Ako inak, aj za týmto príbehom stojí náhoda. Kysuckí historici skúmali písomné záznamy zo začiatku minulého storočia. V jednom dokumente popisujúcom výtržnosti v okresnom meste Čadca, narazili na nečakaný dôvod. Mal ním byť záhadný stroj, ktorý spôsobil v meste veľa rozruchu a museli zasahovať miestni žandári.

1914 – rok, ktorý sa zapísal do histórie

V roku 1914 začala prvá svetová vojna. Aj na Kysuciach začali verbovačky. Mnohí muži, dobrovoľne, či nedobrovoľne boli odvedení na bojiská. V prvých mesiacoch vojny sa konali verbovačky takpovediac po dobrom. Svoju úlohu v našom okresnom meste zohral záhadný stroj. Podľa historických záznamov malo ísť o obrovské hodiny, ktoré boli vysoké až šesť metrov. Hodiny boli prenosné a všade tam, kde boli ukázané verejnosti, sa zišiel zástup ľudí. Tento fakt neušiel miestnej vojenskej posádke a žandárom. V hlúčiku prítomných vždy našli mladíka, ktorého (na začiatku vojny ešte dobrovoľne) zverbovali na vojnu.

Veľkolepý časový stroj

Otázkou ale ostáva, čo to ten záhadný„veľkolepý časový stroj“ - tak ho totiž v dobových záznamoch opisovali, vlastne bol. Počiatok príbehu musíme hľadať ešte o niekoľko rokov skôr.

Historici Kysuckého múzea Marián Liščák, Martin Turóci spolu s členmi spolku priateľov Vlada Cukrára, vedeného svojim predsedom Petrom Kolembusom, si dali za cieľ poodhaliť viac o tejto záhade.

PhDr. Marián Liščák vysvetľuje: „Písal sa rok 1912. Známy kysucký drotár Vlado Cukrár, ktorý už dávnejšie písal históriu svojimi vynálezmi, sa podujal zlepšiť svoju ťažkú finančnú situáciu zostrojením obrovských hodín. Inšpiráciou preň bol pražský orloj. Jeho hodiny však zostrojil na kolesách, aby ho mohol prezentovať po mnohých obciach a mestách nielen na Kysuciach. Zdrojom obživy bol dobrovoľný príspevok, ktorý vyberal od zvedavého obecenstva.“

K dôležitej stope historického objavu sa však dopátral Peter Kolembus: „O Vladovi toho vieme už pomerne dosť, obdobie v rokoch 1912 až 1914 však bolo zatiaľ neznáme. Ako inak, prvou indíciou bola fotografia. Tá na prekvapenie mnohých pochádza zo Starej Bystrice. Na nej sa nachádza stroj, ktorý potvrdzoval náš predchádzajúci výskum. Priznávam, bez tejto fotografie by sme sa asi ďalej neposunuli.“

Časostroj v Starej Bystrici okolo roku 1914

Na fotografii môžeme naozaj vidieť obrovské hodiny – Orloj. Peter upresňuje: "Ihneď sme sa zamerali na všetky obecné záznamy z tohto obdobia". A v nich sa píše:
„Vlado Vysočan známejší ako Cukrár spôsobil rozruchu velikého v našej obci bohabojnej svojim časovým prístrojom božieho alebo inakšieho, ťažko povedať. Svojim činom znovu pobúril obecenstvo prítomné...“

Skrátene môžeme povedať, že Orloj nebol vždy privítaný so slávou. Hneď ako autor svoje dielo uviedol do chodu, zišlo sa okolo neho množstvo obyvateľov. Miestny učiteľ sa stroju tešil, pretože deťom názorne vysvetľoval pohyb planét.

Deťom sa stroj páčil, pretože vynálezca brával zo sebou cukrára z Čadce, ktorý predával svoje cukrovinky. Odbyt mu šiel dobre, Vladov stroj bola vždy veľká atrakcia. Neskôr začal voziť aj chladené sladkosti a tak spolu s Vladom takto objavili pre svet zmrzlinárske vozidlo! Vždy keď ľudia počuli zvonec časového stroja, ľudia vedeli, že si budú môcť zakúpiť vtedajšiu novinku – smotanovú zmrzlinu. Už len za tento objav by sa títo Kysučania mali zapísať do dejín nielen Slovenska. Mimochodom odtiaľ pochádza druhé meno geniálneho staviteľa (skoršie zdroje uvádzajú často len toto) Cukrár. Vladove skutočné priezvisko bolo Vysočan. Pravdepodobne podľa svojho rodiska, ktorým je Vysoká nad Kysucou.

Časostroj na zábere vo Vrchrieke vo Vysokej nad Kysucou (1912)

Zdrojom spomínaného rozruchu však boli okolnosti. Staršie ženy sa pred neznámym časostrojom prežehnávali, muži však prítomnosť atrakcie ihneď využili na zdôvodnenie návštevy miestnej krčmy. Vlado Vysočan, spolu so svojim kamarátom, často museli predčasne ukončiť svoju prezentáciu. Niekedy dokonca nasledoval útek, čo s takmer šesťmetrovým strojom nebolo jednoduché.

Tak či onak, stroj bol skutočne obdivuhodný. Boli si ho obzrieť dokonca aj odborníci z Viedne, Prahy... V Čadci dokonca zaznamenali v kronike návštevníka z ďalekej Ameriky (Saint-Louis). Ten sa pokúsil od Vlada odkúpiť patent na reťazový hodinový stroj. Vlado to však údajne odmietol.

Neslávny koniec

O ďalšom osude kysuckého časostroja pripravujeme rozsiahlejší výskum. Čo však môžeme poodhaliť, je koniec časostroja – orloja. Ten sa viaže na spomenuté verbovačky, ktoré prebiehali vo vojnovom roku 1914. Na príkaz miestnej vojenskej posádky musel pohybujúce sa plastiky drotárskych rodov (Vlado bol veľký propagátor drotárstva) vymeniť za cisára Habsburskej monarchie, predsedu uhorskej vlády a ďalších. A tak sa slávny kysucký orloj doslova „stratil“. Pre Vlada Vysočana to bola zaiste úľava, bohužiaľ sa tento technický unikát vytratil aj z našej histórie. Až doteraz…

Odkaz pre históriu a zázračný nález

Objavenie kysuckého časostroja nebola náhoda. Stoja za ním naši nadšenci a neúnavní pátrači po zabudnutej histórii. „Je otázkou času, kedy sa dielo Vlada Vysočana dostane do našich učebníc,“ hovorí historik Martin Turóci. Znak našej úcty k histórii je aj pokus o znovuoživenie jedinečného unikátu. 21.7.2022 sa stane významným dátumom. Pomohla ďalšia náhoda. Vtedy totiž boli pri výstavbe miestnej kanalizácie práve v Starej Bystrici objavené časti starého kysuckého stroja. Za účasti pamiatkarov, pracovníci spoločnosti BM Mont a jeho vedúceho Tomáša Brisudu vybrali torzo zabudnutého (alebo ukrytého) stroja. Po zdokumentovaní nálezu nič nebránilo vytvoriť repliku slávnych hodín. A práve dnes 1.4.2023 vám môžeme exkluzívne poodhaliť prvé fotografie. Tak ako každý rok, doslova prepisujeme históriu! 
Z nálezu sa teší aj starosta obce Vysoká nad Kysucou Anton Varecha: "Som nesmierne rád, že sa podarilo odhaliť ďalší kus histórie nášho rodáka Vlada. Aj nám sa podarilo dohľadať historickú fotografiu Vladovho diela. Konkrétne v časti Vrchierka."

Ako vyzeral záhadný časostroj?

Stroj meral úctyhodných takmer šesť metrov. Bol osadený na kolesách, keďže bol častokrát prevážaný. Podľa našich informácií boli hodiny neobvykle presné. Raz za hodinu orloj zvonil a otáčajúci sa stroj ukazoval staré drotárske rody. V spodnej časti bolo planetárium. Zaujímavosťou bolo, že v jeho strede sa namiesto Slnka nachádzala Zem (Vlado Cukrár síce veril, že Zem nie je plochá, ale zároveň veril, že sa planéty otáčajú okolo Zeme. Položil tak základy nových vied, postavených na takzvaných alternatívnych faktoch. Tento prístup zažíva v posledných rokoch nebývalého rozmachu. Nie náhodou má množstvo svojich zástancov práve na Kysuciach.)

Poďakovanie

Autor repliky Peter Kolembus ďakuje všetkým členom „Priateľov Vlada Vysočana – Cukrára“. Novými členmi sa stávajú Tomáš Brisuda, Ľubomír Jánoška, Štefan Jedinák, Ľubomír Kuric, Róbert Gajdica, Róbert Hozák a ďalší. Poďakovanie tiež patrí dlhoročným členom ako sú Anton Varecha, Jaroslav Cabadaj, Tomáš Vojtek, Peter Kvasnica, či Janka Kolembusová. Vďaka patrí takisto historikom Mariánovi Liščákovi a Martinovi Turócimu.

Slovensko sa svojho orloja dočkalo

V Starej Bystrici vznikol omnoho neskôr skutočný skvost – Slovenský orloj. Ten s našim dnes odhaleným strojom nemá nič spoločné. Slovenský orloj v Starej Bystrici sa teší záujmu a ročne si ho prídu pozrieť desiatky tisíc návštevníkov. Je to skutočný dôkaz nášho umu, na ktorý môžeme byť hrdí.
Pozornému čitateľovi zaiste neunikne fakt, že článok bol publikovaný 1. apríla a ide o žart. Stroj však skutočne existuje.

Autor: Peter Kolembus
Foto: Jaroslav Cabadaj
Video: Róbert Gajdica