Systematickejšie osídlenie koncových oblastí Bystrickej doliny priniesla až valašská kolonizácia, ktorá tu vyvrcholila v priebehu 17. storočia. Práve táto priniesla i značné zmeny do dovtedy v symbióze fungujúceho vzťahu medzi pôvodnými obyvateľmi Bystríc a divokou prírodou. Valasi totiž dokázali obhospodarovať a aj osídliť vyššie položené, z pohľadu vtedajšieho poľnohospodárstva, neefektívne oblasti. Išlo zväčša o územie tvorené pôvodným porastom – pralesom. Valasi potrebovali pre pasenie oviec rozľahlé pastviská, takže hneď po svojom príchode začali s rozsiahlym výrubom a klčovaním pôvodných lesov. Vyťažené drevo použili na obydlia, vykurovanie, odviedli ho panstvu, prípadne spálili na mieste.

Už v tých časoch možno hľadať počiatky miestneho pltníctva, ktoré jediné umožňovalo rozsiahlejší transport drevnej hmoty. Valasi boli panstvami využívaní ako pohraničná stráž a preto mali dovolené nosiť zbrane. Je teda pravdepodobné, že aj napriek panským obmedzeniam zrejme už oni v miestnych lesoch poľovali.

Záber zo Zborova nad Bystricou

Čo sa týka drevín, tak v oblasti Bystrickej doliny sa v 17. storočí spomína zväčša jedľa, buk, javor, breza, lipa, avšak hojne aj smrek. V priebehu 18. storočia na území Bystrickej doliny významne vzrástol počet píl na vodný pohon. Guľatina (dobovo kláty) sa tam spracovávala na dosky, foršty a hranoly. Ťažba dreva sa tak stávala čoraz intenzívnejšou. V 19. storočí, po odkúpení Tepličianskeho panstva bankárskym rodom Sinovcov, sa ťažba dreva v Bystrickej doline zaradila medzi hlavné hospodárske aktivity panstva. Drevo sa tu ťažilo vo veľkom a vyvážalo až do celulózok v Rakúsku. Významným obchodným centrom s drevom bolo v tom čase Komárno. Plte zvážané dolu Bystricou a Kysucou sa zväčša spájali do väčších v prekladisku pri Budatíne a Považskom Chlmci.

Výrazná ťažba si vyžadovala aj významnejšiu kultiváciu lesa, preto sa už v 19. storočí pristupovalo k sadeniu nových lesných plôch. Už vtedy sa tu pre svoju nenáročnosť a rýchly vzrast sadil vo veľkom smrek obyčajný. Poddaní v 18. i 19. storočí mali prísne zakázané loviť divú zver. Tá patrila panstvu, pre ktoré ju lovili panskí hájnici. Lesy na území Tepličianskeho panstva mal na starosti lesmajster a všetku zver revírnik. Im podliehali panskí hájnici a ďalší úradníci zodpovedajúci za lesné hospodárstvo panstva. Hlavnou náplňou práce lesmajstra bol dohľad nad ťažbou dreva pre potreby panstva i poddaných, okrem toho aj ochrana a obnova lesného porastu. Určoval i mieru a miesta ťažby dreva. Jeho podriadení dohliadali, aby sa lesy neničili pasením dobytka, oviec a kôz, prípadne nadmernou ťažbou. Ťažba dreva sa často organizovala v rámci robotných povinností poddaných. Lesmajster viedol o týchto činnostiach lesný účet. Hájnici lovili a odovzdávali jeho inštrukciami stanovené kvóty lesnej zvery určené pre potreby panstva, ale i na predaj.

V roku 1848 bolo zrušené poddanstvo, čím sa pôvodné feudálne panstvá začali postupne transformovať do podoby veľkostatkov. Snažili sa byť čo najefektívnejšie a sústredili sa hlavne na najrentabilnejšie ekonomické aktivity. Na prelome 19. a 20. storočia tak lesné úradníctvo zostalo jediným pôvodným panským úradníctvom sídliacim na území Bystrickej doliny. Celý veľkostatok však bola jeho vtedajšia majiteľka Ifigénia d´Harcourt nútená v roku 1910 postúpiť banke Domain und Terrain Bank, ktorá ho predala firme Vaterländische Forst Industrie, A. G. Tá tento veľkostatok zakúpila s jediným zámerom, ktorým bola opäť ťažba dreva.

autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
foto: ilustračné - obec Makov, Zborov nad Bystricou

Prečítajte si aj:

• Drevený chlieb - o pltníctve a drevorubačstve v Bystrickej doline
• Pltníctvo a obchod s drevom na Kysuciach počas feudalizmu
• Valasi na Kysuciach - Ťažba dreva, pltníctvo a odkaz valachov (6. časť)