrebné najprv stanoviť si cieľ, investičný horizont a sumu, ktorú chceme pravidelne - mesačne investovať. Zároveň zdôraznil, že pri investovaní platí pravidlo - začať a neprestať.

Obidvaja prednášajúci sa zhodli na tom, že by sme mali sledovať zmeny v ekonomike, čo robia centrálne banky a vlády a uvažovať nad tým, aké to môže mať pre nás dôsledky. Následne by sme mali vedieť pri investovaní našich financií tieto riziká diverzifikovať.

Vyšehradské fórum sledujem už niekoľko rokov. Za ten čas sa na ňom vystriedalo veľa rečníkov, ktorí upozorňovali na to, že tlačenie peňazí, nulové úrokové sadzby, extrémne zadlžovanie štátov, či regulačné zásahy vlád do ekonomiky budú mať za následok vysokú infláciu a zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Veľa krát boli títo prednášajúci znevažovaní a za svoje názory zosmiešňovaní.

Napr. ekonóm Štěpán Křeček v roku 2018 vo svojej prednáške povedal nasledovné: ,,Rozbiehajúca sa cenová inflácia nebude prechodná, ako si všetci myslia, ako sa modlia. Zmenili sa inflačné očakávania, nízke ceny sú minulosťou, začínajú rásť úroky a dlhový domček z kariet sa začne rúcať.“

Keď sa s odstupom času pozriem na to, čo rečníci na tejto konferencii hovorili a hovoria, tak dnes sa ukazuje, že mali pravdu oni. Tí, čo ich zosmiešňovali, či spochybňovali si možno dnes napr. podávajú žiadosti, aby im štát poskytol daňový bonus a preplatil im úroky z ich hypoték. A to jednak z daní tých, ktorí boli zodpovední a predvídali, čo môže nastať a podľa toho aj konali alebo aj z daní tých z nás, ktorí hypotéku vôbec nemajú.

Ten, kto sa svetom financií a ekonomiky zaoberá seriózne, tak toho udalosti, ktoré sa udiali posledné dva - tri roky nemohli prekvapiť, pretože ich na základe upozornení mohol očakávať a podľa toho nastaviť aj svoje financie, potreby a ciele.

Sám si veľa krát uvedomujem, že svet sa od krachu technologickej bubliny zmenil. Málokto si uvedomuje silu úrokových sadzieb, ktoré stanovujú centrálne banky. Ich vplyv na ekonomiku a finančný systém je možné prirovnať napr. k zbraniam hromadného ničenia. Obrovské zmeny v ekonomike, či finančnom systéme nastali od finančnej krízy v rokoch 2008 - 2009 a po krachu Grécka.

V roku 2024 sa Vyšehradské fórum uskutoční dňa 17. októbra, a to opäť v Kongresovom centre v Prahe. Možno sa tam spolu uvidíme. Prednášku z Vyšehradského fóra 2023 a z ďalších ročníkov nájdete na stránke Vyšehradské fórum (vysehradskeforum.cz)

Chcete viac informácií? Kontaktujte nás
tel.: +421 904 391 683
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

foto: pexels.com